Celkový počet pracovných zdrojov. Priemerná ročná pracovná sila

Pracovná sila ako ekonomickej kategórii predstavujú tú časť obyvateľstva, ktorá je v závislosti od veku a zdravotného stavu skutočne zamestnaná alebo práceneschopná. Existujú dva hlavné spôsoby výpočtu populácie pracovné zdroje: demografické a ekonomické.

Demografická metóda je zameraná na zdroje tvorby pracovných zdrojov a je zredukovaná na nasledujúci algoritmus:

kde T je počet pracovných zdrojov; Ntv - obyvateľstvo v produktívnom veku; I, 2 - počet osôb so zdravotným postihnutím I. a II. skupiny v produktívnom veku; Рpodr - počet pracujúcich mladistvých vo veku do k; rokov; P, |ens - počet pracujúcich dôchodcov.

Demografická metóda výpočtu ukazuje, že hlavným a určujúcim prvkom pracovných zdrojov sú ľudia v produktívnom veku. V závislosti od skutočného zamestnania a zdravotného stavu ich však buď dopĺňajú osoby, ktoré nie sú v produktívnom veku, ale vykonávajú pracovná činnosť(pracujúci tínedžeri a pracujúci dôchodcovia), alebo sú znížené o osoby v produktívnom veku, ale práceneschopné pre zdravotné postihnutie (zdravotne postihnuté osoby skupiny I a II).

Ekonomická metóda je zameraná na skutočné využitie pracovných zdrojov a scvrkáva sa na nasledujúci algoritmus:

kde T3 je počet zamestnaných osôb (vrátane osôb zamestnaných v osobných, pomocných a farmy); Tdx - počet osôb v produktívnom veku zamestnaných v domácnosti a starostlivosti o deti; Tu je počet nepracujúcich študentov vo veku 16 a viac rokov; T6 - počet nezamestnaných; - počet ostatných nezamestnaných v produktívnom veku.

Z ekonomického spôsobu výpočtu vyplýva, že zloženie pracovnej sily zahŕňa ekonomicky aktívne obyvateľstvo, mobilnú rezervu a určitý počet ďalších nezamestnaných v produktívnom veku. Ekonomicky aktívne obyvateľstvo zahŕňa tých, ktorí sú zamestnaní v hospodárstve, vrátane tých, ktorí sú zamestnaní v osobných, dcérskych a poľnohospodárskych podnikoch, ako aj nezamestnaných:

mobilná rezerva združuje ľudí v produktívnom veku, zamestnaných v domácnosti a starostlivosti o deti, ako aj nepracujúcich študentov vo veku 16 a viac rokov:

Počet pracovných zdrojov je zvyčajne stanovený k určitému časovému bodu (napríklad na začiatku roka). V praxi však môže byť potrebné vypočítať ho za určité časové obdobie ako celok. V tomto prípade sa priemerný počet pracovných zdrojov určuje v závislosti od dostupnosti počiatočných údajov pomocou vzorcov podobných vzorcom na výpočet priemerného počtu obyvateľov uvedených v kap. 14 tejto učebnice.

Štatistická štúdia pracovných zdrojov ako komplexný a pomerne mobilný objekt nemôže byť postavená na základe jedného alebo viacerých konkrétnych ukazovateľov. Na tento účel sa používa systém, ktorý zahŕňa ukazovatele:

1) počet pracovných zdrojov (počet pracovných zdrojov k určitému časovému bodu, priemerný ročný počet pracovných zdrojov atď.);
2) zloženie pracovných zdrojov (distribúcia pracovných zdrojov podľa pohlavia, vekových skupín, miesto bydliska mesto alebo obec atď.);
3) umiestnenie pracovných zdrojov ( špecifická hmotnosť pracovné zdroje žijúce na určitom území; fyzická hustota pracovných zdrojov; ekonomická hustota pracovných zdrojov atď.);
4) prirodzený pohyb pracovných zdrojov (absolútny prirodzený nábor, odchod do dôchodku a rast pracovných zdrojov; koeficienty prirodzeného náboru, odchod do dôchodku a rast pracovných zdrojov atď.);
5) migračný pohyb pracovných zdrojov (absolútny migračný nábor, odchod a rast pracovných zdrojov; koeficienty migračného náboru, odchod do dôchodku a rast pracovných zdrojov atď.);
6) reprodukcia pracovných zdrojov (absolútny nárast počtu pracovných zdrojov; koeficienty všeobecného doplňovania, odchodu do dôchodku a rastu pracovných zdrojov; náhradové pomery pracovných zdrojov; priemerné trvanieživot obyvateľstva v produktívnom veku atď.);
7) využívanie pracovných zdrojov (miera zamestnanosti a nezamestnanosti pracovných zdrojov; produktivita práce atď.).

Len komplexná aplikácia ukazovateľov charakterizujúcich stav, pohyb, reprodukciu a využitie pracovných zdrojov umožňuje získať detailnú a ucelenú predstavu o úlohe a mieste v modernej spoločnosti tej časti populácie, ktorá vzhľadom na vek resp. zdravotný stav, je buď skutočne zamestnaná alebo schopná dojčiť. Zároveň pri štatistickej analýze dynamiky najdôležitejšie ukazovatele pracovných zdrojov sa právom venuje najväčšia pozornosť prírodným a migračným zložkám, ktoré výrazne predurčujú zmeny v ich počte, zložení, rozmiestnení a rozmnožovaní.

Počas určitého časového obdobia (mesiac, rok) zložky prirodzeného a migračného pohybu spoločnosti, ktoré sa navzájom ovplyvňujú, transformujú počet pracovných zdrojov (schéma 15.1).

Schéma 15.1.

Prirodzené dopĺňanie pracovných zdrojov zahŕňa osoby v produktívnom veku a prirodzená likvidácia - osoby, ktoré zomreli v produktívnom veku, dosiahnuté dôchodkový vek a odišiel do dôchodku zo zdravotných dôvodov, t.j. ktorí dostali invaliditu I. a II. skupiny. Doplnenie migrácie znamená pracovné zdroje, ktoré prišli na dané územie (napríklad z iných regiónov krajiny) a migračný odchod naopak pracovné zdroje, ktoré dané územie opustili. Rozdiel medzi prirodzeným doplňovaním a likvidáciou je prirodzený prírastok, a rozdiel medzi migračným náborom a odchodom, resp migrácia rast pracovných zdrojov. V súhrne ide o prirodzený a migračný prírastok celkový nárast pracovných zdrojov, čo vám umožňuje prepojiť počet pracovných zdrojov na začiatku a na konci posudzovaného obdobia:

Aby sa prepojili jednosmerné zložky uvažovanej tvorby obyvateľstva, je obvyklé vypočítať celkové doplnenie (Tc || + Tmp) a celkový odchod pracovných zdrojov (Tc v + Tm v), ktorých rozdiel opäť nám umožňuje dosiahnuť celkový nárast pracovných zdrojov:

Všetky vyššie diskutované absolútne ukazovatele majú nevýhodu v tom, že neumožňujú posúdiť intenzitu prirodzeného a migračného pohybu pracovných zdrojov. Na vyriešenie tohto problému sa v praxi používajú koeficienty prirodzeného a migračného pohybu pracovných zdrojov, ktoré sa počítajú vo vzťahu k priemernému počtu pracovných zdrojov za určité časové obdobie (Тav) a možno ich systematizovať takto:

1) koeficient prirodzeného dopĺňania pracovných zdrojov:

2) koeficient migrácie doplnenie pracovných zdrojov:

3) koeficient všeobecného dopĺňania pracovných zdrojov:

4) koeficient prirodzeného odchodu pracovných zdrojov do dôchodku:

5) koeficient migrácie odchod pracovných zdrojov:

6) koeficient celkového dôchodku pracovných zdrojov:

7) koeficient prirodzeného prírastku pracovných zdrojov:

8) koeficient migračného rastu pracovných zdrojov:

9) koeficient celkového prírastku pracovných zdrojov:

Vyššie uvedené koeficienty charakterizujú veľkosť prirodzeného, migračného alebo všeobecného doplňovania, odchodu a prírastku na 1000 osôb pracovnej sily, t.j. v relatívnom vyjadrení, a preto môžu byť široko používané v procese štatistického porovnávania a porovnávania.

Hlavným zdrojom informácií o počte zamestnaných osôb v hospodárstve sú údaje o počte zamestnancov prijatých od organizácií. Na úrovni organizácie sa na určenie počtu zamestnancov k určitému dátumu alebo v priemere za obdobie používajú ukazovatele priemeru zoznamu a priemerný počet zamestnancov pracovníkov. Vypočítajú sa podľa personálnej alebo personálnej evidencie v organizácii. Hlavné jednotné formy základnou dokumentáciou pre zúčtovanie práce a jej úhradu sú príkazy alebo pokyny na prijatie do zamestnania, preradenie na inú prácu, poskytnutie dovolenky, ukončenie pracovnej zmluvy, resp. zmluvy, tlačivá č. T-1, T-5, T-6, T -8), osobná karta (formulár č. T-2) , časový rozvrh a výplatnú pásku mzdy(tlačivo č.-12), dochádzkový list (tlačivo č.-13), mzdový list (tlačivo č.-49) atď.

Metódy výpočtu počtu pracovných zdrojov:

ekonomická metóda

Demografické a ekonomické metódy v celej krajine poskytujú rovnaké výsledky. Na regionálnej úrovni sa však v dôsledku migrácie môže veľkosť pracovnej sily líšiť.

Zoznam počtu zamestnancov - ide o momentálny ukazovateľ určený k určitému dátumu. Zahŕňa zamestnancov, ktorí pracovali na základe pracovnej zmluvy (zmluvy), ako aj majiteľov organizácie, ktorí v nej pracovali a poberali mzdu.

Zoznam zamestnancov (S cn) za každý kalendárny deň pozostáva z tých, ktorí prišli do práce (S wa) a z akéhokoľvek dôvodu neprítomní (S neprítomní)

S sp. =S java. + S implicitne

Počet zamestnancov v celých jednotkách zahŕňa zamestnancov:

1) tí, ktorí skutočne prišli do práce, vrátane tých, ktorí nepracovali pre prestoje, ako aj domáci pracovníci zamestnaní na čiastočný alebo čiastočný úväzok na základe pracovnej zmluvy, pracujúci v podniku cudzincov.

2) nedostaviť sa do práce z nasledujúcich dôvodov: z dôvodu dovolenky (ročná, doplnková, materská, starostlivosť o dieťa, školská, bez odmeny z rodinných povinností alebo z iniciatívy administratívy), deň odpočinku za skoré odpracované hodiny, choroba, plnenie verejných povinností, štrajk, neprítomnosť, v štádiu vyšetrovania: do rozhodnutia súdu, ako aj mimopracovné školenia, ak sa v tejto organizácii ponecháva mzda, služobné cesty a brigády v iných organizáciách na prácu.

Aby sa predišlo opakovanému započítavaniu tých istých osôb do zovšeobecnených ukazovateľov do počtu zamestnancov v hospodárstve ako celku, do výplatnej listiny sa nezapočítavajú títo zamestnanci:

1) zamestnaní súbežne z iných organizácií;

2) ktorý vykonával prácu na základe zmlúv občianskoprávneho charakteru;

3) priťahuje prácu v organizácii v súlade s osobitnými dohodami s vládne organizácie na poskytovanie pracovnej sily (vojenský personál a osoby vo výkone trestu vo forme odňatia slobody);

platy sú zachované;

5) tí, ktorých organizácia poslala študovať do vzdelávacích inštitúcií s prestávkou v práci a dostávajú štipendium na úkor prostriedkov týchto organizácií;

6) ktorý podal rezignáciu a prestal pracovať pred uplynutím varovnej lehoty alebo bez upozornenia administratívy; Sú vylúčení zo mzdovej agendy zamestnancov od prvého dňa neprítomnosti v práci;

7) nepracujúci majitelia tejto organizácie.

Na základe údajov o mzdovom počte zamestnancov počítajú

ukazovateľ priemerného počtu zamestnancov za obdobie (mesiac, štvrťrok, rok).

Priemerný počet zamestnancov za mesiac sa vypočíta ako podiel súčtu mzdového počtu zamestnancov (T cn) za všetky kalendárne dni v mesiaci vydeleného ich počtom kalendárne dni mesiacov (D cal) Víkendy a prázdniny rovná sa počtu zamestnancov na zozname za predchádzajúci pracovný deň:

Aby sa predišlo skresleniam pri používaní ukazovateľa priemerného počtu zamestnancov pri výpočtoch iných ekonomické ukazovatele niektoré kategórie mzdových zamestnancov nie sú zahrnuté do priemerného počtu zamestnancov. Tie obsahujú:

1) ženy, ktoré sú na materskej dovolenke resp dodatková dovolenka na starostlivosť o deti;

2) zamestnanci študujúci v vzdelávacie inštitúcie a tí, ktorí boli na dodatočnej dovolenke bez mzdy;

3) osoby, ktoré nie sú na výplatnej listine a pracujú na základe osobitných zmlúv so štátnymi organizáciami o poskytovaní práce;

4) osoby, ktoré pracovali na čiastočný úväzok pracovny cas v súlade s pracovnou zmluvou; počítajú sa v pomere k odpracovaným hodinám. Priemerný počet zamestnancov za obdobie dlhšie ako 1 mesiac sa určí vzorcom jednoduchého aritmetického priemeru z priemerných mesačných údajov:

Priemerný počet zamestnancov za vykazovaný mesiac možno získať vydelením počtu vystúpení a absencií za celý mesiac počtom kalendárnych dní v mesiaci:

Na základe momentálnych ukazovateľov počtu miezd zamestnancov na začiatku (konci) každého mesiaca možno priemerný počet zamestnancov určiť priemerným chronologickým vzorcom:

kde T 1 , T 2 , ... T n - mzdový počet zamestnancov na začiatku (konci) mesiaca;

n je počet mesiacov v období.

Výpočet priemerného počtu externých pracovníkov na čiastočný úväzok sa vykonáva v tomto poradí:

1. určiť celkový počet osôb v dňoch (D f) odpracovaných pracovníkmi na kratší pracovný čas, za ktoré celkový počet odpracovaných človekohodín (H f). Vo vykazovanom období vydelený stanoveným pracovným časom (H n):

D cf = ;

2. nájdite priemerný počet pracovníkov na čiastočný úväzok () za vykazované obdobie, za ktoré sa počet odpracovaných človekodní (D f) vydelí počtom pracovníkov

kalendárne dni vo vykazovanom mesiaci (D cal):

Číselné ukazovatele a obsah ukazovateľa

Tabuľka 11

Index	Spôsob výpočtu a obsah ukazovateľa
Priemerná ročná pracovná sila	ALE ) podľa dostupných údajov na začiatku a na konci roka: kde T n.g. - počet pracovných zdrojov na začiatku roka; T q.g. - počet pracovných zdrojov na konci roka; B) pre momentovú sériu dynamiky s nerovnakými intervalmi: kde - počet pracovných zdrojov k určitým dátumom; t - trvanie i-té časové obdobie; C) k určitému dátumu počas rovnakých časových období: kde n– počet úrovní (dátumy); T 1…n- počet pracovných zdrojov k určitému dátumu.
Koeficient „dôchodkového“ zaťaženia	1) Určuje sa podľa vzorca: kde je počet osôb v dôchodkovom veku (ženy nad 55 rokov a muži nad 60 rokov). Ukazuje, koľko ľudí v produktívnom veku pripadá na 1 000 ľudí v produktívnom veku. Označuje mieru zaťaženia dôchodcov pracovnými zdrojmi
Tabuľka 11 pokračovala
Celkový koeficient zaťaženia	1) Určuje sa podľa vzorca: kde - počet detí do 15 rokov a osôb v dôchodkovom veku. Ukazuje, koľko ľudí v produktívnom veku (mladších a starších ako práceschopných spolu) pripadá na každých 1 000 ľudí v produktívnom veku.

Pre podrobnejšiu analýzu a hodnotenie je populácia v produktívnom veku rozdelená podľa zloženia na osoby do 40 rokov (mladí) a osoby nad 40 rokov (seniori).

V štatistickej praxi vývoj informácií o práci pre hlavné a vedľajšie činnosti služby a iných fariem) organizácie. Hlavná činnosť personál zahŕňa všetkých zamestnancov organizácie vrátane administratívnych a technický personál okrem zamestnancov štrukturálne členenia iné (na rozdiel od hlavných) druhov činností, ktoré sú v súvahe organizácie.

Počet zamestnancov podniku sa neustále mení. Zamestnanci vstupujú do zamestnania a odchádzajú z neho z rôznych dôvodov. Môžu to byť osobné okolnosti, iniciatíva administratívy, dôsledok personálnej a hospodárskej politiky podniku. Pohyb pracovníkov za vykazované obdobie môžu byť prezentované vo forme súvahy: počet zamestnancov na začiatku vykazovaného obdobia plus počet zamestnancov prijatých počas vykazovaného obdobia mínus počet zamestnancov odchádzajúcich za vykazované obdobie sa rovná počtu zamestnancov na konci vykazovaného obdobia. párne obdobie.

Počet prijatých zamestnancov a zamestnancov v dôchodku na výplatnej páske nezahŕňa:

a) zamestnanci prijatí na základe osobitných zmlúv so štátnymi organizáciami (vojenský personál a osoby vo výkone trestu odňatia slobody);

b) externí brigádnici;

c) zamestnanci, ktorí vykonávali prácu na základe občianskoprávnych zmlúv.

Štatistika študuje celkový objem pohybu počtu zamestnancov a dôvody, ktoré ho ovplyvňujú. Na tento účel sa vypočítavajú absolútne a relatívne ukazovatele pohybu pracovných zdrojov.

1. Absolútne ukazovatele.

1.1. Obrat náboru - celkový počet ľudí prijatých za dané obdobie zo všetkých dôvodov. Z celkového počtu vynikajú tie, ktoré sú akceptované v smere zamestnanosti a služieb zamestnanosti občanov, iniciatíva samotného podniku, prevod z iných podnikov, po absolvovaní vysokých škôl a stredných odborných škôl.

1.2. Obrat do dôchodku - celkový počet prepustených za dané obdobie zo všetkých dôvodov. Samostatne sú prepustení vybraní v súvislosti s: s odvodom do armády, prijatím do vzdelávacích zariadení s prerušením výroby, prevodom do iných podnikov, skončením pracovnej zmluvy, odchodom do dôchodku, smrťou zamestnanca, znížením počtu zamestnancov, vlastnou túžbou zamestnanca, neprítomnosťou a inými porušeniami pracovná disciplína.

Alokovať zbytočnú a nevyhnutnú fluktuáciu práce. nadmerný obrat, tiež nazývaný fluktuácia zamestnancov, zahŕňa prepúšťanie vlastnej vôle a za porušenie pracovnej disciplíny. Požadovaný obrat, charakterizuje prepúšťanie zo všetkých ostatných dôvodov.

1.3. Celkový obrat pracovnej sily je súčtom obratov za prijatie A vyradenie, t.j. súčet počtu prijatých a prepustených za dané obdobie.

2. Relatívne ukazovatele charakterizujúce intenzitu pohybu pracovných zdrojov za určité obdobie.

2.1. Recruitment turnover ratio - pomer počtu prijatých ľudí (S pr) na priemerný počet zamestnancov:

1.2. Pomer dôchodcovskej fluktuácie - pomer počtu prepustených (S uv) k priemernému počtu zamestnancov:

2.3. Miera fluktuácie je pomer počtu prepustených z vlastnej vôle a v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny (S tech) k priemernému počtu zamestnancov:

1.3. Miera náhrady pracovníkov - pomer počtu prijatých a prepustených:

2.5. Koeficient stálosti zloženia - pomer počtu zamestnancov, ktorí pracovali za obdobie (S post) ku mzdovému počtu zamestnancov na konci obdobia:

Spolu s údajmi o pohybe zamestnancov poskytujú podniky štatistickým úradom štatistické údaje o prepúšťaní a prijímaní pracovníkov, ako aj o znižovaní a zavádzaní pracovných miest.

Štúdium pracovných zdrojov zahŕňa posúdenie procesu ich reprodukcie. Pod reprodukciou pracovných zdrojov sa rozumie proces ich neustálej obnovy. Reprodukcia zdrojov zdrojmi sa delí na prirodzené a mechanický a v smeroch - do doplnenie a odchod do dôchodku. V kombinácii to umožňuje určiť nasledujúce absolútne ukazovatele reprodukcie.

prirodzené dopĺňanie- doplnenie pracovných zdrojov v dôsledku vstupu obyvateľstva do produktívneho veku a zapojenia ľudí starších ako produktívny vek a mladistvých.

prirodzená likvidácia- odchod z rudných zdrojov pod vplyvom prírodných procesov: odchod z produktívneho veku, ukončenie práce osobami staršími ako produktívny vek a dospievanie, choroba, invalidita, smrť;

prirodzený rast je rozdiel medzi prirodzeným náborom a prirodzeným rastom.

Mechanické dopĺňanie– zvýšenie počtu pracovných zdrojov v dôsledku pohybu obyvateľstva v produktívnom veku do trvalého bydliska z iných území;

mechanický odchod do dôchodku- pokles počtu pracovných zdrojov v dôsledku sťahovania obyvateľstva v produktívnom veku do miesta trvalého bydliska v iných územiach.

Mechanický zisk- rozdiel medzi mechanickým doplňovaním a mechanickou likvidáciou;

Všeobecné doplnenie- pozostáva z prirodzeného a mechanického dopĺňania.

Všeobecná likvidácia- pozostáva z prirodzeného a mechanického odchodu do dôchodku.

Všeobecný zisk možno definovať dvoma spôsobmi, ako rozdiel medzi celkovým náborom a úplným vyradením, alebo ako súčet prirodzeného a mechanického nárastu.

Hodnotenie intenzity procesov reprodukcie pracovných zdrojov sa uskutočňuje výpočtom koeficientov prirodzeného doplnenia, prirodzeného odchodu do dôchodku, prirodzeného prírastku, mechanického doplnenia, mechanického odchodu do dôchodku, mechanického rastu, celkového doplnenia, celkového dôchodku, celkového prírastku. Koeficienty sa vypočítajú vydelením príslušného absolútneho ukazovateľa priemerným ročným počtom pracovných zdrojov. Zvyčajne sa stanovujú v ppm (0/00). Prirodzená miera náboru sa teda vypočíta ako

2.2.5. Výhľadové výpočty počtu pracovných zdrojov

Prognózovanie vývoja ekonomiky zahŕňa výpočet perspektívneho počtu pracovných zdrojov. Číslo do budúcnosti sa určuje dvoma spôsobmi.

1. Spôsob posúvanie veku(lokálna metóda);

2. Metóda extrapolácia(globálna metóda).

Metóda vekového posunu je založená na tabuľkách ukazovateľov úmrtnosti (prežitia) a používa sa najmä na výpočet počtu pracovných zdrojov určitého veku. Napríklad určenie počtu osôb vstupujúcich do produktívneho veku umožňuje posúdiť proces prirodzeného dopĺňania pracovných zdrojov a rozvíjať programy na prilákanie ľudí po produktívnom veku alebo prilákanie pracovných migrantov. Znalosť počtu osôb opúšťajúcich produktívny vek pomáha riešiť otázky sociálneho a dôchodkového zabezpečenia dôchodcov. Metóda umožňuje presne určiť perspektívny počet pracovných zdrojov, no pre svoju prácnosť sa používa len pre určité vekové kategórie.

O túto nevýhodu sú zbavené extrapolačné metódy, ktoré sú založené na ukazovateľoch reprodukcie pracovných zdrojov a na ich možných zmenách v budúcnosti. Výpočty sa vykonávajú podľa vzorca:

kde TR o - počet pracovných zdrojov základného obdobia;

TR n- počet pracovných zdrojov cez n rokov;

K ob.pr - koeficient celkového prírastku pracovných zdrojov.

V prípadoch, keď nie sú známe ukazovatele reprodukcie pracovných zdrojov, tento vzorec používa sa na výpočet perspektívnej veľkosti celkovej populácie. Potom sa vykoná úprava o podiel pracovných zdrojov na celkovom počte obyvateľov v základnom období.

Nevýhodou metódy je nemožnosť jej dlhodobého používania. Spravidla sa používa na výpočty na 3÷5 rokov.

Zdrojom informácií na určenie perspektívneho počtu pracovných zdrojov sú aktuálne evidencie obyvateľstva, sčítacie materiály, výsledky špeciálnych prieskumov o problémoch zamestnanosti a ďalšie informácie získané na určenie počtu pracovných zdrojov.

Ľudské zdroje- ide o práceneschopnú časť obyvateľstva, ktorá je vzhľadom na vek a zdravotný stav schopná produkovať materiálne a duchovné výhody, ako aj poskytovať služby. Pracovné zdroje zahŕňajú ekonomicky aktívne obyvateľstvo (skutočne zamestnané a nezamestnané), ako aj nezamestnaných z jedného alebo druhého dôvodu (ekonomicky neaktívne obyvateľstvo).

Podľa legislatívy Ruskej federácie medzi obyvateľstvo v produktívnom veku patria občania vo veku 16-54 rokov (vrátane) - ženy, 16-59 (vrátane) - muži. Do skupiny zdravotne postihnutých patria: nepracujúci invalidní ľudia skupiny I a II v produktívnom veku, nepracujúci dôchodcovia v produktívnom veku, ktorí poberajú dôchodok za r. preferenčné podmienky.

Na výpočet počtu pracovných zdrojov sa berie do úvahy celkový počet práceneschopného obyvateľstva podľa veku, ku ktorému sa pripočíta počet pracujúcich dôchodcov a pracujúcich mladistvých (do 16 rokov) a počet nepracujúcich zdravotne postihnutých. ľudia I. a II. skupiny (produktívny vek) sú vylúčení, ako aj počet dôchodcov v produktívnom veku, ktorí poberajú dôchodok za zvýhodnených podmienok.

S prechodom Ruska na trhové vzťahy v štatistickej analýze sa okrem kategórie „pracovné zdroje“ začala používať aj kategória „ekonomicky aktívne obyvateľstvo“ (skutočne zamestnané a nezamestnané – pracovná sila). Ale pre integrálne výpočty sa stále používa kategória „pracovné zdroje“, pretože okrem skutočne zamestnaných a nezamestnaných zahŕňa tých, ktorí sú schopní pracovať, ale z toho či onoho dôvodu nie sú v skutočnosti zamestnaní spoločenská produkcia.

V štatistike prirodzený pohyb pracovných zdrojov je definovaná ako zmena ich počtu, ktorá nesúvisí s procesom migrácie obyvateľstva (dospievajúci vstupujúci do produktívneho veku; získavanie dôchodcov do zamestnania, ako aj osôb mladších ako 16 rokov; prirodzený odchod do dôchodku v dôsledku úmrtia pracujúcich osôb vek, prechod do dôchodku alebo invalidita osôb v produktívnom veku atď. .d.).

Zmena pracovnej sily v dôsledku migrácie je tzv mechanický pohyb pracovných zdrojov.

Na výpočet intenzity zmien v počte pracovných zdrojov a vykonanie štatistickej analýzy sa používajú tieto relatívne ukazovatele: koeficient prirodzeného doplnenia (Kep), koeficient prirodzeného odchodu do dôchodku (Kev), koeficient prirodzeného prírastku (Kpr) a koeficientom migračného rastu (Kmp) pracovných zdrojov.

Prirodzená miera náboru Pracovné zdroje sa vypočítajú ako pomer počtu tých, ktorí vstúpili do produktívneho veku, a tých, ktorí sú zapojení do sociálna práca dôchodcov a mladistvých k priemernému počtu pracovných zdrojov (%) za určité obdobie:

Prirodzená miera odchodu do dôchodku vypočítané ako pomer počtu ľudí, ktorí opustili pracovnú silu, k priemernej pracovnej sile (%):

(3.11)

Prirodzená miera prírastku sa vypočíta ako rozdiel medzi koeficientmi doplňovania a odchodu pracovných zdrojov:

(3.12)

Miera rastu migrácie pracovné zdroje sa vypočítajú ako pomer rastu migrácie k priemernej pracovnej sile (%):

(3.13)

S prechodom Ruska na trhové vzťahy veľký význam sa začali analyzovať rovnováhu pracovnej sily, čo je sústava štatistických ukazovateľov, ktoré odrážajú kvantitatívne charakteristiky dvoch najdôležitejších zložiek využívania pracovných zdrojov: tvorby (dostupnosti a zdrojov reprodukcie) a rozdelenia pracovných zdrojov podľa oblastí a druhov. ekonomická aktivita.

Štatistická analýza kvantitatívne charakteristiky tvorba pracovných zdrojov sa vykonáva pomocou nasledujúcich ukazovateľov.

Absolútny rast pracovných zdrojov(APtr) sa vypočíta ako rozdiel medzi počtom pracovných zdrojov na konci a začiatku roka:

(3.14)

kde TPp - počet pracovných zdrojov na konci roka; TP0 - počet pracovných zdrojov na začiatku roka

Tempo rastu(Tr) sa vypočíta ako pomer absolútnych hodnôt počtu pracovných zdrojov na konci a začiatku roka.

Najprv určíme rastový faktor:

potom určíme rýchlosť rastu, ktorá sa rovná rastovému faktoru vynásobenému 100%:

(3,15 a)

Miera nárastu(Tpr) sa rovná rýchlosti rastu mínus 100 %:

(3.16)

Pri zostavovaní bilancie pracovných zdrojov sa veľký význam prikladá štatistickej analýze rozdelenia pracovných zdrojov, predovšetkým zamestnaného obyvateľstva. Zloženie zamestnancov sa skúma podľa takých dôležitých charakteristík, akými sú pohlavie, vek a úroveň vzdelania. Zamestnané obyvateľstvo je zoradené do skupín podľa pohlavia a veku, a to tak v národnom hospodárstve ako celku, ako aj v regiónoch a jednotlivých odvetviach. Najdôležitejší ukazovateľ je ukazovateľ úrovne vzdelania, ktorý je určený počtom osôb na 1000 osôb s vyšším, neukončeným vyšším a stredným odborným vzdelaním.

Vstupom Ruska do systému svetovej ekonomiky a prechodom na ISIC (International Standard Industrial Classification), vypracovaný Štatistickou komisiou OSN, sa zamestnané obyvateľstvo začalo rozdeľovať podľa typy hospodárskej činnosti(predtým sa v plánovanom hospodárstve zdroje práce rozdeľovali podľa typy zamestnania, kde sa rozlišovalo 5 hlavných skupín: zamestnaní v národného hospodárstva; študenti denných odborov v produktívnom veku; práceschopné obyvateľstvo zamestnané v domácnosti; zamestnaný v ozbrojených silách; nezamestnaní ľudia).

Podľa nových noriem je zamestnaná populácia rozdelená do nasledujúcich skupín:

o mzdárky(osoby, ktoré majú pracovná zmluva- zmluva, ústna dohoda - s vedúcim podniku alebo s jednotlivcom);

o zamestnávatelia(osoby, ktoré riadia súkromnú alebo rodinnú firmu a zamestnávajú zamestnancov na trvalý pracovný pomer);

o živnostník(skupina občanov pracujúcich samostatne alebo majúcich obchodní partneri, ale nezamestnáva pracovníkov na trvalý pracovný pomer);

o členov výrobné družstvá (osoby pracujúce pre vlastný podnik ktorí majú rovnaké práva výrobné činnosti a pri rozdeľovaní príjmov);

o pomoc členom rodiny(neplatení pracovníci).

Z uvedených skupín sú len prví (najväčší) zamestnanci, zamestnanci zvyšných skupín sú živnostníci. Podľa štatistík túto skupinu tvoria približne 5 % zamestnanej populácie.

Štatistiky počítajú na základe údajov o počte ekonomicky aktívneho obyvateľstva a zamestnanom obyvateľstve miera zamestnanosti Kzan, čo sa rovná pomeru počtu zamestnaných Tzan k ekonomicky aktívnemu obyvateľstvu Tea:

(3.17)

Pri výpočte koeficientu pre jednotlivé vekové skupiny sa ako menovateľ vzorca pre koeficient zamestnanosti berie namiesto ekonomicky aktívneho obyvateľstva počet obyvateľov tejto skupiny.

Populačná štatistika (demografická štatistika) študuje vzorce kvantitatívnych zmien v populácii. V súlade s touto hlavnou úlohou študuje: počet, zloženie a pohyb obyvateľstva; príčiny a faktory zmeny populácie, jej migrácia, pôrodnosť, úmrtnosť, dĺžka života. Študuje zloženie obyvateľstva z rôznych dôvodov – pohlavie, vek, sociálne postavenie, vzdelanie.

Úlohy štatistiky obyvateľstva:

štúdium počtu, polohy, demografického a sociálno-ekonomického zloženia; analýza reprodukcie a populačnej dynamiky; určenie perspektívnej veľkosti celej populácie a jej jednotlivých kontingentov.

Počet obyvateľov je základná línia pre výpočet mnohých ukazovateľov a má veľký hospodársky a spoločenský význam. Jeho znalosť je nevyhnutná pre riadenie, ekonomické plánovanie a sociálny vývoj krajín. Veľkosť krajiny sa zvyčajne posudzuje podľa počtu obyvateľov.

Počet obyvateľov sa neustále mení v dôsledku pôrodnosti a úmrtnosti, ako aj v dôsledku priestorového pohybu obyvateľstva.

Počet obyvateľov sa určuje k určitému časovému bodu, t.j. ako výsledok sčítania ľudu. Sčítanie je teraz hlavnou metódou na presné určenie počtu obyvateľov. Sčítania obyvateľstva sú však pomerne zriedkavé a údaje o populácii sa neustále vyžadujú. Štatistické úrady preto v obdobiach medzi sčítaniami vykonávajú takzvaný aktuálny odhad počtu obyvateľov, t.j. vykonať výpočet na základe údajov posledného sčítania ľudu a podkladov aktuálnych štatistík o pohybe obyvateľstva. Jeho výpočty sa spresňujú na základe výsledkov najbližšieho sčítania.

Pri sčítaní sa berú do úvahy dve kategórie obyvateľstva: trvalé osídlenie a skutočné obyvateľstvo. Do trvalého obyvateľstva patria osoby, ktoré v tejto lokalite obvykle bývajú, a do pokladničného obyvateľstva sú zaradené všetky osoby, ktoré sa v kritickom momente sčítania na tomto území nachádzali bez ohľadu na to, či tu žijú trvalo alebo prechodne. Pri určovaní počtu obyvateľov s bydliskom sa v procese sčítania zohľadňujú dočasne neprítomní a prechodne bývajúci. Za dočasne neprítomných sa považujú osoby s trvalým pobytom v danej lokalite, ktoré ju dočasne opustili. Dočasne neprítomní sú teda súčasťou stálej populácie. Dočasní obyvatelia tvoria časť súčasného obyvateľstva.

Počet obyvateľov možno určiť podľa:

kde je skutočný počet obyvateľov;

- dočasne neprítomný;

- dočasne prišiel.

Veľký význam v štatistike obyvateľstva má ukazovateľ priemernej populácie. Priemernú populáciu možno vypočítať rôznymi spôsobmi. Najpresnejšou metódou je metóda osoborokov prežitých obyvateľstvom. V tomto prípade sa určí celkový počet osoborokov prežitých danou populáciou za sledované časové obdobie a vydelí sa dĺžkou tohto obdobia. Priemerná ročná populácia je často definovaná ako polovica súčtu jej populácie na začiatku a na konci roka.

kde je počet obyvateľov na začiatku roka;

je počet obyvateľov na konci roka.

Ak existujú údaje pre niekoľko dátumov, ktoré sú od seba rovnako vzdialené, výpočet možno vykonať pomocou vzorca pre priemerný chronologický jednoduchý:

Ak časová vzdialenosť medzi dátumami nie je rovnaká, výpočet sa vykoná podľa vzorca aritmetického priemeru (chronologicky):

Na výpočet zmeny populácie v čase sa počítajú ukazovatele dynamiky.

Obyvateľstvo je hlavnou materiálnou zložkou spoločnosti a štúdium zákonitostí jeho vývoja má pre hospodárstvo krajiny veľký význam.

Pre každú jednotlivú krajinu sa môže celkový počet obyvateľov líšiť v dôsledku dvoch faktorov:

prirodzený pohyb (plodnosť a úmrtnosť); migračný (mechanický) pohyb.

Mení sa však nielen celkový počet obyvateľov, ale aj zloženie.

V súčasnosti sa v štatistike používajú štyri doplnkové zdroje údajov o populácii:

sčítania obyvateľstva; súčasná evidencia prirodzeného pohybu obyvateľstva a jeho migrácie; výberové a špeciálne demografické prieskumy; registre a rôzne evidencie obyvateľstva.

Údaje z týchto zdrojov sa používajú na rôzne účely a nemôžu sa navzájom nahradiť. Existuje však medzi nimi úzky vzťah: každý prameň dopĺňa alebo pokračuje v druhom.

Hlavným zdrojom údajov o obyvateľstve je sčítanie ľudu, ktoré sa vykonáva raz za 10 rokov. Účtovanie obyvateľstva počas jeho implementácie vykonávajú osady k určitému časovému bodu, ktorý sa nazýva kritický moment.

Pri charakterizácii dynamiky populácie je potrebné vziať do úvahy dve okolnosti:

1) je možné porovnať populáciu iba jednej kategórie (či už stálej alebo súčasnej);

2) ak by došlo k administratívno-územným zmenám, tak údaje o obyvateľstve by mali byť porovnateľné vo vzťahu k územiu.

Celkový absolútny rast populácie ():

alebo ,

kde je prirodzený prírastok;

- mechanický rast.

Pričom ;

kde je počet pôrodov;

- počet úmrtí;

- počet príchodov;

- počet výpadkov.

Všeobecné aj prirodzené a migračné zisky môžu byť pozitívne alebo negatívne. Absolútne nárasty sú intervalové ukazovatele, počítajú sa za určité časové obdobia ( najvyššia hodnota majú ročné sadzby).

Údaje o obyvateľstve sú prezentované v územnom kontexte (v rámci administratívno-územných jednotiek). Na charakterizáciu rozloženia obyvateľstva sa používajú štrukturálne ukazovatele. Sú to: 1) podiel obyvateľstva žijúceho v určitých regiónoch; 2) ukazovateľ fyzickej hustoty obyvateľstva, ktorý sa vypočíta ako pomer obyvateľstva k ploche, ktorú zaberá (najvyššia hustota obyvateľstva - 15539 ľudí na 1 km2 - v Monaku).

Jednou z hlavných charakteristík rozloženia obyvateľstva je jeho delenie na mestské a vidiecke. Podľa prijatej klasifikácie sa mestá delia na:

malý - s počtom obyvateľov do 50 tisíc; stredná - 50-100 tisíc; veľké - 100-250 tisíc; veľké - 250 - 1 milión; najväčší - viac ako 1 milión

Študovaním pôrodnosti, úmrtnosti a prirodzeného prírastku obyvateľstva štatistika v prvom rade určuje ich absolútnu veľkosť, t.j. stanovuje počet narodených, počet zomretých a rozdiel medzi týmito číslami, ktorý sa nazýva absolútny ukazovateľ prirodzeného prírastku obyvateľstva. Tieto ukazovatele sa počítajú za určité časové obdobie - rok, mesiac atď.

Pre tieto veličiny sa počítajú aj relatívne ukazovatele, ktoré sa nazývajú koeficienty.

Pôrodnosť na 1000 ľudí:

kde je počet pôrodov;

je priemerná populácia.

Úmrtnosť na 1000 ľudí:

kde M je počet úmrtí.

Prirodzená miera rastu:

alebo sa rovná rozdielu medzi pôrodnosťou a úmrtnosťou:

Koeficient vitality obyvateľstva (Pokrovsky):

ukazuje, koľko novorodencov pripadá na jedného zosnulého.

Miera detskej úmrtnosti (vzorec potkanov):

kde - mŕtvy pred 1 rokom;

- narodený;

- narodený rok pred týmto.

Špecifická miera plodnosti sa vypočíta ako pomer počtu pôrodov () k priemernému počtu žien v reprodukčnom veku (15-49 rokov):

Úhrnná plodnosť (n) sa rovná súčinu osobitnej pôrodnosti a podielu žien vo veku 15 – 49 rokov na celej populácii ():

kde .

Zostatok migrácie:

Celkový absolútny rast: .

Mechanická miera rastu populácie:

Miera rastu populácie:

alebo .

Medzi ukazovatele prirodzeného pohybu obyvateľstva patria ukazovatele sobášov a rozvodov. Vypočítavajú sa aj ukazovatele migrácie obyvateľstva. Rozlišujte medzi imigráciou a emigráciou. Ukazovatele migrácie sú počet príchodov do daného sídla, odchodov a rozdiel medzi nimi – saldo migrácie. Bilancia môže byť pozitívna (mechanický rast populácie) a negatívna. Intenzita migrácie a emigrácie, ako aj relatívna zmena počtu obyvateľov je definovaná ako pomer týchto ukazovateľov k priemernej populácii, vynásobený 1000.

Pracovné zdroje predstavujú tú časť obyvateľstva krajiny, ktorá má potrebný telesný rozvoj, zdravie, vzdelanie, kvalifikáciu a odborné znalosti pre prácu v národnom hospodárstve. Štatistika pracovnej sily skúma tieto kategórie:

obyvateľstvo v produktívnom veku; práceschopné obyvateľstvo v produktívnom veku; pracovné zdroje.

Počet pracovných zdrojov krajiny je primárne určený obyvateľstvom v produktívnom veku.

Pracovné zdroje ako celok sú potenciálne pracovné zdroje. Okrem nich existujú aj existujúce (fungujúce alebo využívané) pracovné zdroje. Ide o časť celkových pracovných zdrojov zamestnaných v národnom hospodárstve. Charakterizuje rozdiel medzi potenciálnymi a existujúcimi pracovnými zdrojmi absolútna hodnota nevyužité pracovné zdroje.

Na charakterizáciu vekovej štruktúry obyvateľstva z hľadiska pracovných zdrojov sa počíta množstvo relatívnych ukazovateľov štruktúry a koordinácie. Ide o podiel ľudí mladších ako v produktívnom veku, v produktívnom veku a starších ako v produktívnom veku na celkovej populácii. Čím vyšší je podiel ľudí v produktívnom veku, tým efektívnejšia je veková štruktúra obyvateľstva z hľadiska zdrojov pracovnej sily.

Práceschopné obyvateľstvo je súbor práceschopných ľudí podľa veku a zdravotného stavu. Hranice pracovného veku sú stanovené pracovnou legislatívou. V Bieloruskej republike sa za populáciu v produktívnom veku považuje: pre mužov - 16-59 rokov; pre ženy - 16 - 54. Zvyšok populácie sa považuje za zdravotne postihnutého podľa vekového kritéria. Delí sa na dve špecifické skupiny: populáciu v predproduktívnom veku (10-15) a populáciu po produktívnom veku (muži vo veku 60 a viac rokov, ženy vo veku 55 a viac rokov). Prvý z nich je zdrojom kompenzácie straty a doplnenia pracovných zdrojov v budúcnosti. Druhým je „dôchodkové zaťaženie“ pracujúceho obyvateľstva.

Nie všetko obyvateľstvo v produktívnom veku je schopné pracovať. Preto sa delí na práceschopnú populáciu a nepracujúcu populáciu v produktívnom veku. Na spoločenskej výrobe sa nezúčastňujú študenti v produktívnom veku, ktorí mimo službu študujú na vysokých školách a odborných učilištiach a osoby vo vojenskej službe. Okrem toho zahŕňajú časť obyvateľstva zamestnanú v ich domácnosti, starajúc sa o deti a iné dôvody).

Druhá skupina zahŕňa obyvateľstvo v produktívnom veku s I. a II. skupinou invalidity a osoby poberajúce zvýhodnený dôchodok.

Počet pracovných zdrojov je určený k určitému časovému bodu. Pri výpočte množstva ukazovateľov sa vychádza z priemerného ročného počtu pracovných zdrojov, ktorý sa zisťuje rovnako ako priemerný ročný počet obyvateľov.

Na základe týchto kontingentov obyvateľstva sa určujú dva koeficienty pracovnej schopnosti:

celé obyvateľstvo; obyvateľstvo v produktívnom veku.

Koeficient pracovnej schopnosti celej populácie:

kde je obyvateľstvo v produktívnom veku;

- celé obyvateľstvo.

Koeficient pracovnej schopnosti obyvateľstva v produktívnom veku:

kde je obyvateľstvo v produktívnom veku.

Faktor zaťaženia pri odchode do dôchodku:

kde je obyvateľstvo v dôchodkovom veku.

Miera náhrady pracovnej sily:

kde je populácia v predproduktívnom veku.

Faktor celkového zaťaženia (faktor ekonomiky vekového zloženia) vyjadruje mieru zaťaženia obyvateľstva v produktívnom veku obyvateľstvom všetkých neproduktívnych vekových skupín:

alebo .

Zamestnané obyvateľstvo okrem práceschopného obyvateľstva zahŕňa pracujúcich dôchodcov (ľudia v dôchodkovom veku, ktorí neodišli do dôchodku; invalidi I. a II. skupiny postihnutia), pracujúci mladiství do 16 rokov.

Na charakterizáciu zmeny počtu pracovných zdrojov v čase a rýchlosti jej zmeny sa počíta absolútny prírastok, tempo rastu a tempo rastu pracovných zdrojov.

Zmena počtu pracovných zdrojov z jedného dátumu na druhý v priebehu roka sa nazýva pohyb pracovných zdrojov. Existuje prirodzený a mechanický pohyb pracovných zdrojov.

Prirodzený pohyb pozostáva z doplnenia potenciálnych pracovných zdrojov v dôsledku prechodu mladej generácie do produktívneho veku (15-16 rokov) a ich straty v dôsledku:

odchod niektorých ľudí po produktívnom veku; prechod do invalidity a odchod do dôchodku za zvýhodnených podmienok; smrti.

Pri mechanickom pohybe dochádza k doplňovaniu v dôsledku imigrácie a k poklesu v dôsledku emigrácie obyvateľstva.

Počet potenciálnych zdrojov pracovnej sily je možné určiť na začiatku a na konci roka s prihliadnutím na saldo migrácie aj bez neho. rozdiel medzi počtom potenciálnych zdrojov na začiatku a na konci roka je absolútny prirodzený prírastok (). Na charakterizáciu intenzity reprodukcie pracovných zdrojov sa vypočíta koeficient prirodzeného prírastku ():

; ,

kde je koeficient prirodzeného doplňovania;

– koeficient prirodzeného odchodu do dôchodku;

- priemerný ročný počet pracovných zdrojov.

Prirodzená miera náboru:

kde je prirodzené dokončenie.

Prirodzená miera odchodu do dôchodku:

kde je prirodzený odtok.

Potom koeficient prirodzeného prírastku:

Ukazovateľ charakterizujúci dopyt a ponuku práce - miera neobsadenosti:

kde je deklarované číslo pre požadované pracovná sila;

- priemerný počet zamestnancov podniku.

Úroveň intenzity očakávaného uvoľnenia pracovnej sily:

Miera nezamestnanosti:

Dôležité pre Bieloruskú republiku a jej regióny sú ukazovatele, ktoré charakterizujú vekovú štruktúru obyvateľstva z hľadiska pracovných zdrojov.

testovacie otázky

Ako určiť priemerný ročný počet obyvateľov? Ako zistiť absolútny rast populácie za rok? Ako určiť Pokrovského koeficient? Ako určiť špecifickú mieru plodnosti? Pracovné zdroje, hlavné kategórie. Ako vypočítať pomer dôchodkového zaťaženia obyvateľstva?