M.: 2005. - 160 s.

Školiaci manuál podrobne rozoberá pojem „riziko“, klasifikáciu rizík vrátane bankovníctva a poisťovníctva, metódy Riadenie rizík. Samostatná kapitola je venovaná praktickým problémom riadenia rizík. Podrobne je popísaná problematika riadenia rizík na úrovni jednotlivých spoločností. Ku každej kapitole sú priložené materiály na samoštúdium.

Pre učiteľov, študentov, výskumníkov, postgraduálnych študentov ekonomických a matematických špecializácií, odborníkov z praxe (finanční riaditelia, analytici, finanční plánovači, vývojári systémov finančného riadenia).

Formát: pdf/zip (2005 , 160. roky.)

Veľkosť: 806 kb

Stiahnuť / Stiahnuť súbor

Formát: doc/zip(2003, 160. roky)

Veľkosť: 481 kb

Stiahnuť / Stiahnuť súbor odkazy odstránené (pozri poznámku!!)

OBSAH
Úvod 3
KAPITOLA 1. ČO JE RIZIKO? . . 7
§ 1. Pojem riziko 8
Riziká vo svete okolo nás. . osem
Riziko a neistota 9
Objektívne a subjektívne chápanie rizika 11
Štrukturálne charakteristiky rizika 13
§2. Ekonomické riziká 16
Definícia ekonomického rizika 16
Rozsah definície ekonomického rizika 17
Zistenia 19
Kontrolné otázky a úlohy 20
KAPITOLA 2. KLASIFIKÁCIA RIZIKA 21
§ 1. Kritériá klasifikácie podľa charakteristík nebezpečenstva. 22
Klasifikácia podľa typu objektu 22
Klasifikácia podľa príčiny (povahy) poškodenia 23
Klasifikácia podľa typických negatívnych dôsledkov .... 24
§ 2. Kritériá klasifikácie podľa charakteristík vystavenia riziku 24
Klasifikácia podľa konkrétnych výsledkov 25
Klasifikácia podľa miesta výskytu rizík 25
Klasifikácia podľa stupňa závislosti poškodenia od iniciačnej udalosti 25
Klasifikácia podľa charakteru rozloženia bremena rizika .... 26
Klasifikácia podľa úrovne rizika 26
Klasifikácia podľa úrovne prejavu negatívnych dôsledkov. . 26
§ 3. Kritériá klasifikácie podľa charakteristík zraniteľnosti 27
Klasifikácia podľa miery vplyvu prírodného a sociálneho prostredia na riziko 27
Klasifikácia podľa stupňa zohľadnenia faktora času 27
Klasifikácia časovej zraniteľnosti 28
Klasifikácia podľa trvania detekcie a eliminácie negatívnych následkov 28
§ 4. Klasifikačné kritériá podľa charakteristík interakcie s inými rizikami 29
Klasifikácia podľa prevalencie tohto rizika. . . 29
Klasifikácia podľa povahy vplyvu na rôzne predmety .... 29
Klasifikácia podľa stupňa diverzifikácie rizika 30
§ 5. Klasifikačné kritériá podľa charakteristík dostupných informácií o riziku 30
Klasifikácia podľa stupňa predvídateľnosti rizika. tridsať
Klasifikácia podľa typu informácií 31
Klasifikácia podľa stupňa spoľahlivosti informácií 31
§6. Klasifikácia rizika 31
Klasifikácia podľa frekvencie výskytu škôd 32
Klasifikácia podľa veľkosti (závažnosti) poškodenia 32
Rozdelenie škody. 32
§ 7. Klasifikačné kritériá podľa charakteristík nákladov (nákladov) spojených s rizikom. 34
Klasifikácia podľa možných finančných dôsledkov 35
Klasifikácia podľa charakteru nákladov 35
Klasifikácia podľa charakteru rozdelenia nákladov 35
§ 8. Klasifikácia špecifických rizík 36
Špecifické bankové riziká. . 36
Špecifické poistné riziká 37
§9. Záverečné poznámky. . . .38
Homogénne riziká 38
Zistenia 39
Kontrolné otázky a úlohy 40
KAPITOLA 3. SYSTÉM RIADENIA RIZÍK 42
§ 1. Čo je manažment rizík? 43
Definícia riadenia rizík 43
Vývoj koncepcie riadenia rizík 44
§ 2. Všeobecná charakteristika systému riadenia rizík ... 45
Vlastnosti systému riadenia rizík 45
Základné princípy riadenia rizík 47
§ 3. Riadenie rizík ako súčasť celkového riadenia spoločnosti 47
Riadenie rizík a stratégia rozvoja spoločnosti 48
Riadenie rizík a organizačná štruktúra všeobecného manažmentu 50
Outsourcing riadenia rizík 51
§ 4. Ciele a zámery systému riadenia rizík 52
Ciele systému riadenia rizík 52
Úlohy systému riadenia rizík 53
§ 5. Obmedzenia systému riadenia rizík 54
Externé limity systému riadenia rizík 55
Vnútorné obmedzenia systému riadenia rizík ............... 56
§ 6. Ďalšie zásady riadenia rizík 56
Špecifiká riadenia rizikového portfólia 56
Riadenie rizík ako dynamický proces. 58
§ 7. Etapy riadenia rizík. 58
Fáza 1. Identifikácia a analýza rizík 58
Etapa 2. Analýza alternatívnych metód riadenia rizík.... 59
Fáza 3. Výber metód riadenia rizík 62
Etapa 4. Realizácia zvolenej metódy riadenia rizík.... 63
Etapa 5. Monitorovanie výsledkov a zlepšovanie systému riadenia rizík 63
Vzťahy medzi krokmi riadenia rizík 64
Závery, . 66
Kontrolné otázky a úlohy 68
KAPITOLA 4. IDENTIFIKÁCIA A ANALÝZA RIZIKA 69
§ 1. Všeobecná charakteristika identifikácie a analýzy rizík 70
Obsah identifikácie a analýzy rizík 70
Etapy identifikácie a analýzy rizika 71
§ 2. Všeobecná charakteristika informácií potrebných na riadenie rizík 72
Zásady informačnej podpory systému riadenia rizík 72
Externé a interné zdroje informácií 73
Zdroje informácií na identifikáciu rizika 74
Informačný systém 76
Vizualizácia rizika 79
§ 3. Základné princípy hodnotenia rizík 80
Koncept prijateľného rizika 80
Rizikové prahy 82
Rizikový kapitál 85
Zistenia 87
Kontrolné otázky a úlohy 89
KAPITOLA 5. RIADENIE RIZÍK 90
§ 1. Metódy transformácie rizika 91
Metóda vyhýbania sa riziku 91
Spôsob, ako znížiť frekvenciu poškodenia alebo zabrániť strate... 92
Metóda zmiernenia strát. 93
Metóda zdieľania rizika. 94
Metóda rizikového outsourcingu. 95
§ 2. Spôsoby rizikového financovania 95
Krytie straty z bežného príjmu. 96
Krytie straty z rezerv 97
Krytie straty použitím úveru 97
Pokrytie straty na základe samopoistenia 97
Pokrytie straty na základe poistenia 99
Pokrytie straty na základe nepoistného súboru 100
Krytie straty prevodom zodpovednosti na základe zmluvy.100
Krytie strát na základe podpory štátnych a/alebo obecných úradov. 101
Sponzorované krytie strát 102
Zistenia 103
Kontrolné otázky a úlohy 104
KAPITOLA 6. PROGRAM RIADENIA RIZÍK 106
§ 1. „Smernice pre vypracovanie, kontrolu a revíziu programu riadenia rizík“ 107
Informácie o vlastnostiach systému riadenia rizík.... 107
Informácie o postupoch riadenia rizík a prahových hodnotách parametrov používaných pri výbere postupov. ... 109
Informácie o rizikách 114
Informácie o stratách spoločnosti 115
Informácie o postupoch riadenia rizík na úrovni firmy. . 116
Informácie o metódach hodnotenia finančných možností podniku 118
Informácie o metódach hodnotenia efektívnosti používania metód riadenia rizík 119
Informácie o metódach hodnotenia účinnosti programu riadenia rizík 119
§ 2. Postupy vypracovania, kontroly a revízie programu riadenia rizík 121
Vypracovanie programu riadenia rizík 121
Kontrola a revízia programu riadenia rizík 133
Zistenia 135
Kontrolné otázky a úlohy 136
Záver 137
Základné pojmy a pojmy 139
Symboly použité v texte 147
Referencie 149

MDT 65,011 (075,8) BBK 65,290-2ya73 4-45

G.V. Chernova, Doktor ekonómie vied, prof., prednosta. Katedra poisťovníctva, Štátna univerzita v Petrohrade;

A.L. Kudryavtsev, cand. hospodárstva vedy, doc. Katedra poisťovníctva, Štátna univerzita v Petrohrade.

Chernova G.V., Kudryavtsev A.A.

4-45 Manažment rizík: Príručka . - M.: TK Velby, Vydavateľstvo Prospekt, 2003. - 160 s.

ISBN 5-98032-067-9

Školiaci manuál podrobne rozoberá pojem „riziko“, klasifikáciu rizík vrátane bankovníctva a poisťovníctva, metódy riadenia rizík. Samostatná kapitola je venovaná praktickým problémom riadenia rizík. Podrobne je popísaná problematika riadenia rizík na úrovni jednotlivých spoločností. Ku každej kapitole sú priložené materiály na samoštúdium.

Pre učiteľov, študentov, výskumníkov, postgraduálnych študentov ekonomických a matematických špecializácií, odborníkov z praxe (finanční riaditelia, analytici, finanční plánovači, vývojári systémov finančného riadenia).

65,011 MDT (075,8) BBK 65,290-2ya73

Vzdelávacie vydanie

Chernova Galina Vasilievna,, Kudrjavcev Andrej Alekseevič

| Návod na RIADENIE RIZÍK

Podpísané na zverejnenie 23.07.2003. Formát 60 x 90 /] $. Ofsetová tlač. Pech. l. 10. Náklad 3000 kópií. Číslo objednávky 0303560.

OOO TK Velby 107120, Moskva, Chlebnikov per., 7, budova 2.

Vytlačené v plnom súlade

s kvalitou poskytnutých fólií

JSC "Yaroslavl Polygraph Plant"

150049, Jaroslavľ, ul. Sloboda, 97.

ISBN 5-98032-067-9

OG.V. Černovová, A.A. Kudryavtsev, 2003

© Špeciálna ekonomická fakulta, Štátna univerzita v Petrohrade, 2003

JI 785 980 "32 0676

© TK Velby LLC, 2003

Úvod

V každodennom živote a vo svojej profesionálnej činnosti sa človek neustále vyrovnáva s rizikami – geopolitickými, politickými, sociálnymi, ekonomickými, finančnými, obchodnými, človekom spôsobenými, technologickými atď. Možnosť negatívnej realizácie rizika – vzniku škody – nás núti brať problém riadenia rizík veľmi vážne. Navyše s rozvojom spoločenskej produkcie sa rozsah rizika neustále rozširuje a veľkosť možných negatívnych dôsledkov sa zvyšuje.

V tomto smere sa v budúcnosti stanú konkurencieschopnejšie a v spoločnosti žiadanejšie tie inovácie, technológie a produkty, ktoré budú poskytovať nižšiu mieru rizika – nižšiu pravdepodobnosť a množstvo možných škôd.

Znižovanie rizika je spojené predovšetkým s hľadaním a implementáciou nových produktov, služieb a technológií, ktorých výroba nevedie k zvýšeniu rizika. Po druhé, je to možné prostredníctvom riadenia rizík, ktoré zahŕňa ich identifikáciu a hodnotenie, ako aj používanie takých postupov a metód riadenia, ktoré by znížili možné riziká.

Tento tutoriál sa zameriava na všeobecné a špecifické problémy riadenia rizík. Obsahovo spĺňa požiadavky štátneho vzdelávacieho štandardu vyššieho odborného vzdelávania vo viacerých ekonomických odboroch.

Kapitola 1 poskytuje opis a porovnávaciu analýzu používania pojmov ako „riziko“ a „neistota“. Je uvedená podstata objektívneho a subjektívneho chápania rizika. Ústrednou témou tejto kapitoly je popis rizika na základe jeho nasledujúcich štrukturálnych charakteristík: nebezpečenstvo, vystavenie riziku, zraniteľnosť (citlivosť na riziko) a interakcia s inými rizikami. Hlavným pojmom použitým v návode je pojem ekonomické riziko. Táto kapitola popisuje vlastnosti tohto konceptu a jeho rozsah.

Problematika riadenia ekonomických rizík je v učebnici posudzovaná na úrovni jednotlivej firmy, preto jej obsah podlieha reflexii čŕt riešenia tohto problému na úrovni konkrétnej firmy.

4 Úvod

Úvod 5

Riadenie rizík na úrovni firmy bude najúčinnejšie, ak budú identifikované špecifické riziká, na ktoré možno použiť špecifické postupy a techniky riadenia rizík. Rozdelenie špecifických rizík si zase vyžaduje znalosť rôznych klasifikácií rizík a v súvislosti s tým aj rôznych kritérií pre takéto klasifikácie.

Počet možných klasifikácií rizík môže byť veľmi veľký, pretože výber klasifikačného znaku (vlastností) je do značnej miery určený špecifickými cieľmi a cieľmi riadenia rizík, postupmi a možnosťami možných stratégií riadenia rizík. Treba však pamätať na to, že každé riziko najlepšie vystihuje jeho štrukturálne charakteristiky. Toto by sa malo vziať do úvahy pri výbere možných klasifikačných kritérií.

V kapitole 2 sú kritériá klasifikácie rizík zoskupené podľa štrukturálnych charakteristík:

skupina kritérií klasifikácie rizika zodpovedajúca štrukturálnej charakteristike „nebezpečenstva“ rizika;

skupina kritérií klasifikácie rizika zodpovedajúca charakteristike štrukturálneho rizika „riziková expozícia“;

skupina kritérií klasifikácie rizika zodpovedajúca štrukturálnej charakteristike rizika „zraniteľnosť“;

skupina kritérií klasifikácie rizík zodpovedajúca štrukturálnej charakteristike rizika „interakcia s inými rizikami“.

Okrem použitia kritérií klasifikácie rizík zoskupených podľa obsahu charakteristiky štrukturálneho rizika je možná úplnejšia identifikácia rizika aj pri použití iných skupín kritérií klasifikácie rizík, z ktorých každá už nie je spojená so štrukturálnym, ale s dodatočným riziková charakteristika. V tejto školiacej príručke medzi takéto dodatočné charakteristiky (parametre) rizika patria:

dostupné informácie o rizikách;

veľkosť rizika;

náklady (náklady) spojené s rizikom.

Prirodzene, charakteristiky činností spoločnosti môžu určovať aj špecifické klasifikácie rizík. Kapitola 2 uvádza príklady špecifických klasifikácií bankových a poistných rizík.

Riadenie rizík zahŕňa formuláciu samotnej koncepcie riadenia rizík, poznanie vlastností systému riadenia rizík, objasnenie a pochopenie úlohy a miesta riadenia rizík v celkovom riadení podniku, konkretizáciu cieľov a cieľov rizika riadenie, identifikácia možných obmedzení systému riadenia rizík s prihliadnutím na špecifiká riadenia rizikového portfólia, dynamiku samotného riadenia rizík.proces, znalosť ko-

holding a špecifiká hlavných etáp riadenia rizík. Týmito kritickými otázkami sa zaoberá 3. kapitola učebnice.

Kapitola 4 sa zaoberá problémami identifikácie a analýzy rizík, t.j. proces poskytovania informácií systému riadenia rizík. Uvádza sa podrobný popis zdrojov informácií a ich spracovania. Osobitná pozornosť sa venuje využívaniu informačných technológií a vizualizácii dát. Táto kapitola poskytuje prehľad najbežnejších konceptov merania rizika.

Kapitola 5 obsahuje popis podstaty a vlastností rôznych metód riadenia rizík. Vo svetovej praxi sa používajú rôzne klasifikácie metód riadenia rizík. V tejto kapitole sú charakteristiky každej z metód uvedené z pohľadu dvoch najdôležitejších klasifikácií metód.

Na základe prvej klasifikácie „možnosť ovplyvnenia rizika“ sú všetky metódy riadenia rizík podmienene rozdelené do dvoch skupín: skupina metód transformácie rizika spojená s priamym vplyvom na riziko a skupina metód financovania rizika zameraná na náhrada možnej škody.

Vo všeobecnosti je stratégia riadenia a rozvoja spoločnosti spojená s implementáciou nasledujúcich možných možností riadenia rizík: opatrný, vyvážený, rizikový. Postupy prioritného riadenia rizík môžu byť spojené s každou z možných možností riadenia rizík. Vo všeobecnosti sa rozlišujú tieto postupy riadenia rizík: vyhýbanie sa riziku, znižovanie rizika, prenos rizika. V tejto kapitole sú na základe druhej klasifikácie metód riadenia rizík „obsah postupu riadenia rizík“ všetky metódy podmienene rozdelené do troch skupín, z ktorých každá zodpovedá zodpovedajúcemu postupu riadenia rizík.

Kapitola 6 je venovaná praktickým problémom riadenia rizík. Riadenie rizík na úrovni firmy sa vykonáva na základe špeciálne vyvinutého a neustále preverovaného programu riadenia rizík (RMP). Na vypracovanie takéhoto programu, monitorovanie jeho implementácie a v prípade potreby jeho revíziu by mal mať manažér rizík všeobecné a špecifické základné informácie. Dokument obsahujúci takéto informácie môže byť „Smernicami pre vývoj, monitorovanie a preskúmanie programu riadenia rizík“. Táto „Príručka“ by mala poskytnúť základné informácie o celkovej stratégii firmy a možnostiach riadenia rizík na úrovni firmy; ciele a ciele riadenia rizík; postupy riadenia rizík a prahové hodnoty parametrov používaných pri výbere postupov; zásady riadenia rizík; riziká; straty; zásady pre vypracovanie a preskúmanie programu riadenia rizík, ako aj metódy riadenia rizík na firemnej a ekonomickej úrovni.

6 Úvod

účelnosť ich použitia; metódy hodnotenia finančných možností firmy a efektívnosti programu riadenia rizík. Okrem štandardného obsahu „Smerníc pre vývoj, monitorovanie a kontrolu programu riadenia rizík“ kapitola 6 pojednáva o organizácii riadenia rizík na úrovni firmy, najmä o postupnosti činností a funkčné povinnosti manažér pre vypracovanie programu riadenia rizík, problematika tvorby plánu preventívnych opatrení a samotného programu riadenia rizík, znaky jeho kontroly a revízie.

Súčasný trend prelínania sa výskumných a vzdelávacích aktivít, ako aj nízky rozvoj problematiky manažmentu rizík najmä v Rusku určujú postoj autorov: táto učebnica sa neobmedzuje len na jednoduchý zoznam známych faktov, ale je syntéza známych prístupov a autorov výsledkov výskumu. Sú tu teda autorské výklady, ako aj nekontroverzné ustanovenia a tézy. Napriek tomu je tento tutoriál jedným z prvých v tejto problematike.

Niektoré problémy sú prezentované len koncepčne, čo vysvetľuje aj názov školiaceho manuálu: „Risk Manažment“.

Ku každej kapitole sú priložené materiály na samoštúdium. Otázky na konci každej kapitoly upozorňujú čitateľa na najdôležitejšie body prezentovaného materiálu.

Navrhovaný manuál pripravili učitelia Ekonomickej fakulty Petrohradskej štátnej univerzity – jednej z najstarších v Rusku. Pri práci na knihe sa autori snažili zovšeobecniť, doplniť a rozvinúť skúsenosti z riadenia rizík dostupné vo svetovej praxi. Prezentovaný materiál autori niekoľko rokov testovali a používali pri výučbe kurzov rizikového manažmentu a poistenia na Štátnej univerzite v Petrohrade, ako aj na mnohých iných univerzitách.

Chernova G.V. , Kudryavtsev A.A.

Školiaci manuál podrobne rozoberá pojem „riziko“, klasifikáciu rizík vrátane bankovníctva a poisťovníctva, metódy riadenia rizík Samostatná kapitola je venovaná praktickým problémom riadenia rizík Problematike riadenia rizík na úrovni jednotlivca podrobne sú popísaní učitelia, študenti, výskumní pracovníci, postgraduálni študenti ekonomických a matematických odborov, profesionálni odborníci (finanční riaditelia, analytici, finanční plánovači, vývojári systémov finančného riadenia).

Súbor bude odoslaný na zvolenú e-mailovú adresu. Môže trvať 1-5 minút, kým ho dostanete.

Súbor bude odoslaný na váš účet Kindle. Môže trvať 1-5 minút, kým ho dostanete.
Upozorňujeme, že musíte pridať náš e-mail [chránený e-mailom] na schválené e-mailové adresy. Čítaj viac.

Môžete napísať recenziu na knihu a podeliť sa o svoje skúsenosti. Iných čitateľov bude vždy zaujímať váš názor na knihy, ktoré ste "čítali. Či už sa vám kniha páčila alebo nie, ak dáte svoje úprimné a podrobné myšlienky, ľudia nájdu nové knihy, ktoré sú pre nich tie pravé.

G.V. Chernova, A.A. Kudryavtsev učebnica RIADENIA RIZÍK Odporúčaná UMO pre vzdelávanie v oblasti financií, účtovníctva a svetovej ekonomiky ako učebnicu pre študentov študujúcich v odboroch "Financie a úver", "Účtovníctvo, analýza a audit", "Svetová ekonomika" PROSPEKT "Moskva 2005 MDT 65.011 (075.8) LBC 65.290-2ya73 4-45 Autori: GV Chernova, doktorka ekonómie, profesorka, vedúca Katedry poisťovníctva, Štátna univerzita v Petrohrade, AA Kudryavtsev, kandidátka ekonómie, Katedra poisťovníctva, Petrohrad Štátna univerzita. 4-45 Chernova G. V., Kudryavtsev A. A. Riadenie rizík: študijná príručka - M.: TK Velby, Vydavateľstvo Prospekt, 2005. - 160 s. ISBN 5-98032-908- 0 Tréningová príručka podrobne rozoberá koncepciu "rizika", klasifikácia rizík vrátane bankovníctva a poisťovníctva, metódy riadenia rizík. Samostatná kapitola je venovaná praktickým problémom riadenia rizík. Podrobne je popísaná problematika riadenia rizík na úrovni jednotlivých spoločností. Každá kapitola je doplnená materiálmi pre samoštúdium .Pre učiteľov, žiakov, n akademickí pracovníci, postgraduálni študenti ekonómie a matematiky, profesionálni odborníci (finanční riaditelia, analytici, finanční plánovači, vývojári systémov finančného riadenia). MDT 65.011(075.8) BBK 65.290-2ya73 Vzdelávacie vydanie Galina Vasilievna Chernova, Andrey Alekseevich Kudryavtsev MANAGEMENT RIZIKA Študijná príručka Podpísaná na tlač 05.11.04. Formát 6 0 X 9 0 . Ofsetová tlač. Papier "Avesta". Pech. l. 10,0. Náklad 3000 kópií. Objednávacie číslo 0414840. OOO TK Velby 107120, Moskva, Chlebnikov per., 7, budova 2. Vytlačené v plnom súlade s kvalitou fólií poskytnutých Yaroslavl Polygraph Combine. 150049, Jaroslavľ, ul. Svobody, 97. ISBN 5-98032-908-0 9 785980 329082 © G. V. Chernova, A. A. Kudryavtsev, 2005 © Špeciálna ekonomická fakulta, Štátna univerzita v Petrohrade, 2005 © TK Velby LLC, 2005 v úvode V každodennom živote a profesionálna činnosť, človek neustále narába s rizikami – geopolitickými, politickými, sociálnymi, ekonomickými, finančnými, obchodnými, človekom spôsobenými, technologickými atď. Možnosť negatívnej realizácie rizika – vzniku škody – nás núti brať problém riadenia rizík veľmi vážne. Navyše s rozvojom spoločenskej produkcie sa rozsah rizika neustále rozširuje a veľkosť možných negatívnych dôsledkov sa zvyšuje. V tomto smere sa v budúcnosti stanú konkurencieschopnejšie a v spoločnosti žiadanejšie tie inovácie, technológie a produkty, ktoré budú poskytovať nižšiu mieru rizika – nižšiu pravdepodobnosť a množstvo možných škôd. Znižovanie rizika je spojené predovšetkým s hľadaním a implementáciou nových produktov, služieb a technológií, ktorých výroba nevedie k zvýšeniu rizika. Po druhé, je to možné prostredníctvom riadenia rizík, ktoré zahŕňa ich identifikáciu a hodnotenie, ako aj používanie takých postupov a metód riadenia, ktoré by znížili možné riziká. Tento tutoriál sa zameriava na všeobecné a špecifické problémy riadenia rizík. Obsahovo spĺňa požiadavky štátneho vzdelávacieho štandardu vyššieho odborného vzdelávania vo viacerých ekonomických odboroch. Kapitola 1 poskytuje opis a porovnávaciu analýzu používania pojmov ako „riziko“ a „neistota“. Je uvedená podstata objektívneho a subjektívneho chápania rizika. Ústrednou témou tejto kapitoly je popis rizika na základe jeho nasledujúcich štrukturálnych charakteristík: nebezpečenstvo, vystavenie riziku, zraniteľnosť (citlivosť na riziko) a interakcia s inými rizikami. Hlavným pojmom použitým v návode je pojem ekonomické riziko. Táto kapitola popisuje vlastnosti tohto konceptu a jeho rozsah. Problematika riadenia ekonomických rizík je v učebnici posudzovaná na úrovni jednotlivej firmy, preto jej obsah podlieha reflexii čŕt riešenia tohto problému na úrovni konkrétnej firmy. 4 Úvod Riadenie rizík na úrovni firmy bude najúčinnejšie, ak budú identifikované špecifické riziká, na ktoré možno aplikovať špecifické postupy a techniky riadenia rizík. Rozdelenie špecifických rizík si zase vyžaduje znalosť rôznych klasifikácií rizík a v súvislosti s tým aj rôznych kritérií pre takéto klasifikácie. Počet možných klasifikácií rizík môže byť veľmi veľký, pretože výber klasifikačného znaku (vlastností) je do značnej miery určený špecifickými cieľmi a cieľmi riadenia rizík, postupmi a možnosťami možných stratégií riadenia rizík. Treba však pamätať na to, že každé riziko najlepšie vystihuje jeho štrukturálne charakteristiky. Toto by sa malo vziať do úvahy pri výbere možných klasifikačných kritérií. V kapitole 2 sú kritériá klasifikácie rizík zoskupené podľa štrukturálnych charakteristík: skupina kritérií klasifikácie rizika zodpovedajúca charakteristike štrukturálneho rizika „nebezpečenstvo“; skupina kritérií klasifikácie rizika zodpovedajúca charakteristike štrukturálneho rizika „riziková expozícia“; skupina kritérií klasifikácie rizika zodpovedajúca štrukturálnej charakteristike rizika „zraniteľnosť“; skupina kritérií klasifikácie rizík zodpovedajúca štrukturálnej charakteristike rizika „interakcia s inými rizikami“. Okrem použitia kritérií klasifikácie rizík zoskupených podľa obsahu charakteristiky štrukturálneho rizika je možná úplnejšia identifikácia rizika aj pri použití iných skupín kritérií klasifikácie rizík, z ktorých každá už nie je spojená so štrukturálnym, ale s dodatočným riziková charakteristika. V tejto školiacej príručke takéto dodatočné charakteristiky (parametre) rizika zahŕňajú: dostupné informácie o riziku; veľkosť rizika; náklady (náklady) spojené s rizikom. Prirodzene, charakteristiky činností spoločnosti môžu určovať aj špecifické klasifikácie rizík. Kapitola 2 uvádza príklady špecifických klasifikácií bankových a poistných rizík. Riadenie rizík zahŕňa formuláciu samotnej koncepcie riadenia rizík, poznanie vlastností systému riadenia rizík, objasnenie a pochopenie úlohy a miesta riadenia rizík v celkovom riadení podniku, konkretizáciu cieľov a cieľov rizika riadenie, identifikácia možných obmedzení systému riadenia rizík s prihliadnutím na špecifiká riadenia rizikového portfólia, dynamiku samotného riadenia rizík.proces, znalosť obsahu a špecifík hlavných etáp riadenia rizík. Týmito kritickými otázkami sa zaoberá 3. kapitola učebnice. Kapitola 4 sa zaoberá problémami identifikácie a analýzy rizík, t.j. proces poskytovania informácií systému riadenia rizík. Dana Detailný popis zdroje informácií a ich spracovanie. Osobitná pozornosť sa venuje využívaniu informačných technológií a vizualizácii dát. Táto kapitola poskytuje prehľad najbežnejších konceptov merania rizika. Kapitola 5 obsahuje popis podstaty a vlastností rôznych metód riadenia rizík. Vo svetovej praxi sa používajú rôzne klasifikácie metód riadenia rizík. V tejto kapitole sú charakteristiky každej z metód uvedené z pohľadu dvoch najdôležitejších klasifikácií metód. Na základe prvej klasifikácie „možnosť ovplyvnenia rizika“ sú všetky metódy riadenia rizík podmienene rozdelené do dvoch skupín: skupina metód transformácie rizika spojená s priamym vplyvom na riziko a skupina metód financovania rizika zameraná na náhrada možnej škody. Vo všeobecnosti je stratégia riadenia a rozvoja spoločnosti spojená s implementáciou nasledujúcich možných možností riadenia rizík: opatrný, vyvážený, rizikový. Postupy prioritného riadenia rizík môžu byť spojené s každou z možných možností riadenia rizík. Vo všeobecnosti sa rozlišujú tieto postupy riadenia rizík: vyhýbanie sa riziku, znižovanie rizika, prenos rizika. V tejto kapitole sú na základe druhej klasifikácie metód riadenia rizík „obsah postupu riadenia rizík“ všetky metódy podmienene rozdelené do troch skupín, z ktorých každá zodpovedá zodpovedajúcemu postupu riadenia rizík. Kapitola 6 je venovaná praktickým problémom riadenia rizík. Riadenie rizík na úrovni firmy sa vykonáva na základe špeciálne vyvinutého a neustále preverovaného programu riadenia rizík (RMP). Na vypracovanie takéhoto programu, monitorovanie jeho implementácie a v prípade potreby jeho revíziu by mal mať manažér rizík všeobecné a špecifické základné informácie. Dokument obsahujúci takéto informácie môže byť „Smernicami pre vývoj, monitorovanie a preskúmanie programu riadenia rizík“. Táto „Príručka“ by mala poskytnúť základné informácie o celkovej stratégii firmy a možnostiach riadenia rizík na úrovni firmy; ciele a ciele riadenia rizík; postupy riadenia rizík a prahové hodnoty parametrov používaných pri výbere postupov; zásady riadenia rizík; riziká; straty; zásady pre vypracovanie a preskúmanie programu riadenia rizík, ako aj metódy riadenia rizík na úrovni firmy a ekonomické 6 Úvod, vhodnosť ich použitia; metódy hodnotenia finančných možností firmy a efektívnosti programu riadenia rizík. Okrem štandardného obsahu „Smerníc pre tvorbu, kontrolu a revíziu programu riadenia rizík“ sa v kapitole 6 zaoberáme organizáciou riadenia rizík na úrovni firmy, najmä postupnosťou činností a funkčnými zodpovednosťami manažéra. na vypracovanie programu riadenia rizík, vytvorenie plánu preventívnych opatrení a najviac programov riadenia rizík, znaky jeho kontroly a revízie. Súčasný trend prelínania sa výskumných a vzdelávacích aktivít, ako aj nízky rozvoj problematiky manažmentu rizík najmä v Rusku určujú postoj autorov: táto učebnica sa neobmedzuje len na jednoduchý zoznam známych faktov, ale je syntéza známych prístupov a autorov výsledkov výskumu. Sú tu teda autorské výklady, ako aj nekontroverzné ustanovenia a tézy. Napriek tomu je tento tutoriál jedným z prvých v tejto problematike. Niektoré problémy sú prezentované len koncepčne, čo vysvetľuje aj názov školiaceho manuálu: „Risk Manažment“. Ku každej kapitole sú priložené materiály na samoštúdium. Otázky na konci každej kapitoly upozorňujú čitateľa na najdôležitejšie body prezentovaného materiálu. Navrhnutý manuál pripravili učitelia Ekonomickej fakulty Petrohradu štátna univerzita- jeden z najstarších v Rusku. Pri práci na knihe sa autori snažili zovšeobecniť, doplniť a rozvinúť skúsenosti z riadenia rizík dostupné vo svetovej praxi. Prezentovaný materiál autori niekoľko rokov testovali a používali pri výučbe kurzov rizikového manažmentu a poistenia na Štátnej univerzite v Petrohrade, ako aj na mnohých iných univerzitách. Kapitola 1 Čo je riziko? Po preštudovaní tejto kapitoly pochopíte pojmy ako: riziko a neistota; objektívne a subjektívne chápanie rizika; štrukturálna charakteristika rizika; ekonomické riziko a rozsah tohto pojmu. Slovné spojenie „riadenie rizík“ na prvý pohľad pôsobí veľmi zvláštne. Veď prvé, čo vám napadne, keď sa povie „riziko“, je nepriaznivá udalosť, ktorá môže nastať náhodne. A ako môžete zvládnuť to, čo sa stane náhodou? Ako ovplyvniť niečo, čo nezávisí od našich túžob a činov? Tento uhol pohľadu však v podstate znamená pasívne akceptovanie akýchkoľvek nepriaznivých udalostí, zanechanie pokusov brániť sa neúspechom, smolu a materiálnym stratám. Samozrejme, pokora je veľká cnosť, ale naša každodenná skúsenosť nám hovorí, že je možné a potrebné aktívne prekonávať následky takýchto udalostí. Navyše v rade prípadov je možné predvídať možnosť ich vzniku a snažiť sa im predchádzať, alebo sa na vznik takýchto situácií aspoň finančne a psychicky pripraviť. Dá sa to nazvať manažmentom rizika. 8 Kapitola 1. Čo je riziko? § 1. Pojem riziko Aktívne vyrovnávanie sa s nepriaznivými udalosťami sa javí ako také prirodzené správanie, že by nebolo potrebné vymýšľať preň špeciálny termín. Pre úplnejšie pochopenie toho, čo je riadenie rizík, je preto dôležité aj jasné vymedzenie predmetu riadenia, t.j. samotný pojem riziko. Riziká vo svete okolo nás Riziká a s nimi spojená neistota nás v realite neustále obklopujú. Preto intuitívne chápeme význam týchto pojmov bez dodatočných vysvetlení zvonku. znalí ľudia, výkladový slovník alebo učebnice. Stačí sledovať správy v televízii, aby ste si uvedomili, že prírodné a človekom spôsobené katastrofy sa vo svete neustále vyskytujú. Prinášajú ľuďom smrť a utrpenie, vedú k ničeniu a ničeniu hmotných predmetov, spôsobujú priame a nepriame finančné straty. Aj v bežnom živote sú ľudia vystavení rizikám. Sú medzi nimi riziká chorobnosti, úmrtnosti, prepúšťania z práce atď. Keď sa tieto udalosti vyskytnú, môže dôjsť k neekonomickým dôsledkom (napríklad strata zdravia v dôsledku choroby alebo depresie v dôsledku straty zamestnania), ako aj k ekonomickým škodám. Tie možno rozdeliť na priame (výdavky na liečenie atď.) a nepriame (najmä strata zárobku v dôsledku choroby). Navyše, každý deň pri rozhodovaní o každodenných veciach čelí každý z nás neistote. Pri plánovaní denného dochádzania je teda prirodzené počítať s možnou neistotou spojenou s absenciou alebo narušením cestovných poriadkov verejnej dopravy alebo v prípade použitia osobného auta s pravdepodobným výskytom dopravných zápch. Ešte väčšia miera rizika a neistoty sa týka podnikateľskej sféry. Manažéri každej spoločnosti musia denne rozhodovať o predaji, nákupe, organizácii práce výroby a ostatných oddeleniach spoločnosti. Zároveň čelia meniacim sa podmienkam na trhu, konaniu konkurentov, meniacim sa preferenciám spotrebiteľov, environmentálnym obmedzeniam, osobitostiam legislatívy a iným faktorom. Manažéri pri podnikaní sledujú rôzne ciele: zvyšovanie zisku, zvyšovanie hodnoty firmy, rozširovanie svojho trhového podielu vyrábaných produktov atď. Tieto ciele si môžu čiastočne protirečiť, čo zvyšuje mieru neistoty pri prijímaní § 1. Pojem riziko 9 rozhodnutí. Napomáha tomu aj to, že ciele podnikania, technológia výroby, podmienky na trhu a ďalšie okolnosti spolu úzko súvisia. Je zrejmé, že žiadny obchod nemožno vykonávať v podmienkach úplnej istoty. Navyše, vzhľadom na narastajúcu zložitosť obchodných praktík je nevyhnutné zaoberať sa obchodnými rizikami a neistotou. Je to spôsobené predovšetkým týmito faktormi: rýchly rast negatívnych dôsledkov narušenia „normálneho“ fungovania ekonomických procesov. Napríklad v reakcii na zvyšujúcu sa zložitosť v sektore dodávok a distribúcie, rozvoj takých oblastí, ako je logistika a marketing; zvýšenie potreby a možnosti zapojenia prvkov s vysokou mierou neistoty do procesu prijímania manažérskych rozhodnutí. Najmä účtovanie o riziku a neistote môže výrazne ovplyvniť motiváciu k podnikaniu a jeho hodnotu. V roku 1999 bol teda 5% podiel vo švajčiarskej jadrovej elektrárni v Leibstadte (Švajčiarsko) prevedený na iného investora s doplatkom 60 miliónov eur, čo bolo odrazom vysokej (podľa účastníkov transakcie) jadrové riziko1. Slovo „riziko“ vo vzťahu k podnikaniu môže znamenať úplne iné veci. Rizikom možno rozumieť najmä: potenciálnu možnosť (nebezpečenstvo) vzniku pravdepodobnej udalosti alebo súboru udalostí, ktoré spôsobujú určitú materiálnu škodu; možnosť výpadku zisku alebo príjmu; charakteristika prejavu poškodenia - frekvencia výskytu a/a závažnosť (veľkosť) poškodenia; poistený predmet, ktorý môže byť poškodený. Slová „riziko“ a „neistota“ sú teda preťažené rôznymi význammi, čo sťažuje ich jednoznačné pochopenie. Pozrime sa na tieto pojmy podrobnejšie. Riziko a neistota Pojmy „riziko“ a „neistota“ sú si veľmi blízke a dokonca sa často používajú ako synonymá. Oba výrazy sa totiž používajú na označenie absencie alebo nedostatku istoty, t.j. jasnosť a/alebo dôveru vo výsledok udalosti. Ako však bolo zdôraznené vyššie, tieto pojmy sú často preťažené významami, takže pre jasnejšie rozlíšenie medzi najnovšími Neue Zurcher Zeitune. 29. 12. 1999. S.19. 10 Kapitola 1. Čo je riziko? významy slov „riziko“ a „neistota“ sú niekedy oddelené. Žiaľ, ani vo vedeckej terminológii neexistujú jednotné normy používania slov a tieto pojmy v rôznych kontextoch nemusia znamenať ani zďaleka to isté. Najčastejšie sa používajú nasledujúce dve možnosti oddelenia skúmaných pojmov. Informačný prístup. Zakladá sa na myšlienke, že rozdiely medzi rizikom a neistotou vyplývajú z množstva dostupných informácií o skúmanej situácii. V kontexte ekonomickej vedy takúto reprezentáciu prvýkrát sformuloval F. Knight na začiatku 20. storočia.Podľa jeho klasifikácie by sa termín „riziko“ mal používať vtedy, keď je známe rozdelenie náhodnej veličiny, s ktorou modeluje sa riziková situácia. Iným spôsobom to možno nazvať „merateľná neistota“ alebo dokonca „pravdepodobnostná (stochastická) istota“. Knight navrhol použiť slovo "neistota" v prípadoch, keď výsledok nebol určený, ale rozdelenie pravdepodobnosti zostalo neznáme ("nezmerná neistota"). Inými slovami, táto klasifikácia je založená predovšetkým na prítomnosti alebo absencii informácií o rozdelení pravdepodobnosti, hoci sám Knight doplnil toto kritérium analýzou rizikových skupín, ktorých vytvorenie by mohlo ovplyvniť mieru náhodnosti implementácie zodpovedajúceho výsledky. Takáto informačná interpretácia Knightovej klasifikácie umožnila jej následné doplnenie o medzikroky (napríklad pre prípad, keď je známa trieda distribúcií, ale nie sú známe presné hodnoty parametrov). Hodnotiaci prístup. Vychádza z predstavy, že rozdiel medzi rizikom a neistotou spočíva v subjektívnom postoji k realizácii konkrétneho výsledku. V rámci tohto prístupu sa predpokladá, že neistota je spojená s multivariantnosťou budúceho vývoja, t.j. s nejednoznačnosťou výsledku a rizikom - s postojom k nepriaznivým výsledkom (napríklad k vzniku škody). Takáto klasifikácia implikuje subjektivitu rizika, keďže rôzni jednotlivci môžu mať rôzne postoje k možnosti nepriaznivých výsledkov, t.j. posúdiť toto riziko. Pojem neistoty, ktorý nezahŕňa žiadne subjektívne preferencie, je zároveň relatívne neutrálny. Môže byť objektívna alebo subjektívna v závislosti od toho, či je nejednoznačnosť budúcich výsledkov spôsobená povahou príslušného objektu alebo nedostatkom vedomostí osoby s rozhodovacou právomocou. Rytier F.H. Riziko, neistota a zisk. Boston, 1921. Pre ruský preklad časti knihy zaoberajúcej sa rizikom a neistotou pozri F. Knight Koncepty rizika a neistoty // DIPLOMOVÁ PRÁCA. 1994. č.5. s. 12-28. § 1. Pojem rizika 11 Niekedy sa hodnotiaci prístup interpretuje odlišne. Riziko merané veľkosťou potenciálnej škody sa považuje za objektívnu charakteristiku a neistota je spojená s neistotou osoby s rozhodovacou právomocou, pokiaľ ide o výskyt tejto škody. Je však ľahké vidieť, že v tomto prípade je dôležité určiť, vo vzťahu ku ktorej osobe sa riziko posudzuje. Ak sa môže zmeniť, potom je táto interpretácia vo všeobecnosti špeciálnym prípadom hlavnej. Napriek tomu, že slová „riziko“ a „neistota“ majú veľmi podobný význam, sú niekedy oddelené, hoci je to do značnej miery vecou terminologickej konvencie. Objektívne a subjektívne chápanie rizika Dôležité metodologický aspekt je štúdium objektívnych a subjektívnych koreňov rizika. Situácia, keď je riziko integrálnou súčasťou prírodného a sociálneho prostredia, v ktorom žijeme, sa totiž zásadne líši od situácie, keď je riziko len výplodom našej fantázie či postoja k životu. Riziko zemetrasenia ani zďaleka nie je také isté ako riziko, že sa zastrelíte pri hraní ruskej rulety, alebo riziko, že vás zožerú vesmírni mimozemšťania. Objektívne chápanie rizika by malo znamenať prítomnosť neurčitej možnosti nepriaznivého výsledku, nezávisle od vôle a vedomia ohrozenej osoby. Inými slovami, neistota je objektívnou charakteristikou zodpovedajúcej situácie. Tento prístup k riziku prináša svoje zdroje do ľudského prostredia. Reakcia ľudí na takéto situácie a ich subjektívny postoj k neistote sú dôsledkom prejavu rizika, a nie jeho súčasťou. Tento uhol pohľadu vôbec neznamená, že ohrozený nemôže ovplyvniť jeho prejav. Tento vplyv je však možný len vplyvom na životné prostredie ako zdroj rizika a nie je spojený so zmenou pohľadu na riziko. Štúdium rizikovej situácie je preto podľa tohto prístupu identifikáciou a štúdiom zdrojov rizika a neistoty, ako aj získavaním čo najpodrobnejších informácií o správaní sa skúmaného systému. Subjektívne chápanie rizika musí zahŕňať náš postoj alebo naše posúdenie neistoty. Inými slovami, zdroj neistoty nespočíva v situácii samotnej, ale v subjektívnom postoji k nej. Najmä subjektívne pravdepodobnosti realizácie neistej možnosti nepriaznivého výsledku priamo nesúvisia so skutočnými šancami na jeho realizáciu, ale vyjadrujú, čo si o takejto možnosti myslí osoba s rozhodovacou právomocou. Riziko je teda v tomto kontexte hodnotenie situácie z hľadiska vnímania potenciálnej realizovateľnosti negatívnych dôsledkov. 12 Kapitola 1. Čo je riziko? Z toho vyplýva, že riziko, chápané subjektívne, je spojené so správaním a myslením rozhodovateľa, t.j. je charakteristická pre túto osobu, nie pre prostredie. Štúdia rizikovej situácie je preto potrebná len do tej miery, do akej umožňuje subjektom s rozhodovacou právomocou zlepšiť hodnotenie rizika. Tradícia subjektívneho chápania rizika má korene vo vede 17. – 18. storočia. s jeho mechanizmom a vierou v existenciu jednoduchých prírodných zákonov. Najjasnejšie ho sformuloval francúzsky matematik, astronóm a fyzik P. Laplace, ktorý žil koncom 18. – začiatkom 19. storočia. Napriek tomu, že vesmír považoval za úplne určený, tvrdil, že prekážkou jeho úplného a spoľahlivého poznania, a teda úplne presnej predpovede budúceho stavu, je nereálnosť zhromažďovania a spracovania všetkých potrebných informácií. Rozdiely medzi takými perfektná príležitosť , pripisované podmienenej „mysli“ s neobmedzenými schopnosťami (v literatúre nazývanej „Laplaceov démon“), a reálnej situácii so znalosťou okolitého sveta podľa Laplacea a umožňujú použitie pravdepodobnostného uvažovania. Zdroj neistoty teda spočíva v obmedzených vedomostiach a pravdepodobnosť je v podstate mierou nevedomosti. Toto hľadisko je predovšetkým základom klasickej (newtonskej) fyziky. Tento prístup sa vo vede dlho považoval za zastaraný, nezodpovedajúci skutočnému obrazu sveta. To sa odráža aj v oblasti fyziky. Najmä kvantová fyzika je založená na princípe neurčitosti, ktorý v roku 1926 predložil nemecký fyzik W. Heiselberg. Podľa tohto princípu nie je možné súčasne presne merať polohu a energiu elementárnych častíc. Naše znalosti o svete okolo nás teda nemôžu byť absolútne presné. Napriek tomu je Heiselbergov princíp často interpretovaný ako objektívna vlastnosť okolitého sveta, t.j. ako odraz imanentnej neistoty prírody. Tento uhol pohľadu je v súčasnosti pomerne rozšírený v rôznych oblastiach poznania. V spoločenských vedách vrátane ekonomickej teórie podporujú subjektívne chápanie neistoty aj dve dodatočné okolnosti: zložitosť predmetu štúdia. Na rozdiel od prírodných vied možno ilúziu jednoduchosti predmetu skúmania, najmä zákonitostí, ktoré ho opisujú, ľahko vyvrátiť zložitosťou reálnych javov, hoci pokusy o vybudovanie čistej sociálnej teórie založenej na „železných“ zákonoch boli urobené opakovane. Samozrejme, v ekonomike existujú zákonitosti, ktoré sa však prejavujú vo forme trendov a nie sú absolútne, § 1. Pojem rizika 13, ktorý otvára možnosť popísať ekonomické procesy z hľadiska rizika a neistoty; potreba brať do úvahy subjektívne faktory. Spoločenské vedy skúmajú správanie ľudí. Ak veríme v slobodnú vôľu, potom musíme brať do úvahy možnosť individuálnych vlastností rôznych ľudí. To bráni konštrukcii „úplnej“ deterministickej teórie, ktorá všetko vysvetľuje, takže sa opäť nedá vyhnúť potrebe zaviesť pojmy riziko a neistota. Zároveň je potrebné uznať, že aspoň niektoré zdroje neistoty v ekonomike nie sú spojené so žiadnymi subjektívnymi faktormi, ale sú objektívne spôsobené charakterom skúmaných procesov. Preto bude v niektorých prípadoch adekvátnejšie objektívne pochopenie rizík v ekonomickej teórii a ekonomickej praxi. Štrukturálne charakteristiky rizika Štrukturálne možno riziko opísať pomocou nasledujúcich charakteristík: nebezpečenstvo, vystavenie riziku, zraniteľnosť (citlivosť na riziko) a stupeň interakcie rizika (obr. 1.1). Ryža. 1.1. Štrukturálne charakteristiky rizika Nebezpečenstvo je potenciálna hrozba poškodenia alebo inej formy implementácie rizika vzhľadom na špecifiká objektu, charakteristiky rizikovej situácie a charakter špecifikovanej škody. V prípade viery v predestináciu akoby sociálne vedy strácali zmysel. 14 Kapitola 1. Čo je riziko? Táto charakteristika odráža interakciu dvoch hlavných prvkov: nositeľa rizika, t.j. objekt alebo subjekt, vo vzťahu ku ktorému sa toto riziko posudzuje. Skutočne, ak je výskyt akejkoľvek udalosti nejakému subjektu ľahostajný alebo žiadnym spôsobom neovplyvňuje skúmaný objekt, nemožno to považovať za riziko pre tento subjekt alebo objekt; prostredie, v ktorom žije nositeľ rizika a ktoré môže vyvolať realizáciu rizika. Zároveň môže byť takýto dopad pozitívny (zníženie šancí na nepriaznivú situáciu) aj negatívny (zvýšenie takýchto šancí). Okrem toho môže uvažovaná situácia prispieť k vzniku nie jedného, ​​ale viacerých rizík, ktorých interakcia má spoločný a komplexný vplyv na objekt (subjekt). Nebezpečenstvo je kľúčovou charakteristikou rizika, bez neho je riziko jednoducho nemožné. Definuje vystavenie sa riziku. Vystavenie sa riziku je charakteristikou situácie, ktorá je plná vzniku škody alebo inej formy realizácie rizika. V technickom zmysle je vystavenie riziku počet jednotiek pozorovania. V závislosti od charakteristík rizika to môže znamenať rôzne veci: pri analýze úmrtnosti to môže byť počet osôb v skúmanej skupine; pri diskusii o rizikách spojených s parkoviskom - množstvo strojových hodín používania príslušných vozidiel; pri analýze rizika prírodných katastrof - oblasť nebezpečného územia. Zraniteľnosť vyjadruje mieru, prípadne intenzitu, s akou môže dôjsť k poškodeniu rôznej veľkosti vo vzťahu k predmetnému objektu, t.j. vzniká zodpovedajúce riziko. Zraniteľnosť v podstate znamená, ak nie pokus o kvantifikáciu rizika, tak identifikáciu vplyvu rôznych faktorov na veľkosť rizika. Zmena takýchto faktorov vedie k transformácii rizika, preto je štúdium rizikových faktorov jednou z dôležitých úloh štúdie. V praxi je zraniteľnosť často úmerná času pozorovania ohrozeného objektu. Interakcia s inými rizikami má významný vplyv na jedno riziko. Táto charakteristika zahŕňa zohľadnenie rizikovej skupiny (rizikového portfólia). Vzťah rizík je zároveň chápaný v najširšom zmysle slova, a to nielen v zmysle prítomnosti alebo absencie štatistickej závislosti. Analýza interakcie rizík zase môže ovplyvniť pochopenie nebezpečenstiev, ktorým sú skúmané objekty vystavené. § 1. Pojem riziko 15 Uvažujme ako príklad bytový komplex nachádzajúci sa v blízkosti chemického závodu. Spomedzi možných vyberieme riziko poškodenia bytového komplexu a popíšeme ho na základe zadaných charakteristík. Nebezpečenstvo. Z hľadiska posudzovaného rizika ide o špecifickú interakciu medzi obytným súborom ako nositeľom rizika a jeho geografickou polohou, vrátane umiestnenia chemického závodu, terénnych prvkov, veternej ružice atď. Nebezpečenstvo je spojené s možnosťou poškodenia predmetného bytového komplexu v dôsledku havárie v blízkom závode. Riziko preto bude určovať najmä chemická technológia používaná v závode (napríklad možnosť výbuchu chemického závodu), geografické charakteristiky (krajina, prítomnosť alebo neprítomnosť lesných plantáží a čiastočne poveternostné podmienky). ktoré môžu zosilniť alebo oslabiť rázovú vlnu spôsobenú výbuchom), ako aj vlastnosti samotného krytu (najmä schopnosť odolať rázovej vlne). Nebezpečenstvo zároveň odráža kvalitatívnu stránku tohto vzťahu. Vystavenie riziku. Táto charakteristika odráža „rozsah distribúcie“ skúmaného nebezpečenstva, t.j. ako to ovplyvní nositeľa rizika. Vystavenie riziku bude kvantifikované ako počet predmetov (predmetov), ​​ktoré môžu byť poškodené pri realizácii uvažovaného rizika. V našom príklade to môže byť počet budov v obytnom súbore, ktoré by mohli byť poškodené (možno s dodatočným roztriedením podľa druhu a charakteru poškodenia), počet osôb, ktoré by mohli byť zasiahnuté atď. Zraniteľnosť. Táto charakteristika určuje, aké silné je skúmané nebezpečenstvo, do akej miery môže byť príslušný bytový komplex ovplyvnený špecifikovaným rizikom. Stupeň zraniteľnosti bude tým väčší, čím vyššia je možnosť (pravdepodobnejšia) poškodenia. V našom príklade bude zraniteľnosť tým väčšia, čím nebezpečnejšia je technológia používaná v chemickom závode, čím bližšie sa obytný komplex nachádza k závodu, tým menej prekážok môže vzniknúť v ceste rázovej vlny. Interakcia s inými rizikami. Obsah nebezpečenstva, t.j. blízkosť chemického závodu umožňuje realizovať ďalšie riziká, ako je riziko požiaru alebo úniku škodlivých látok. Tieto riziká môžu úzko súvisieť so skúmaným rizikom poškodenia obytného súboru. Môžu byť implementované súčasne. Napríklad požiar, ako aj zničenie bývania 16 Kapitola 1. Aké je riziko? komplex, môže byť výsledkom výbuchu pri chemická výroba sprevádzané uvoľňovaním toxických látok do atmosféry. Tieto riziká sa budú pravdepodobne vzájomne posilňovať, pretože požiar zhorší ničenie a uvoľnenie chemikálií bude brzdiť záchranné práce. § 2. Ekonomické riziká Z vyššie uvedeného je zrejmé, že pojem riziko nie je jednoduchý a elementárny. To znamená, že v rámci koncepcie riadenia rizík je potrebné určiť, v akom význame sa pojem „riziko“ používa. Definícia ekonomického rizika V kontexte riadenia rizík sa z rôznych konceptov rizík používa nasledujúca definícia ekonomických rizík. Ekonomické riziko je možnosť náhodného výskytu neželaných strát, meraných v peňažnom vyjadrení. V tejto definícii sú dôležité tieto body: možnosť straty (napríklad výroba akéhokoľvek produktu môže byť sprevádzaná vznikom strát atď.). Situácie, v ktorých k strate určite alebo určite nedôjde, sa vo všeobecnosti nepovažujú za rizikové. Takže pri súčasnej výrobe v prípade úmyselného nedoplnenia obsahu skladu polotovarov sa disponibilné zásoby jedného dňa vyčerpajú a výroba sa zastaví pre nedostatok polotovarov; neistota, nepredvídateľnosť, náhodnosť tejto možnosti. V prípade, že sa sklad dopĺňa s prihliadnutím na priemernú potrebu polotovarov, situácia je riziková, keďže skutočná potreba polotovarov môže presiahnuť priemer (napr. v prípade, že kvalita prijaté polotovary sa ukázali ako nevhodné, takže sa ich skutočná potreba zvýšila); nežiadúcosť vzniku straty Ak vznik straty neovplyvní záujmy subjektu, s ktorým môže byť táto strata spojená, potom to už pre tento subjekt nie je rizikom. Strata starej lepenky v dôsledku požiaru tak môže byť pre majiteľa nežiaduca, ak ju chcel využiť ako druhotnú surovinu, alebo ju môže nechať ľahostajnou. V prvom prípade ide o ekonomické riziko (keďže je záujem subjektu na znižovaní straty), v druhom prípade ekonomické riziko neexistuje; § 2. Ekonomické riziká # 1 7 peňažné meranie straty, ktoré umožňuje kvantifikovať možné riziká a straty (v prirodzenej forme pre podnikanie), ako aj ich riadiť pomocou rôznych ekonomických nástrojov a metód, ktoré umožňujú pracovať s peňažnými sumami . Napríklad riziko straty zdravia v dôsledku choroby alebo nehody je fyziologickej povahy. Ekonomické ho možno považovať len vtedy, keď možno fyziologické poškodenie nejakým spôsobom vyjadriť v peniazoch. Medzi možné spôsoby takéhoto vyjadrenia patria najmä: výška priamych nákladov na liečbu a starostlivosť, prípadne odhad ušlého príjmu v dôsledku zdravotného postihnutia, prípadne suma, ktorú je spoločnosť ochotná vynaložiť na kompenzáciu verejných a príp. súkromné ​​straty v prípade choroby alebo úrazu. Rozsah definície ekonomického rizika Ekonomickému riziku môže čeliť každý subjekt - jednotlivec, skupina ľudí, výrobno-hospodárska jednotka (firma, podnik, banka, poisťovňa, investičná spoločnosť a pod.), štát zastúpený vládou telá. Ochorenie jednotlivca je teda sprevádzané dodatočnými nákladmi na liečbu a možným výpadkom príjmu v mieste výkonu práce. Existuje možnosť straty majetku v dôsledku požiaru atď. Skupine ľudí môžu vzniknúť škody v dôsledku prírodných katastrof (povodne, zemetrasenia, krupobitie, búrky atď.). Výrobná spoločnosť môže byť poškodená v dôsledku poruchy zariadenia, poruchy vykurovacieho systému, zemetrasenia, chyby zamestnanca podniku, čo vedie k uvoľneniu výrobkov nízkej kvality atď. Banke hrozí krádež, poškodenie zariadenia alebo databázy, chyby pokladníka pri vydávaní peňazí, nesprávne papierovanie a pod. Poistenie a investičná spoločnosť môžu čeliť nedostatku finančných prostriedkov na splnenie svojich platobných záväzkov. Štát v zastúpení vlády čelí rizikám plnenia štátneho rozpočtu. Centrálna banka ako inštitúcia štátu plní funkcie udržiavania rovnováhy menovej sféry. Systém civilnej ochrany sa zaoberá následkami katastrof a živelných pohrôm. Určité riziká existujú tak na úrovni krajských úradov, ako aj miestnej samosprávy. Táto príručka sa zameriava na ekonomické riziká, ktorým firma čelí pri svojej činnosti. 18 Kapitola 1. Čo je riziko? Je potrebné upozorniť, že pojem ekonomické riziká nezahŕňa len tie riziká, ktorých vznik vedie k peňažnej škode. Zahŕňajú aj riziká, ktoré majú za následok škody neekonomického charakteru, ktoré možno (priamo alebo nepriamo) oceniť v peniazoch. S rizikom chorobnosti, ktoré je rizikom neekonomického charakteru, sa teda spája fyziologická ujma, ktorá plne nezodpovedá priamej a nepriamej ekonomickej škode, meranej ako náklady na liečenie, strata zamestnávateľa a pod. „Rezíduum“ (morálne utrpenie, znížená kvalita života atď.), pre ktoré neexistuje žiadny priamy ekonomický ekvivalent, možno napriek tomu odhadnúť v ekonomickej forme, napríklad prostredníctvom kompenzačných zmien v príjmoch, ktoré zabezpečia obnovenie blahobytu. (úžitok) chorého človeka. Inými slovami, za určitých okolností možno pod pojem ekonomické riziká zahrnúť aj riziká neekonomického charakteru. Napríklad strata dobrého mena (v dôsledku nesplatenia úveru, podvodu so zákazníkmi atď.) by mala byť klasifikovaná ako ekonomické riziko do tej miery, že vedie k porušeniu podmienok fungovania firmy a negatívne ovplyvňuje rozvoj podnikania. . Závery 1. Riziká as nimi spojená neistota nás v realite neustále obklopujú. Pojmy riziko a neistota sú však preťažené rôznymi význammi, čo sťažuje ich jednoznačné pochopenie. 2. Slová „riziko“ a „neistota“ sa často používajú zameniteľne. Ich význam by však mal byť oddelený. Vyčleňujú najmä informačné a hodnotiace prístupy k oddeleniu týchto pojmov. 3. Existuje objektívne a subjektívne chápanie rizika. Objektívne chápanie rizika predpokladá prítomnosť neurčitej možnosti nepriaznivého výsledku, ktorý nezávisí od vôle a vedomia ohrozenej osoby. Subjektívne chápanie rizika by malo zahŕňať prítomnosť subjektívneho postoja alebo subjektívneho hodnotenia existujúcej neistoty. Z viacerých dôvodov je táto interpretácia v ekonomickej literatúre veľmi populárna, hoci obe majú svoje výhody a nevýhody. 4. Riziko možno štrukturálne opísať pomocou nasledujúcich charakteristík: nebezpečenstvo, vystavenie riziku, zraniteľnosť a interakcia s inými rizikami. Analýza rizík podľa štrukturálnych charakteristík umožňuje presnejšiu identifikáciu rizík. 5. V tejto príručke je pojem riziko zúžený na pojem „ekonomické riziko“. Ekonomické riziko - možnosť náhodného výskytu nežiaducich strát, merané v peňažnom vyjadrení. Môže tomu čeliť každý ekonomický subjekt. Tento tutoriál sa zameriava na ekonomické riziká, ktorým firma čelí pri svojej činnosti. 6. Ekonomické riziká zahŕňajú nielen riziká, ktorých vznik vedie k peňažnej škode, ale aj riziká vedúce ku škodám neekonomického charakteru, ktoré možno (priamo alebo nepriamo) ohodnotiť v peňažnom vyjadrení. Za určitých okolností možno pod pojem ekonomické riziká zahrnúť aj riziká neekonomického charakteru. 20 Kapitola 1. Čo je riziko? Kontrolné otázky a úlohy 1. Čo je riziko? 2. Ako sa líšia pojmy „riziko“ a „neistota“? Aké je špecifikum informačného a hodnotiaceho prístupu k takémuto deleniu? 3. Aké je objektívne chápanie rizika? 4. Aké je subjektívne chápanie rizika? 5. Uveďte hlavné dôvody popularity subjektívneho chápania rizika. Prečo môže byť objektívne chápanie rizika adekvátnejšie? 6. Vymenujte štrukturálne charakteristiky rizika a vysvetlite ich význam. 7. Definujte ekonomické riziko. Uveďte príklady ekonomických rizík. 8. Je pojem ekonomických rizík spojený výlučne s tými rizikami, ktorých vznik vedie k peňažnej škode? Kapitola 2 Klasifikácia rizík Po preštudovaní tejto kapitoly budete rozumieť všeobecným a špecifickým klasifikáciám rizík. Riziko najlepšie vystihujú jeho štrukturálne charakteristiky, ako aj niektoré ďalšie dodatočné parametre. V tejto kapitole sa dozviete o možných všeobecných klasifikáciách rizík identifikovaných podľa obsahu štrukturálnych charakteristík rizika: nebezpečenstvo; vystavenie riziku; zraniteľnosť (citlivosť na riziko); interakcia s inými rizikami; ako aj obsah jeho ďalších parametrov, ako sú: dostupné informácie o riziku; veľkosť rizika; náklady (náklady) spojené s rizikom. Zoznámite sa aj s takými špeciálnymi klasifikáciami rizík, akými sú špecifické bankové a špecifické poistné riziká. Ako už bolo spomenuté v predchádzajúcej kapitole, riziko je nejednoznačný pojem. Preto, aby bolo možné identifikovať konkrétne riziká, je potrebné ich klasifikovať podľa rôznych kritérií. Výber kritérií závisí od cieľov a charakteristík postupu riadenia rizík. Táto kapitola zváži možné kritériá klasifikácie ekonomických rizík. 22 Kapitola 2. Klasifikácia rizika § 1. Kritériá pre klasifikáciu podľa charakteristiky nebezpečnosti Charakteristika stupňa nebezpečenstva spojeného s rizikom, t.j. typ objektu, povaha poškodenia a špecifickosť negatívnych následkov určuje podstatné znaky skúmaného rizika. Tieto faktory určujú, čím sa manažér v skutočnosti zaoberá pri analýze postupov riadenia rizík. Pred prijatím akýchkoľvek rozhodnutí je potrebné odpovedať na nasledujúce otázky: čo alebo kto je ohrozený? (klasifikácia podľa typu objektu); aký charakter má škoda spôsobená na predmete? (klasifikácia podľa príčiny alebo povahy škody); aký typický je tento typ poškodenia pre tento objekt? (klasifikácia podľa typickosti negatívnych dôsledkov). Klasifikácia podľa typu objektu Zvláštnosť ohrozeného objektu je najdôležitejšou charakteristikou tohto rizika. Podľa tohto kritéria je možné vyčleniť riziká spojené s: majetkom (majetkom). Takéto riziká sú celkom bežné a dajú sa ľahko vyjadriť v peniazoch. Hodnotenie rizika sa vykonáva na základe skutočnej hodnoty nehnuteľnosti. Samozrejme, znaky konkrétnych rizík závisia od druhu majetku: nehnuteľný, hnuteľný, nehmotný majetok. Je jasné, že riziká spojené s budovami sa líšia od rizík, ktorým je vystavené auto alebo autorské práva; s príjmom. Ide skôr o špecifické riziká, keďže vznikajú len v súvislosti s vytváraním príjmu (podnikanie) alebo rozdeľovaním príjmu (napríklad dedičské záležitosti). Tieto riziká sa posudzujú na základe porovnania vzájomne sa vylučujúcich alternatív možného príjmu v budúcnosti, čo trochu komplikuje ich analýzu; s personálom. Tieto riziká sú často neekonomického charakteru, takže je ťažké ich posúdiť v peňažnom vyjadrení. Takéto hodnotenie je často obmedzené iba veľkosťou negatívnych finančných dôsledkov. Je zrejmé, že tieto riziká sa budú líšiť pre kľúčových zamestnancov a ostatných zamestnancov, keďže v prvom prípade budú oveľa vyššie; so zodpovednosťou. Relevantné riziká sú určené záväzkom vyplývajúcim z nepredvídanej udalosti vo vzťahu k osobám, ktoré v čase hodnotenia rizika ešte nie sú známe. To výrazne komplikuje hodnotenie takýchto rizík. Príklady zahŕňajú profesionálnu zodpovednosť alebo environmentálne riziká. § 1. Kritériá klasifikácie podľa charakterizácie nebezpečnosti 23 Klasifikácia podľa príčiny (povahy) poškodenia Príčina poškodenia určuje povahu a mechanizmus poškodenia, čo je veľmi dôležité pre analýzu akéhokoľvek rizika. Podľa tohto kritéria možno rozlíšiť nasledujúce riziká. Prírodné riziká spôsobené prírodnými katastrofami a prírodnými katastrofami (povodne, zemetrasenia, búrky, klimatické katastrofy a pod.). Technické riziká spôsobené dôsledkami fungovania technických a technologických systémov a/alebo ich porušení (požiare, zmeny v technológii, zhoršenie kvality a produktivity výroby, špecifické riziká technológie, chyby v konštrukčných odhadoch). Meranie týchto rizík môže byť založené na ekonomických aj neekonomických ukazovateľoch. Riziká spojené s ľudským faktorom. Tento typ rizík zahŕňa: riziká spojené so samotným personálom (smrť, invalidita, odchod do dôchodku, prepustenie); riziká spojené s konaním personálu (nehody, personálne chyby). V tomto prípade sú ťažkosti s hodnotením rizika spojené s určitou mierou ich subjektivity. Toto hodnotenie rizika je založené najmä na ekonomických dôsledkoch ich implementácie. Riziká spojené s ekonomickou činnosťou, t.j. vlastne s podnikaním a výsledkami ekonomických procesov. Medzi ne patria: obchodné, ktoré závisia od rozhodnutí manažérov (výrobných, dopravných, obchodných, finančných atď.); trhu, ktoré nezávisia od rozhodnutí manažérov (riziká spojené s ekonomickými zmenami alebo zvýšenou konkurenciou, mena, inflácia a pod.). Spravidla sú tieto riziká prirodzene vyjadrené v peniazoch, takže problém oceňovania sa redukuje najmä na získanie potrebných informácií. Politické riziká. Rozumejú sa nimi riziká spôsobené hospodárskou politikou, najmä: riziká spojené so zdanením; riziká štátna regulácia (napríklad zmena protimonopolnej regulácie); právne riziká (licencie a patenty, neplnenie zmlúv, súdne spory, vyššia moc atď.). 24 Kapitola 2. Klasifikácia rizík Niektoré z týchto rizík (zmeny daňových sadzieb, náklady na licencie) sa dajú z ekonomického hľadiska ľahko posúdiť, ale riziká spojené so súdnym sporom alebo vyššou mocou je ťažké vyjadriť v peňažnom vyjadrení. Sociálne riziká, ktorými sa rozumejú riziká takých negatívnych spoločenských javov, akými sú kriminalita, porušovanie bezpečnosti zariadení, nepriaznivé sociálne externality a pod. V niektorých prípadoch je ťažké tieto riziká vyjadriť ekonomickou formou. Klasifikácia podľa typickosti negatívnych dôsledkov Je veľmi dôležité zvážiť, aké typické je uvažované riziko pre daný objekt a/alebo situáciu. Podľa tohto kritéria môžeme rozlíšiť: fundamentálne riziko, t.j. pravidelné riziko vlastné (imanentné) danému objektu a/alebo situácii, ako aj založené na prírodných alebo sociálnych vzorcoch. Zodpovedajúce udalosti sú tiež náhodné, ale vystavenie riziku je dosť vysoké. Medzi takéto riziká patria najmä riziká dopravných nehôd alebo poškodenia úrody krupobitím; sporadické riziko, t.j. nepravidelné riziko spôsobené mimoriadne zriedkavými udalosťami a vyššou mocou, riziko, ktoré sa realizuje s veľmi nízkou pravdepodobnosťou. Príkladom je ničenie majetku v dôsledku dopadu meteoritu. Pri riadení rizík by sa mali najskôr zvážiť základné riziká a sporadické riziká by sa mali zvažovať len do tej miery, do akej sa zdajú byť dôležité podľa iných klasifikačných kritérií. § 2. Kritériá klasifikácie podľa charakteristík vystavenia riziku Ako už bolo uvedené v kapitole 1, vystavenie riziku je dôležitou charakteristikou nebezpečenstva, ktorému je skúmaný predmet alebo proces vystavený. Manažér pri jeho štúdiu odpovedá na nasledujúce otázky: aké sú charakteristiky výstupov, v ktorých sa riziko prejavuje? (klasifikácia podľa špecifík výstupov); Je riziko spôsobené vonkajšími alebo vnútornými okolnosťami? (klasifikácia podľa miesta výskytu rizík); Ako súvisí škoda s iniciačnou udalosťou? (klasifikácia podľa stupňa závislosti škody od iniciačnej udalosti); kto trpí uvedomením si rizika? (klasifikácia podľa charakteru rozloženia bremena rizika); na akej úrovni sa riziko vyskytuje? (klasifikácia podľa úrovne výskytu rizika); § 2. Kritériá klasifikácie podľa charakteristík vystavenia riziku 25 na akej úrovni sa prejavujú negatívne dôsledky realizácie rizika? (klasifikácia podľa úrovne prejavu negatívnych dôsledkov). Klasifikácia podľa špecifík výstupov V závislosti od zloženia výstupov možných realizácií rizika existujú: čisté riziko, v ktorom sú všetky výstupy okrem zachovania súčasného stavu spojené s negatívnymi dôsledkami. Príkladom takéhoto rizika môže byť požiar alebo lúpež; špekulatívne riziko, t.j. riziko, ktorého výsledky sú spojené s negatívnymi („strata“) aj pozitívnymi („výhra“) dôsledkami. Príkladom sú riziká hrania na burze. Táto klasifikácia je dôležitá pre identifikáciu vlastností metód boja proti tomuto riziku. Čisté riziká sú teda často chránené poistením a špekulatívne zaistením. Klasifikácia podľa miesta výskytu rizík Podľa tohto kritéria možno rozlíšiť riziká: interné, t.j. tie, ktoré súvisia s organizáciou práce skúmanej spoločnosti alebo s činnosťou skúmanej osoby. Inými slovami, ide o riziká, ktoré môže manažment spoločnosti ovplyvniť. Príkladmi sú porucha zariadenia, nedostatok potrebného tovaru v sklade predajne atď.; vonkajšie, t.j. ktoré určujú vonkajšie okolnosti. Príklady zahŕňajú objavenie sa efektívnejšej technológie konkurentmi, zhoršenie environmentálnej situácie atď. Manažér musí brať do úvahy riziká oboch typov, ale ak dokáže riadiť interné, tak môže brať do úvahy len vonkajšie. Klasifikácia podľa stupňa závislosti škody od iniciačnej udalosti Podľa tohto kritéria je možné rozlíšiť: primárne riziká, t.j. riziká priamo súvisiace s nepriaznivou iniciačnou udalosťou; sekundárne riziká vyplývajúce z dôsledkov nepriaznivej iniciačnej udalosti. Príkladom takejto iniciačnej udalosti by bolo zemetrasenie: zničenie majetku (najmä priehrady) by zodpovedalo primárnemu riziku a následky povodne spôsobenej poruchou tejto priehrady by zodpovedali sekundárnemu. 26 Kapitola 2. Klasifikácia rizík Klasifikácia podľa charakteru rozloženia bremena rizika V závislosti od toho, koho negatívne dôsledky nežiaducej udalosti postihnú, koho ovplyvňujú, kto môže byť realizáciou rizika ovplyvnený, možno rozlišovať jednostranné, bilaterálne a multilaterálne riziká. Príkladom jednostranného rizika je riziko úmrtnosti, bilaterálnym rizikom je riziko poistnej udalosti na základe zmluvy s nepodmienenou spoluúčasťou a multilaterálnym rizikom je riziko inflácie. Klasifikácia podľa úrovne výskytu rizika Riziká môžu vzniknúť na rôznych úrovniach ekonomiky. V súlade s týmto kritériom je možná nasledujúca klasifikácia: riziká vznikajúce na úrovni Národné hospodárstvo; riziká vznikajúce na úrovni administratívnych a ekonomických a regionálnych subjektov; riziká vznikajúce na úrovni samostatného ekonomického subjektu (spoločnosti); riziká vznikajúce na úrovni štrukturálne členenia; riziká vznikajúce na úrovni jednotlivého pracoviska. Manažéri môžu niektoré z týchto rizík ovplyvniť, zatiaľ čo iné možno brať do úvahy len pri rozhodovaní. Klasifikácia podľa úrovne prejavu negatívnych dôsledkov Miera zodpovednosti za riziko sa nemusí nevyhnutne zhodovať s úrovňou, na ktorej vzniklo. Najmä pre ekonomické riziká spojené s podnikaním možno v súlade s touto klasifikáciou rozlíšiť tieto stupne zodpovednosti: projektové riziká a/alebo riziká divízie, t.j. súvisiace s konkrétnym projektom alebo konkrétnou divíziou spoločnosti; riziká firmy (podniku), t.j. riziká špecifické pre spoločnosť ako celok; priemyselné riziká, t.j. riziká vzhľadom na špecifiká všetkých spoločností v odvetví (trhové podmienky pre vyrábané produkty a pod.); všeobecné ekonomické riziká, t.j. riziká celého národného hospodárstva (inflácia, kríza z nadprodukcie alebo finančných trhov a pod.); globálne riziká – riziká globálnej ekonomiky ako celku. Každá z týchto úrovní bude mať pri riadení rizík svoje vlastné charakteristiky. § 3. Kritériá klasifikácie podľa charakteristiky zraniteľnosti 27 § 3. Kritériá klasifikácie podľa charakteristiky zraniteľnosti Analýza zraniteľnosti skúma, ako intenzívne sa nebezpečenstvo prejavuje. Štúdium tohto problému je neoddeliteľné od špecifík prejavu rizika a vplyvu rizikových faktorov. Pri skúmaní stupňa zraniteľnosti musí manažér odpovedať na nasledujúce otázky: Aké faktory a ako ovplyvňujú riziko? (klasifikácia podľa miery vplyvu prírodného a sociálneho prostredia na riziko); Aké je trvanie rizika? (klasifikácia podľa miery zohľadnenia faktora času); Ako sa mení riziko v čase? (klasifikácia podľa závislosti zraniteľnosti od času); Ako dlho trvá zistenie a odstránenie poškodenia? (klasifikácia podľa trvanie detekcie a eliminácie negatívnych následkov).Klasifikácia podľa miery vplyvu prírodného a sociálneho prostredia na riziko Otázka vplyvu prírodného a sociálneho prostredia na riziko môže mať zásadný význam.Takýto vplyv nemusí byť pozorovaný. (napríklad medzi globálnou zmenou klímy a cenou akcií sotva existuje vzťah Microsoft ). Ak prírodné a sociálne prostredie ovplyvňuje riziko, potom vzťah môže byť priamy alebo nepriamy. V prípade globálnej klimatickej zmeny by príkladom priameho vzťahu bol nárast celkových strát z hurikánov, tornád a búrok, nepriamym by bol dlhodobý vplyv na cenu akcií Gazpromu. Vplyv prírodného a sociálneho prostredia na riziko ho zároveň môže posilniť alebo oslabiť. Pri špecifických rizikách sa spravidla neobmedzujú na označenie zásadnej prítomnosti alebo absencie vplyvu prírodného a sociálneho prostredia na riziko. Mal by sa sformulovať celý zoznam konkrétnych faktorov, ktoré ho ovplyvňujú. Tieto faktory sa budú líšiť pre rôzne riziká. Analýza takýchto faktorov a klasifikácia podľa ich vplyvu na riziko je dôležitým prvkom postupu riadenia rizík. Klasifikácia podľa miery zohľadnenia časového faktora Riziko môže pôsobiť obmedzene (napr. riziko komplikácií po chirurgickom zákroku sa vyskytuje len po určitú dobu po zodpovedajúcej operácii) Podľa časového faktora dokáže rozlíšiť: ktoré nemajú žiadne časové obmedzenia, termínované riziká, medzi ktorými je možné rozlíšiť dlhodobé a krátkodobé riziká. Je zrejmé, že manažér rizík bude uplatňovať inú politiku týkajúcu sa trvalých, dlhodobých a krátkodobých rizík. riziká.Preto je táto klasifikácia veľmi dôležitá.Klasifikácia podľa závislosti zraniteľnosti od času AK sa riziko vyvíja v čase, potom musí manažér nevyhnutne brať do úvahy aj toto hľadisko.Z tohto hľadiska môžeme rozlíšiť: statické riziká, teda riziká, ktoré nie sú, možno nejakým spôsobom závisieť od času, ale zatiaľ nebolo možné túto závislosť odhaliť; dynamické riziká, t.j. riziká, ktoré sa časom menia (napríklad zvýšenie rizika nehôd s rastúcim opotrebovaním zariadení). Typ a stupeň závislosti sa môže líšiť pre rôzne riziká (v čase konštantné a v čase sa meniace). Klasifikácia podľa dĺžky trvania identifikácie a eliminácie negatívnych dôsledkov Pri tvorbe správnej politiky riadenia rizík je jednou z ústredných otázok: koľko času je potrebného na identifikáciu a elimináciu negatívnych dôsledkov príslušných rizík? Spravidla je možné vyčleniť riziká s krátkodobou alebo dlhodobou identifikáciou negatívnych dôsledkov. V niektorých prípadoch, keď je to spôsobené špecifikami rizika, sa identifikujú aj riziká so strednodobým odhalením negatívnych dôsledkov. Väčšina rizík patrí do skupiny s krátkodobým odhalením negatívnych následkov: poškodenie sa zvyčajne zistí okamžite alebo v priebehu niekoľkých mesiacov. Ide najmä o riziká požiarov či špekulácií s akciami. V niektorých prípadoch to však nie je možné. Napríklad pri rizikách spojených so zodpovednosťou môže byť škoda odhalená po dostatočne dlhom čase (aj niekoľko desaťročí). Klasickým príkladom takéhoto rizika je použitie azbestu v stavebníctve. Pred niekoľkými desaťročiami bol široko používaný v stavebníctve, pretože je nehorľavý a je dobrým tepelným izolantom. Neskôr sa však ukázalo, že azbestový prach je karcinogén, spôsobuje azbestózu (vláknité zhrubnutie pľúcneho tkaniva vplyvom azbestového prachu). § 4. Klasifikačné kritériá podľa charakteristík interakcie s inými rizikami 29 § 4. Klasifikačné kritériá podľa charakteristík interakcie s inými rizikami V praxi sa riziká nevyskytujú oddelene, ale v kombinácii. V niektorých prípadoch je kľúčovým aspektom vzťah medzi rizikami, keďže riziká sa môžu navzájom posilňovať alebo oslabovať. Analýza interakcií s inými rizikami zahŕňa zodpovedanie nasledujúcich otázok: Je riziko jedinečné? (klasifikácia podľa prevalencie tohto rizika); koľko objektov je ovplyvnených týmto rizikom? (klasifikácia podľa charakteru vplyvu na rôzne predmety); Dá sa riziko znížiť diverzifikáciou? (klasifikácia podľa stupňa diverzifikácie rizika). Klasifikácia podľa stupňa prevalencie tohto rizika Toto kritérium je veľmi dôležité, pretože určuje, pre koľko objektov je toto riziko typické. Môžeme vyčleniť: hromadné riziká charakteristické pre veľký počet objektov rovnakého typu (napríklad riziká dopravných nehôd). Aj keď je riziko malé, manažér mu bude čeliť pomerne často. Je pomerne jednoduché nájsť informácie o takýchto rizikách; jedinečné riziká, ktoré sa vyskytujú len v jednotlivých objektoch (povedzme jadrové riziká). Spravidla ide o značné riziká, inak by sa im neoplatilo vynakladať prostriedky a čas manažérov. Vzhľadom na jedinečnosť takýchto rizík je niekedy dosť ťažké nájsť o nich informácie. Postupy a metódy riadenia týchto typov rizík sa budú zásadne líšiť. Klasifikácia podľa charakteru dopadu na rôzne objekty V niektorých prípadoch môže jedna iniciačná udalosť ovplyvniť rôzny počet ohrozených objektov. Podľa tohto kritéria možno rozlíšiť: všeobecné riziko - riziko, ktoré postihuje rôzne objekty, niekedy spôsobuje negatívne dôsledky rôzneho charakteru. Príkladom je prírodná katastrofa, ktorá spôsobí smrť ľudí, zničenie majetku, narušenie normálneho fungovania podniku atď.; súkromné ​​riziko - riziko ovplyvňujúce individuálny objekt alebo osobu. 30 Kapitola 2. Klasifikácia rizík Spravidla je jednoduchšie zhromaždiť potrebné informácie o všeobecných rizikách ako o konkrétnych rizikách, pretože je negatívne ovplyvnených veľa objektov. To isté platí pre súkromné ​​hromadné riziká. Všeobecné riziko je charakterizované kumuláciou rizík. Kumuláciou rizík sa rozumie situácia, keď jedna udalosť môže spôsobiť škody na rôznych zariadeniach, ale zodpovednosť za úplné alebo čiastočné krytie týchto škôd má jedna organizácia alebo osoba, takže sa zdá, že kumulované škody sa kumulujú. Príkladom môže byť poistenie nehnuteľnosti v oblasti náchylnej na záplavy. Po povodni môže poisťovňa dostať veľké množstvo žiadostí o náhradu škody na poistenom majetku. Klasifikácia podľa stupňa diverzifikovateľnosti rizika™ Diverzifikácia rizika, t.j. ich prerozdelenie v objeme, čase a priestore sa považuje za najefektívnejší spôsob zníženia rizika portfólia, preto sa manažéri často snažia dosiahnuť čo najväčšiu mieru diverzifikácie rizika. Ak je celková expozícia portfóliu rizík ako celku nižšia ako zraniteľnosť voči príslušným rizikám samostatne, potom sa riziko považuje za diverzifikovateľné, inak nie je diverzifikovateľné. § 5. Klasifikačné kritériá podľa charakteristík dostupných informácií o riziku informačnú podporu je hlavným v riadení rizík, keďže jeho riešenie zabezpečuje proces riadenia rizík. Na základe predchádzajúcej analýzy musí manažér odpovedať na otázky: je možné posúdiť riziko? Ak áno, sú požadované informácie dostupné? (klasifikácia podľa stupňa predvídateľnosti rizika); aké informácie a v akom rozsahu sú dostupné? (klasifikácia podľa typu informácií); Ako spoľahlivé sú dostupné informácie? (klasifikácia podľa stupňa spoľahlivosti informácií). Klasifikácia podľa miery predvídateľnosti rizika Miera predvídateľnosti, alebo predvídateľnosti, je dôležitou charakteristikou rizika z hľadiska postupov a metód riadenia tohto rizika. Podľa tohto kritéria možno rizikové faktory rozdeliť do dvoch skupín: § 6. Klasifikácia podľa veľkosti rizika 31 predvídateľné (predvídateľné) riziká, ktoré možno predvídať na základe ekonomickej teórie alebo obchodnej praxe, ale nie je možné predvídať moment vzniku ich prejav; nepredvídateľné (nepredvídateľné) riziká, o ktorých sa zatiaľ nič nevie, preto nemožno posúdiť ich vplyv na mieru a veľkosť rizika. Nepredvídateľnosť môže byť spojená tak s úplným alebo čiastočným nedostatkom informácií (najmä o jedinečnom objekte), ako aj so zásadnou nemožnosťou kvantitatívnej alebo kvalitatívnej prognózy (napríklad pri hodnotení stupňa nebezpečenstva niektorých biotechnologických štúdií). V prípade predvídateľných (predvídateľných) rizík ďalšia analýza úzko súvisí so získaním potrebných informácií. Klasifikácia podľa typu informácií Informácie môžu byť: kvantitatívne, t.j. vyjadrené vo forme číselných hodnôt určitých ukazovateľov. Kvantitatívne informácie možno spracovať pomocou štatistických metód a použiť na vyhodnotenie parametrov matematických modelov; kvalita, t.j. odrážajúc verbálny popis a/alebo hodnotové úsudky o danom objekte alebo procese. Oba typy informácií môžu byť užitočné pri riadení rizík, aj keď kvantitatívne informácie sú vhodnejšie, pretože umožňujú numerické meranie skúmaných rizík. Klasifikácia podľa stupňa spoľahlivosti informácií Osoba s rozhodovacou právomocou si musí byť jasne vedomá miery spoľahlivosti použitých informácií, keďže nespoľahlivé informácie môžu viesť k nesprávnym záverom a chybám v riadení rizík, t.j. k zvýšeniu potenciálnych ekonomických škôd. Vo väčšine prípadov možno mieru spoľahlivosti informácií posúdiť len kvalitatívne (verím – neverím), takže otázka numerického merania miery spoľahlivosti ani nestojí za to. Napriek tomu existujú zaujímavé prístupy ku kvantitatívnemu hodnoteniu tejto charakteristiky študovaného rizika. § 6. Klasifikácia podľa veľkosti rizika Veľkosť rizika je mimoriadne dôležitá pre pochopenie toho, ako by sa malo zaobchádzať s príslušným rizikom. Koncept veľkosti rizika zahŕňa koordinovanú analýzu dvoch charakteristík – frekvencie výskytu a výšky škody. Tento princíp sa niekedy nazýva Garbage In - Garbage Out: na základe odpadu môžete získať iba odpadky. 32 Kapitola 2. Klasifikácia rizík Klasifikácia podľa frekvencie výskytu škody Frekvencia výskytu škody je dôležitou charakteristikou veľkosti rizika. Môže sa merať kvantitatívne (pomocou pravdepodobností alebo štatistických frekvencií) alebo kvalitatívne, t.j. odbornou identifikáciou týchto tried: zriedkavé riziká, ktoré sa vyznačujú nízkou frekvenciou realizácie rizík, t.j. nízka pravdepodobnosť poškodenia; strednofrekvenčné riziká, ktoré sa vyznačujú priemernou frekvenciou realizácie rizika, t.j. priemerná pravdepodobnosť vzniku škody; časté riziká, ktoré sa vyznačujú vysokou frekvenciou realizácie rizika, t.j. vysoký potenciál poškodenia. Politika riadenia rizík týchto tried sa bude výrazne líšiť. Klasifikácia podľa veľkosti (závažnosti) škody PRE ekonomické riziká sú peňažné jednotky prirodzenými jednotkami na meranie výšky škody. Ak existujú úplné informácie o rizikách, určenie výšky škody nespôsobuje žiadne problémy. Ak nie je dostatok informácií, môžu sa na základe nich stanoviť zodpovedajúce triedy rizika odborný názor . Podľa tohto kritéria rozlišujeme: malé riziká, t.j. tie, u ktorých je maximálna škoda malá; stredné riziká, pričom maximálna škoda je charakterizovaná ako stredná; vysoké riziká s vysokým maximálnym poškodením; katastrofické riziká charakterizované mimoriadne veľkými maximálnymi škodami. Takáto klasifikácia je mimoriadne dôležitá a v praxi široko používaná. Rozdelenie škôd V praxi je dôležité brať do úvahy obe charakteristiky veľkosti rizika – frekvenciu (pravdepodobnosť) výskytu a veľkosť (závažnosť) škôd. Ich spoločné zváženie umožní hlbšiu analýzu kvantitatívnych aspektov skúmaných rizík, ako aj vytvorenie súboru účinnejších opatrení na riadenie rizík. Tento prístup je založený na skutočnosti, že frekvencia výskytu a veľkosť (závažnosť) poškodenia sa neobjavujú nezávisle. Straty určitej veľkosti sa totiž vyznačujú určitou frekvenciou (pravdepodobnosťou) ich výskytu. Tento vzťah sa nazýva rozdelenie škody. Môže byť vyjadrený v analytickej alebo grafickej forme. Jedna z možností takéhoto grafického znázornenia (hustota rozloženia poškodenia) je znázornená na obr. 2.1. Pravdepodobnosť vzniku škody Výška škody Obr. 2.1. Hustota rozloženia poškodenia Krivka znázornená na obr. 2.1 je viac-menej typický: katastrofické straty sa spravidla vyznačujú veľmi malou pravdepodobnosťou ich realizácie, takže pravý „chvost“ rozdelenia klesá pomerne pomaly. Vo väčšine prípadov je možné identifikovať najpravdepodobnejšie poškodenie zodpovedajúce maximálnej hustote rozloženia (ako je znázornené na obr. 2.1). Niekedy však pravdepodobnosť strát pravidelne klesá s ich veľkosťou, takže nie je možné odhadnúť najpravdepodobnejšiu škodu. Formulár závislosti znázornený na obr. 2.1 je typický pre situácie, kedy sa výška škody môže plynule meniť. Ak takéto zmeny môžu byť iba diskrétne alebo existujú informácie len o rozsahoch hodnôt strát, potom bude grafom stĺpcový graf. Vo všeobecnosti má každé špecifické riziko svoju špecifickú distribúciu, ktorej štúdium vlastností je veľmi dôležité pre hodnotenie a analýzu rizík. Distribúcie sa v rámci teórie pravdepodobnosti používajú na opis náhodných premenných, ktoré sú v tomto ohľade vhodným modelom rizika. Použitie takýchto modelov umožňuje použiť výkonný matematický aparát na analýzu systému riadenia rizík. Okrem štúdia formy závislostí medzi veľkosťou škôd a pravdepodobnosťou ich implementácie sa na ich základe vypočítajú a analyzujú nasledujúce špeciálne číselné charakteristiky: ukazovatele, ktoré nejakým spôsobom opisujú distribučné centrum, okolo ktorého kolíšu možné hodnoty poškodenia (matematické očakávania, medián, režim atď.); rozptylové charakteristiky, t.j. veličiny, ktoré určujú mieru rozptylu možných strát (rozptyl, smerodajná odchýlka, variačný koeficient, medzikvartilová vzdialenosť a pod.). Na jednej strane sú takéto ukazovatele mimoriadne dôležité pre analýzu rizík ako nástroj na ich meranie a porovnávanie. Na druhej strane, podľa ich číselných hodnôt je možné vykonať dodatočnú klasifikáciu analyzovaných rizík. Na posúdenie konkrétneho typu rozloženia škôd sa používa štatistika strát podľa skutočných rizík. Ako bolo zdôraznené v predchádzajúcom odseku, nedostatok takýchto informácií a stupeň ich spoľahlivosti môžu výrazne ovplyvniť presnosť analýzy rizík. Ak nie je dostatok údajov na číselné posúdenie rozdelenia, je možné s využitím odborných informácií vykonať aspoň spoločnú klasifikáciu podľa výšky škody a frekvencie jej vzniku (tabuľka 2.1). Tabuľka 2.1 Zoskupenie rizík podľa frekvencie výskytu a rozsahu poškodenia Podľa rozsahu poškodenia Malé riziká Stredné riziká Vysoké riziká Katastrofické riziká zriedkavé Podľa frekvencie strednej frekvencie časté Táto klasifikácia umožňuje pochopiť špecifiká rôznych rizík. Je zrejmé, že pre riziká identifikované v súlade s touto klasifikáciou budú metódy riadenia úplne odlišné. § 7. Klasifikačné kritériá podľa charakteristík nákladov (nákladov) spojených s rizikom Ekonomické riziko musí byť vyjadrené v peňažnom vyjadrení alebo priamo charakterizovať finančné straty. Preto je analýza nákladov (nákladov) spojených s rizikom mimoriadne dôležitá. Pri klasifikácii rizík je potrebné zodpovedať nasledujúce otázky: aký je charakter možných finančných dôsledkov? (klasifikácia podľa možných finančných dôsledkov); aké sú súvisiace náklady? (klasifikácia podľa charakteru nákladov); kto by mal hradiť súvisiace náklady? (klasifikácia podľa charakteru rozdelenia nákladov). § 7. Klasifikačné kritériá podľa charakteristík nákladov (nákladov) 35 Klasifikácia podľa možných finančných dôsledkov Aby sme pochopili povahu rizika, je veľmi dôležité zvážiť povahu možných finančných dôsledkov. V tomto smere rozlišujú: priamu škodu, čo znamená priamu stratu finančné zdroje a/alebo zničenie hmotných predmetov (najmä lúpež alebo požiar); nepriame straty, ktoré sú spojené s výpadkami príjmov (napríklad v dôsledku prepúšťania), zvýšenými prevádzkovými nákladmi (najmä prudkým nárastom nákladov na komponenty v dôsledku zmeny výmenného kurzu) a/alebo dlhodobým následky nepriaznivej udalosti (napríklad zhoršenie pracovných podmienok, a teda aj zníženie produktivity práce v podniku v dôsledku predchádzajúcej ekologickej katastrofy). Riadenie rizík musí brať do úvahy oba typy rizík. Klasifikácia podľa charakteru výdavkov Podľa toho, čo spôsobuje výdavky, možno rozlišovať tieto druhy výdavkov: výdavky spojené s potrebou rozhodovať sa v podmienkach neistoty a rizika. Tieto náklady zahŕňajú náklady spojené s hodnotením rizika a organizáciou postupov riadenia rizika, ako aj poplatky za služby expertov a manažérov; náklady spojené so znížením rizika. Zodpovedajúce náklady sú určené na zamedzenie vzniku škôd (náklady na požiarnu signalizáciu a signalizáciu vlámania, zlepšenie pracovných podmienok atď.); výdavky spojené s krytím negatívnych dôsledkov udalostí, ktoré sa udiali. Tento druh výdavkov zahŕňa krytie vzniknutých hospodárskych škôd (na úkor vlastných zdrojov, z platieb poistného a pod.). Klasifikácia podľa charakteru rozdelenia nákladov Je veľmi dôležité určiť, kto znáša príslušné náklady. V tejto súvislosti existujú: súkromné ​​náklady vynaložené jednotlivými fyzickými a právnickými osobami. Príkladom môžu byť náklady spojené s opravami po požiari, poistné, mzdové náklady atď.; verejné náklady, ktoré vznikajú spoločnosti ako celku (napríklad náklady na odstránenie ekologickej katastrofy). Táto klasifikácia nie je totožná s klasifikáciou z hľadiska povahy rozdelenia bremena rizika, keďže táto klasifikácia sa nezaoberá škodou, ale vystavením riziku. Informácie o oboch klasifikáciách sú však potrebné na určenie rozsahu zodpovedností za riadenie rizík. § 8. Špecifické klasifikácie rizík Vyššie uvedený prehľad kritérií klasifikácie rizík nie je vyčerpávajúci, pretože všetky uvedené kritériá sú najvšeobecnejšie, do určitej miery vlastné všetkým typom rizík. Pre špecifické riziká však možno identifikovať aj špecifické klasifikačné kritériá, ktoré úzko súvisia s charakteristikami týchto rizík. Predovšetkým je možné vyčleniť špecifické riziká prevádzkovania určitých druhov podnikania, napríklad banky, poisťovne, výrobného podniku alebo obchodnej a nákupnej firmy. Špecifická klasifikácia v každom prípade bude odrážať charakteristiky samotného podnikania, osobitosť súčasnej ekonomickej situácie a špecifiká prejavu rizík. Špecifické bankové riziká Bankové podnikanie má množstvo čŕt, čo umožňuje hovoriť o špecifických bankových rizikách. Možno ich klasifikovať napríklad takto: trhové riziko, t.j. riziko zmien finančnej pozície banky v dôsledku zmien podmienok na finančnom trhu. Toto riziko sa ďalej delí na riziko cenných papierov (s ďalším členením na trh akcií, dlhopisov, derivátových cenných papierov atď.), riziko trhu s nehnuteľnosťami, menové riziko, riziko zmien úrokových sadzieb; kreditné riziko, t.j. riziko zhoršenia finančnej situácie banky v dôsledku zníženia schopnosti dlžníkov splácať úvery; riziko likvidity, ktoré zahŕňa tak riziko likvidity záväzkov samotnej banky, ako aj riziko likvidity aktív vo vlastníctve banky; operačné riziko, t.j. riziko finančných strát spôsobených nesprávnou organizáciou práce banky, neadekvátnym riadením, chybnou politikou a rizikom spojeným s ľudským faktorom; právne riziko spojené jednak s právnymi pochybeniami samotnej banky, vrátane porušovania pokynov orgánov dohľadu, ako aj s vonkajšie príčiny(zmeny v legislatíve, vrátane daňových zákonov, účtovných pravidiel či povinných minimálnych rezerv, ako aj porušovanie zákonov klientmi bánk). Možné sú aj iné klasifikácie bankových rizík. § 8. Špecifické klasifikácie rizík 37 Špecifické poistné riziká Vo všeobecnosti poisťovateľ rieši dva druhy rizík. Prvý typ zahŕňa riziká prijaté poisťovateľom od poisteného, ​​za ktoré preberá zodpovednosť pri uzatváraní poistnej zmluvy. Do druhého typu patria vlastné riziká, ktorých vznik je spôsobený činnosťou samotnej poisťovne, t.j. riziká vznikajúce pri výkone práce poisťovateľa. Ďalej zvážte naše vlastné riziká, ktoré sú špecifické. Hlavným cieľom systému riadenia rizík poisťovne je riadiť všeobecné špecifické poistné riziko, ktorým je riziko nedostatočnosti. Peniaze poisťovňu plniť svoje záväzky, predovšetkým za platby poistného. Dôvody realizácie tohto rizika určujú klasifikáciu konkrétnych špecifických rizík, podľa ktorých je možné rozlíšiť: technické riziká, t.j. riziká nedostatočnosti finančných prostriedkov poisťovne na plnenie záväzkov z poistných platieb súvisiacich s poisťovacou činnosťou (s hlavnými činnosťami). Zase sa delia na: aktuálne technické riziká vzhľadom na špecifiká poisťovacích činností. Do tejto skupiny patria také riziká, ako je riziko neprimeranosti poistných sadzieb, riziko neprimeranosti technických rezerv, riziko zaistenia, riziko katastrofickej škody a pod.; špeciálne technické riziká vyplývajúce z rozvoja poisťovne, napríklad riziká spojené s rastom alebo likvidáciou poisťovne; investičné riziká, t.j. riziká nedostatku hotovosti v dôsledku problémov v oblasti investičných aktivít. Ide o pomerne širokú skupinu rizík, do ktorej patrí najmä riziko nedostatočného ocenenia majetku, riziko znehodnotenia investícií, riziko nelikvidity majetku, riziko nesúladu majetku so záväzkami, riziko používanie určitých finančných nástrojov atď.; netechnické riziká, t.j. riziká nedostatočnosti finančných zdrojov poisťovateľa na plnenie záväzkov, ktoré nesúvisia s poisťovacími a investičnými operáciami. Inými slovami, toto sú riziká, ktorým poisťovňa čelí v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Ako príklad možno uviesť riziko nesplnenia si nepoistných záväzkov, riziko neprijatia finančných prostriedkov od sprostredkovateľov, riziko manažmentu atď. 38 Kapitola 2. Klasifikácia rizík Táto klasifikácia vychádza z európskej poistnej legislatívy. Možné sú aj iné klasifikácie špecifických rizík, najmä americká (podľa technologických stupňov poistenia). § 9. Záverečné poznámky Homogénne riziká Potreba zvážiť veľké množstvo klasifikačných kritérií je spojená so snahou zistiť, ktoré faktory a ako ovplyvňujú riziko. Vzhľadom na zložitosť pojmu „riziko“ sa takáto analýza stáva ešte mnohostrannejšou. Hlavnou myšlienkou je vyčleniť homogénne riziká, t.j. tie, ktoré sa správajú rovnako (prirodzene, nie v deterministickom, ale v pravdepodobnostnom zmysle). Štúdium heterogénnych rizík je náročné vzhľadom na skutočnosť, že je ťažké pochopiť, či pozorované účinky súvisia so špecifikami rizík alebo s heterogenitou ich klasifikácie. Štúdium skupín homogénnych rizík umožňuje: komplexnejšie a efektívnejšie analyzovať rizikové situácie identifikáciou hlavných rizikových charakteristík a trendov vo výške škôd; vypracovať scenáre nežiaducich udalostí s cieľom vytvoriť štandardizované súbory reakcií na ich výskyt; zbierať štatistické údaje potrebné na prijímanie manažérskych rozhodnutí ako súčasť postupov riadenia rizík. V praxi však nie je vždy možné klasifikovať podľa viacerých kritérií do takého stavu, aby boli riziká v každej skupine prakticky rovnaké (homogénne). Je to spôsobené obmedzeným charakterom pozorovaných objektov, určitou mierou jedinečnosti rizika, neúplnými informáciami a ďalšími faktormi. Riziká zvažované v rámci jednej vybranej skupiny preto môžu byť heterogénne, čo si vyžaduje dôkladnejšiu analýzu takýchto rizík v ďalších fázach. Hoci analýza rizík a postupy riadenia rizík majú veľa spoločného, ​​bez ohľadu na špecifiká rizík, tento návod sa bližšie pozrie na riziká, s ktorými sa musí jednotlivá firma vysporiadať. Preto sa bude diskutovať najmä o procese riadenia rizík na úrovni firmy. Závery 1. Na identifikáciu konkrétnych rizík je potrebné ich klasifikovať podľa rôznych kritérií. 2. Počet možných kritérií klasifikácie rizika môže byť veľmi veľký, takže samotné klasifikačné kritériá musia byť zoskupené. 3. Príkladom zoskupenia kritérií je vytvorenie skupín kritérií na klasifikáciu rizík na základe „obsahu rizikových charakteristík“. Týka sa to štrukturálnych aj dodatočných charakteristík. Výber tohto atribútu je spôsobený tým, že hlavným účelom klasifikácie je upozorniť na konkrétne riziká a každé zo špecifických rizík je popísané svojimi štandardnými charakteristikami: nebezpečenstvo spojené s rizikom, vystavenie riziku, zraniteľnosť (citlivosť na riziko) , interakcia s inými rizikami, ako aj ďalšie doplnkové parametre (charakteristiky): dostupné informácie o riziku, veľkosť rizika, náklady spojené s rizikom. 4. Všetky kritériá klasifikácie rizík, o ktorých sa uvažuje v tejto kapitole, sú zoskupené podľa funkcie „obsah charakterizácie rizík“. Varianty kritérií klasifikácie rizík v rámci každej skupiny sú určené možnými prejavmi zodpovedajúcich rizikových charakteristík. 5. Výber konkrétnych kritérií na klasifikáciu rizika závisí od cieľov a charakteristík postupu riadenia rizika. 6. Pri analýze rizík je dôležité identifikovať skupiny homogénnych rizík. To poskytuje množstvo dôležitých výhod. V praxi však nie je vždy možné klasifikovať podľa viacerých kritérií do takého stavu, aby boli riziká v každej skupine prakticky homogénne. V tomto prípade viac starostlivá analýza takéto riziká v ďalších fázach a použitie špeciálnych metód štatistickej analýzy údajov. 7. Tento tutoriál pojednáva o procese riadenia rizík na úrovni firmy. Kontrolné otázky a úlohy 1. Prečo je potrebné klasifikovať riziká podľa viacerých kritérií? 2. Aká je klasifikácia podľa typu objektu? 3. Aká je klasifikácia podľa príčiny (povahy) škody? 4. Aká je klasifikácia podľa typickosti negatívnych dôsledkov? 5. Aká je klasifikácia špecifická pre výsledok? 6. Aká je klasifikácia podľa miesta výskytu rizík? 7. Aká je klasifikácia podľa stupňa závislosti škody od iniciačnej udalosti? 8. Aká je klasifikácia podľa charakteru rozloženia bremena rizika? 9. Aká je klasifikácia podľa úrovne výskytu rizika? 10. Aká je klasifikácia podľa úrovne prejavu negatívnych dôsledkov? 11. Aká je klasifikácia podľa miery vplyvu prírodného a sociálneho prostredia na riziko? 12. Aká je klasifikácia podľa miery zohľadnenia faktora času? 13. Aká je klasifikácia podľa závislosti zraniteľnosti od času? 14. Aká je klasifikácia podľa dĺžky trvania detekcie a odstraňovania negatívnych následkov? 15. Aká je klasifikácia podľa prevalencie tohto rizika? 16. Aká je klasifikácia podľa charakteru vplyvu na rôzne predmety? 17. Aká je klasifikácia podľa stupňa diverzifikácie rizika? 18. Aká je klasifikácia podľa stupňa predvídateľnosti rizika? 19. Aká je klasifikácia podľa typu informácií? 20. Aká je klasifikácia podľa stupňa spoľahlivosti informácií? Kontrolné otázky a úlohy 41 21. Aká je klasifikácia podľa frekvencie výskytu škôd? 22. Aká je klasifikácia podľa veľkosti („závažnosti“) poškodenia? 23. Aké je rozdelenie škody? 24. Aká je klasifikácia podľa možných finančných dôsledkov? 25. Aké je členenie podľa charakteru výdavkov? 26. Aká je klasifikácia podľa charakteru rozdelenia nákladov? 27. Aká je klasifikácia špecifických bankových rizík? 28. Aká je klasifikácia konkrétnych poistných rizík? 29. Čo sú homogénne riziká? Kapitola 3 Systém riadenia rizík Po preštudovaní tejto kapitoly získate pochopenie takých všeobecných princípov riadenia rizík, akými sú: koncepcia riadenia rizík; vlastnosti systému riadenia rizík; základné princípy riadenia rizík; úloha systému riadenia rizík v celkovom riadení firmy; ciele, ciele a obmedzenia systému riadenia rizík; špecifiká riadenia rizikového portfólia; riadenie rizík ako dynamický proces; hlavné fázy riadenia rizík. § 1. Čo je manažment rizík? 43 § 1. Čo je riadenie rizík? Definícia riadenia rizík Bez ohľadu na dôvody vzniku ekonomického rizika je pre každý subjekt prirodzené znižovať možné straty spojené s realizáciou tohto rizika. Deje sa tak prostredníctvom manažérskych rozhodnutí, pri realizácii ktorých prebieha riadenie rizík, v kontexte podnikania nazývané aj riadenie rizík. Riadenie rizík (risk management) je proces prijímania a implementácie manažérskych rozhodnutí, ktoré minimalizujú nepriaznivý dopad strát spôsobených náhodnými udalosťami na organizáciu alebo osobu. Kľúčové slová v tejto definícii sú nasledovné: proces – riadenie rizík nie je jednorazový úkon, ale malo by byť „zabudované“ do celkového procesu prijímania manažérskych rozhodnutí; náhodné udalosti - riadenie rizík je spojené s nepredvídanými udalosťami (s realizáciou ekonomického rizika), ktorých výskyt nemožno vopred s úplnou istotou poznať; nepriaznivý vplyv – náhodné udalosti nie sú dôležité samy osebe, ale len vtedy, keď dôsledky týchto udalostí negatívne ovplyvňujú výsledky činnosti skúmanej osoby alebo organizácie; minimalizovať - ​​výsledkom snahy manažmentu by malo byť zníženie negatívneho efektu spôsobeného nepredvídanými udalosťami (realizácia ekonomického rizika). Táto definícia je formulovaná v najvšeobecnejšej podobe bez ohľadu na špecifiká rizika. Preto takto chápaný manažment rizík možno vykonávať na rôznych úrovniach: na úrovni štátu (napríklad systém civilnej ochrany obyvateľstva); na úrovni firmy (najmä program opatrení na zabezpečenie udržateľnosti jej podnikania); na individuálnej úrovni (poistenie osôb a poistenie osobného majetku). Aj keď je riadenie rizík založené na všeobecných princípoch, tento proces má na každej úrovni svoje špecifiká. Vzhľadom na možnosť veľkých strát pre samostatnú výrobnú a ekonomickú jednotku spojenú s realizáciou ekonomického rizika sa problém riadenia rizík na úrovni firmy stáva obzvlášť aktuálnym. 44 Kapitola 3. Systém riadenia rizík Vo svetovej i domácej odbornej literatúre sa pojem „riadenie rizík“ (rizikový manažment) používa v širokom a úzkom zmysle. V širšom zmysle je manažment rizík (risk management) umenie a veda, ktorá zabezpečuje podmienky pre úspešné fungovanie akejkoľvek výrobnej a ekonomickej jednotky v podmienkach rizika. V užšom zmysle je riadenie rizík (riadenie rizík) proces vývoja a implementácie programu na zníženie akýchkoľvek náhodných strát spoločnosti. Vývoj koncepcie riadenia rizík Ľudstvo sa počas svojej histórie stretávalo s rizikami: priebeh spoločenského a technologického pokroku možno vnímať ako boj ľudstva s rizikami (hlad, prírodné katastrofy, choroby a pod.). Napriek tomu sa manažment rizík ako špecifická činnosť objavil až koncom 19. storočia. Práve vtedy, so vznikom a vývojom nových vozidiel, s výstavbou najväčších priemyselných podnikov, vznikla potreba riadenia rizík. Prvý plán riadenia rizík bol vypracovaný v USA v 90. rokoch 19. storočia pre železničnú spoločnosť. Pred druhou svetovou vojnou však manažment rizík nenašiel široké uplatnenie. V povojnovom období sa v dôsledku vedeckej a technologickej revolúcie objavili nové drahé zariadenia a pokročilé technológie. Človek si tak sám vytvoril zdroje veľkých rizík (široký rozvoj dopravy, výstavba a rozvoj najväčších priemyselných výrob a pod.). To všetko viedlo k prudkému nárastu technických aj ekonomických rizík. Preto v 50-tych rokoch XX storočia. manažment rizík sa stal aktuálnym, čo spôsobilo vznik novej profesie – risk manažér. Avšak izolácia samotného procesu riadenia rizík a vznik profesionálnych manažérov o riadení rizík vznikli až začiatkom 70-tych rokov. Riadenie rizík bolo v tomto období spojené najmä s riadením súkromných rizík, predovšetkým finančných, menej často priemyselných a tiež (pod osobitným názvom poistno-matematická analýza) poistenia. Avšak do konca XX storočia. prevládol názor o univerzálnosti príslušnej metodiky, čo viedlo k jej rýchlemu rozvoju a rozšíreniu do nových oblastí. Začiatkom XXI storočia. Riadenie rizík sa stalo viac-menej štandardným prvkom riadenia nielen veľkých, ale aj stredných a malých firiem. Len v roku 1999 sa teda riadenie trhového rizika na finančných trhoch americkými bankami, poisťovňami a finančnými spoločnosťami odhadovalo na 2,1 miliardy USD Podľa prognóz sa do roku 2004 táto hodnota zvýši na 4 miliardy USD § 2. Všeobecná charakteristika rizika systém riadenia Riadenie rizík je pomerne zložitý typ činnosti, čo je dané jednak nejednoznačnosťou samotného pojmu „riziko“, ako aj rôznorodosťou prejavov rizika a možností prekonávania jeho nepriaznivých dôsledkov. Preto pred zvážením vlastností postupov riadenia rizík je potrebné analyzovať všeobecné zásady na ktorých sú založené. Vlastnosti systému riadenia rizík V prvom rade je potrebné zvážiť nasledujúce vlastnosti systému riadenia rizík ako takého. 1. Systémový charakter riadenia rizík. Táto vlastnosť je veľmi dôležitá, pretože zahŕňa komplexné zváženie súhrnu všetkých rizík ako celku, berúc do úvahy všetky vzťahy a možné dôsledky. Okrem získania celkového obrazu to umožňuje brať do úvahy nielen vplyv nástrojov riadenia rizík na riziko, s ktorým majú bojovať, ale aj ich vplyv (pozitívny alebo negatívny) na iné riziká v závislosti od ich miesta. a vzťahy v rámci systému, ako aj vznik nových rizík. Takáto štúdia zahŕňa zváženie takých aspektov riadenia rizík, ako sú: zamerať sa na všeobecné hodnotenie celkových rizík a boj proti negatívnym dôsledkom ich implementácie, berúc do úvahy povahu vzťahu medzi týmito rizikami; zložitosť, t.j. potrebu zohľadniť zložitosť objektu riadenia (súboru rizík) vrátane vzťahu medzi rizikami, všetkých možných dôsledkov prejavu rizika a osobitostí vplyvu navrhovaných postupov na riziko (vrátane situácií, kedy boj proti niektorým rizikám vedie k iným); schopnosť systému integrovať nové prvky, t.j. možnosť flexibilnej reakcie celého systému na vznik nových rizík, vrátane tých, ktoré generuje samotný systém riadenia rizík. 2. Komplexná štruktúra systému riadenia rizík. Z tejto vlastnosti vyplýva nielen potreba súčasnej analýzy veľkého množstva rizík rôzneho charakteru, t.j. výrazná heterogenita súhrnu rizík, ale aj črty vzájomnej závislosti medzi rizikami, ako aj možnosť využitia na riešenie problémov rôznych úrovní. Okrem toho táto vlastnosť zahŕňa štúdium povahy a miery vplyvu veľkého množstva faktorov na vývoj rizikovej situácie a výskyt nepriaznivých následkov. Pri takejto štúdii je potrebné brať do úvahy nasledovné aspekty systému riadenia rizík: multifunkčnosť a univerzálnosť, t.j. schopnosť riešiť riziká rôzneho charakteru a rôzne dôsledky ich realizácie; modulárnosť, t.j. možnosť využitia rôznych kombinácií postupov riadenia rizík v rôznych situáciách, čo umožňuje zohľadniť špecifiká konkrétnej situácie a v prípade potreby upraviť špecifikovaný systém tak, aby vyhovoval individuálnym potrebám používateľov; viacúrovňové, t.j. poskytnutie vhodnej hierarchickej štruktúry rozhodovania, ktorá zabezpečí primerané rozdelenie právomocí a zodpovednosti. 3. Vysoká efektívnosť systému riadenia rizík. Táto vlastnosť odráža schopnosť študovaného súboru opatrení znížiť možnosť nežiaducich udalostí a/alebo prekonať ich následky. Určený systém musí samozrejme promptne reagovať na meniace sa podmienky, t.j. by mali mať vyvinuté slučky spätnej väzby a okrem toho vytvárať a implementovať realizovateľné riešenia , zameraný na celkom rýchle dosiahnutie požadovaného výsledku (zníženie ekonomických strát). Na zabezpečenie takýchto požiadaviek sa očakáva, že systém riadenia rizík bude spĺňať také aspekty, ako sú: flexibilita a adaptabilita, t.j. schopnosť prispôsobiť sa rýchlo sa meniacim podmienkam, vysoká rýchlosť reakcie, schopnosť rýchlo sa vyrovnať s nepriaznivými situáciami; primeranosť, t.j. súlad implementovaných postupov riadenia rizík s konkrétnou situáciou, vyjadrený schopnosťou promptne alokovať všetky zdroje potrebné na dosiahnutie stanovených cieľov; efektívnosť, t.j. schopnosť prekonať negatívne dôsledky nepriaznivých situácií s minimálnym množstvom primeraných zdrojov. Najmä systém riadenia rizík by mal poskytnúť čistý efekt: náklady na riadenie rizík a výška možnej škody po implementácii postupov a metód riadenia rizík by mali byť nižšie ako potenciálne škody pred prijatím opatrení na ochranu firmy pred rizikom. Riadenie rizík má teda všetky znaky samostatného systému, čo naznačuje možnosť a nevyhnutnosť jeho využitia. § 3. Riadenie rizík ako súčasť celkového riadenia podniku 47 Základné princípy riadenia rizík Vyššie uvedené vlastnosti systému riadenia rizík sú všeobecné, univerzálne. Systém riadenia rizík má však určité špecifiká spojené s charakteristikou objektu, cieľov a metód riadenia, čo sa odráža v základných princípoch, na ktorých je riadenie rizík založené. Medzi hlavné princípy riadenia rizík na úrovni firmy patria: systém riadenia rizík je súčasťou celkových riadiacich postupov firmy, čo znamená, že je v súlade so stratégiou rozvoja firmy a inštitucionálnymi charakteristikami jej fungovania; vlastnosti systému riadenia rizík sa odrážajú v jeho cieľoch a zámeroch, z čoho vyplýva vysoko špecializovaný charakter rozhodovania v rámci systému riadenia rizík; pri riadení rizika treba brať do úvahy vonkajšie a vnútorné obmedzenia, čo znamená zosúladiť príslušné špeciálne opatrenia s možnosťami a podmienkami fungovania spoločnosti; v súvislosti s celým súborom rizík by sa mala uplatňovať jednotná politika riadenia rizík, ktorá si vyžaduje komplexné a súčasné riadenie všetkých rizík; proces riadenia rizík je dynamický, čo súvisí s kontinuálnym charakterom rozhodovania o riadení rizík. Tieto základné princípy charakterizujú vlastnosti systému riadenia rizík a vo všeobecnosti sa v praxi prejavujú vo všetkých prípadoch. Ich konkrétna realizácia však môže byť odlišná. Pre hlbšie pochopenie týchto princípov sa na ne pozrime podrobnejšie. § 3. Riadenie rizík ako súčasť celkového riadenia spoločnosti Skutočnosť, že systém riadenia rizík je neoddeliteľnou súčasťou celkových riadiacich postupov a v žiadnom prípade im nie je v rozpore, sa prejavuje na rôznych úrovniach a rôznymi spôsobmi. Podrobná charakteristika tohto vzťahu by si vyžadovala úplnú prezentáciu obsahu postupov riadenia rizík, ktorých predmetom je táto príručka. Preto bude táto časť analyzovať len niektoré aspekty riadenia rizík ako súčasti celkového riadenia firmy. 48 Kapitola 3. Systém riadenia rizík Riadenie rizík a stratégia rozvoja spoločnosti Stratégia rozvoja určuje všetky aspekty fungovania príslušnej spoločnosti, stanovuje jej ciele a metódy na ich dosahovanie v dlhodobom horizonte. Preto stratégia rozvoja spoločnosti a jej postavenie na trhu určujú vlastnosti systému riadenia rizík. Ak sa teda firma zameriava na dobytie trhu, potom môže uprednostniť ponechať si všetky alebo väčšinu rizík ako svoju hlavnú možnosť riadenia rizík. Ak je firma zameraná na udržanie pozitívneho imidžu, ktorý sa na trhu vytvorila a na udržanie jeho finančná stabilita , potom možnosťou riadenia rizík môže byť prenos veľkých rizík do externého prostredia. Takýto vplyv sa uplatňuje nielen zosúladením cieľov riadenia rizík s poslaním a cieľmi firmy, ale aj určovaním postoja tejto firmy k riziku. Medzi hlavné možnosti riadenia rizík na úrovni firmy patria: opatrný, vyvážený, riskantný. Výber vhodnej možnosti závisí od stratégie firmy. Ak sa teda firma zameriava na dobývanie trhu, uprednostní riskantnú alebo vyváženú možnosť riadenia rizík. Ak sa firma sústredí na udržanie svojej súčasnej pozície na trhu a zabezpečenie svojej finančnej stability, potom jej voľba bude v prospech vyváženej alebo opatrnej možnosti (tabuľka 3.1). Tabuľka 3.1 Vzájomný vzťah medzi stratégiou rozvoja spoločnosti a zodpovedajúcimi možnosťami riadenia rizík Stratégia firmy Rozvoj novej niky na trhu Možnosť riadenia rizík Rizikovo vážené Udržiavanie stabilnej finančnej pozície Vážené Obozretné Obozretnú možnosť riadenia rizík si spoločnosť vyberie, ak jej manažment uprednostňuje minimalizáciu riziko bankrotu, straty plánovaného príjmu alebo zisku, vzhľad a / alebo zvýšenie dodatočných nákladov. Na jednej strane je to pochopiteľné. Je však potrebné mať na pamäti, že často ide o rizikovejšie stratégie, ktoré spoločnosti umožňujú vymaniť sa zo všeobecného prostredia a rozvinúť novú efektívnu medzeru na trhu. Vzťah medzi stratégiou rozvoja spoločnosti a systémom riadenia rizík sa prejavuje nielen v tom, že prvé určuje druhé, ale aj v prítomnosti spätnej väzby, a to: výber jednej alebo druhej možnosti riadenia rizík môže vyžadovať určitú úpravu zadanú stratégiu alebo predbežné zváženie určitých rizík pri jej tvorbe. Je to spôsobené prítomnosťou špecifického vplyvu rizika na také ciele spoločnosti, ako je: pokračovanie prevádzky. Udalosť vyplývajúca z realizácie rizikovej situácie môže byť natoľko nepriaznivá, že povedie k ukončeniu činnosti firmy (napríklad z dôvodu jej bankrotu). Je celkom zrejmé, že v takejto situácii nemožno realizovať ciele a poslanie spoločnosti, preto musí stratégia rozvoja spoločnosti počítať s možnosťou takýchto okolností; stability operácií a/alebo peňažných tokov. Riziká, ktoré ohrozujú cieľ tejto firmy, sú častejšie ako v predchádzajúcom prípade. Hoci podnikanie firmy ako celok zostáva nedotknuté, pri realizácii takýchto rizík vznikajú značné problémy pri dosahovaní strategických cieľov firmy, takže v takejto situácii prejde stratégia rozvoja firmy významnými zmenami. Okrem toho si uvedomte, že niektoré nákladné činnosti riadenia rizík môžu tiež narušiť stabilitu operácií a/alebo peňažných tokov; ziskovosť operácií. Aj keď si firma môže dovoliť relatívne krátke obdobia nerentabilných operácií na dosiahnutie určitých cieľov, rentabilita prevádzky je nevyhnutnou podmienkou jej fungovania z dlhodobého hľadiska. Pokles zisku v dôsledku výskytu určitých nežiaducich udalostí preto spravidla znamená narušenie normálneho fungovania tejto spoločnosti. Stratégia rozvoja spoločnosti by teda mala zohľadňovať možnosť vplyvu takýchto rizík; rast. V poslednom čase sa za dôležité kritérium pre jej hodnotenie (aj akcionármi) považujú možnosti rastu spoločnosti, ktoré možno vyjadriť rôznymi spôsobmi (zvýšenie obratu spoločnosti, zvýšenie trhového podielu, zvýšenie kapitalizácie atď.). /vlastníci). V skutočnosti je stratégia rozvoja modernej spoločnosti často zameraná na jej rast. Preto by sa analýza rizík, ktoré negatívne ovplyvňujú rast, mala považovať za neoddeliteľnú súčasť takejto stratégie. Ak sa takéto riziká nezohľadnia pri vytváraní stratégie rozvoja spoločnosti, potom si ich implementácia a/alebo implementácia akéhokoľvek opatrenia na riadenie rizík môže vyžadovať úplné zamietnutie tohto opatrenia alebo jeho revíziu; iné účely. Firma sa môže snažiť naplniť aj iné ciele – napríklad inovačné alebo humanitárne. Je zrejmé, že v dôsledku implementácie určitých rizík môžu nastať problémy pri dosahovaní takýchto cieľov, až sa stratégia rozvoja spoločnosti môže stať nerealizovateľnou. Z vykonanej analýzy vyplýva úzky vzťah medzi stratégiou rozvoja spoločnosti na jednej strane a rizikami a ich systémom riadenia na strane druhej. Prítomnosť takéhoto vzťahu poukazuje po prvé na dôležitosť zohľadňovania rizík a implementácie opatrení na ich riadenie a po druhé, že riadenie rizík je dôležitou súčasťou celkového riadenia spoločností. Riadenie rizík a organizačná štruktúra generálneho manažmentu Jednota systému riadenia rizík a celkového manažmentu spoločnosti sa prejavuje nielen na úrovni koordinácie cieľov, ale aj prepájania príslušných rozhodovacích postupov. Ide o zohľadnenie špecifík organizačnej štruktúry spoločnosti a čŕt rozhodovania manažérov pri riadení rizík. Riadenie rizík nemožno izolovať od hlavnej činnosti firmy – veď riadenie rizík je práve to, čo je potrebné, aby slúžilo firme. Konkrétne to znamená, že rozhodnutia o riadení rizík musia byť v súlade s obchodnými rozhodnutiami firmy. Takáto koordinácia sa v praxi vyskytuje rôznymi spôsobmi, ale vo všeobecnosti možno rozlíšiť dva hlavné prístupy: vykonávanie špeciálnych opatrení na koordináciu – najmä pravidelné stretnutia a plánovacie stretnutia s diskusiou o problémoch riadenia rizík; kombinácia všeobecných riešení riadenia s riešeniami riadenia rizík, t.j. vytvorenie takého systému, keď časť rozhodnutí o riadení rizík robia línioví manažéri (napríklad ohľadom znižovania výrobných rizík prostredníctvom prevencie zariadení a iných podobných opatrení). Typicky bude v praxi existovať určitá kombinácia týchto prístupov. Postup takejto koordinácie je tiež mimoriadne dôležitý, pretože rozhodnutia o riadení rizík si často vyžadujú určité špecializované odborné znalosti. Identifikácia a analýza rizík spojených s výrobou produktov teda naznačuje, že manažér rizík musí byť oboznámený so samotnou technológiou výroby. Ak je to zložité, manažér sa musí rozhodnúť až po dohode s odborníkmi firmy, v niektorých prípadoch aj s vedením firmy. Ten je potrebný najmä v súvislosti s rizikami spojenými s možnými veľkými finančnými stratami. Vedenie spoločnosti a špecialisti môžu navyše disponovať ďalšími aktuálnymi informáciami, takže ich rýchle objasnenie umožní prijať adekvátnejšie rozhodnutie. Preto môže byť vhodné vyjasniť si s vedením problematiku účtovania záväzkov, ktoré majú iné subjekty voči tejto firme, keďže nie všetky záväzky iných subjektov voči tejto firme môžu byť splnené bezpodmienečne. Outsourcing riadenia rizík Niekedy nastávajú situácie, kedy je výhodnejšie outsourcovať systém riadenia rizík alebo jeho jednotlivé funkcie (napríklad hodnotenie rizík alebo riadenie špecifických rizík) na tretie strany – „subdodávky“. Toto sa nazýva outsourcing riadenia rizík. Často tento druh služieb poskytujú poisťovne a makléri, a ak ide len o manažment finančné riziká- banky a iné finančné spoločnosti. Všimnime si výhody outsourcingu riadenia rizík: spoločnosť sa zbavuje nutnosti vykonávať určité zložité úkony a postupy riadenia rizík, na ktoré by bolo potrebné najať vysoko platených odborníkov; úspora nákladov, keďže samotná implementácia niektorých funkcií je často drahšia; umožniť firme sústrediť sa na svoju hlavnú činnosť; Využite výhody komplexnej služby, ktorá zahŕňa systém riadenia rizík a ďalšie externé služby (napr. lokálna sieť); zdieľanie rizika

(dokument)

Prezentácia - Budovanie podnikového systému riadenia rizík na základe kľúčových indikátorov rizika (Anotácia)

Urodovskikh V.N. Riadenie podnikových rizík (dokument)

Redhead K., Huis S. Riadenie finančného rizika (príspevok)

Utkin E.A., Frolov D.A. Riadenie podnikových rizík (dokument)

n1.doc

MDT 65,011 (075,8) BBK 65,290-2ya73 4-45

G.V. Chernova, Doktor ekonómie vied, prof., prednosta. Katedra poisťovníctva, Štátna univerzita v Petrohrade;

A.L. Kudryavtsev, cand. hospodárstva vedy, doc. Katedra poisťovníctva, Štátna univerzita v Petrohrade.

Chernova G.V., Kudryavtsev A.A.

4-45 Manažment rizík: Príručka . - M.: TK Velby, Vydavateľstvo Prospekt, 2003. - 160 s.

ISBN 5-98032-067-9

Školiaci manuál podrobne rozoberá pojem „riziko“, klasifikáciu rizík vrátane bankovníctva a poisťovníctva, metódy riadenia rizík. Samostatná kapitola je venovaná praktickým problémom riadenia rizík. Podrobne je popísaná problematika riadenia rizík na úrovni jednotlivých spoločností. Ku každej kapitole sú priložené materiály na samoštúdium.

Pre učiteľov, študentov, výskumníkov, postgraduálnych študentov ekonomických a matematických špecializácií, odborníkov z praxe (finanční riaditelia, analytici, finanční plánovači, vývojári systémov finančného riadenia).

65,011 MDT (075,8) BBK 65,290-2ya73

Vzdelávacie vydanie

Chernova Galina Vasilievna,
, Kudryavtsev Andrej Alekseevič

| Návod na RIADENIE RIZÍK

Podpísané na zverejnenie 23.07.2003. Formát 60 x 90 /] $. Ofsetová tlač. Pech. l. 10. Náklad 3000 kópií. Číslo objednávky 0303560.

OOO TK Velby 107120, Moskva, Chlebnikov per., 7, budova 2.

Vytlačené v plnom súlade

S kvalitou poskytnutých fólií

JSC "Yaroslavl Polygraph Plant"

150049, Jaroslavľ, ul. Sloboda, 97.

ISBN 5-98032-067-9

O G.V. Černovová, A.A. Kudryavtsev, 2003

© Špeciálna ekonomická fakulta, Štátna univerzita v Petrohrade, 2003

JI 785 980 "32 0676

© TK Velby LLC, 2003

Úvod

V každodennom živote a vo svojej profesionálnej činnosti sa človek neustále vyrovnáva s rizikami – geopolitickými, politickými, sociálnymi, ekonomickými, finančnými, obchodnými, človekom spôsobenými, technologickými atď. Možnosť negatívnej realizácie rizika – vzniku škody – nás núti brať problém riadenia rizík veľmi vážne. Navyše s rozvojom spoločenskej produkcie sa rozsah rizika neustále rozširuje a veľkosť možných negatívnych dôsledkov sa zvyšuje.

V tomto smere sa v budúcnosti stanú konkurencieschopnejšie a v spoločnosti žiadanejšie tie inovácie, technológie a produkty, ktoré budú poskytovať nižšiu mieru rizika – nižšiu pravdepodobnosť a množstvo možných škôd.

Znižovanie rizika je spojené predovšetkým s hľadaním a implementáciou nových produktov, služieb a technológií, ktorých výroba nevedie k zvýšeniu rizika. Po druhé, je to možné prostredníctvom riadenia rizík, ktoré zahŕňa ich identifikáciu a hodnotenie, ako aj používanie takých postupov a metód riadenia, ktoré by znížili možné riziká.

Tento tutoriál sa zameriava na všeobecné a špecifické problémy riadenia rizík. Obsahovo spĺňa požiadavky štátneho vzdelávacieho štandardu vyššieho odborného vzdelávania vo viacerých ekonomických odboroch.

Kapitola 1 poskytuje opis a porovnávaciu analýzu používania pojmov ako „riziko“ a „neistota“. Je uvedená podstata objektívneho a subjektívneho chápania rizika. Ústrednou témou tejto kapitoly je popis rizika na základe jeho nasledujúcich štrukturálnych charakteristík: nebezpečenstvo, vystavenie riziku, zraniteľnosť (citlivosť na riziko) a interakcia s inými rizikami. Hlavným pojmom použitým v návode je pojem ekonomické riziko. Táto kapitola popisuje vlastnosti tohto konceptu a jeho rozsah.

Problematika riadenia ekonomických rizík je v učebnici posudzovaná na úrovni jednotlivej firmy, preto jej obsah podlieha reflexii čŕt riešenia tohto problému na úrovni konkrétnej firmy.

4 Úvod

Úvod 5

Riadenie rizík na úrovni firmy bude najúčinnejšie, ak budú identifikované špecifické riziká, na ktoré možno použiť špecifické postupy a techniky riadenia rizík. Rozdelenie špecifických rizík si zase vyžaduje znalosť rôznych klasifikácií rizík a v súvislosti s tým aj rôznych kritérií pre takéto klasifikácie.

Počet možných klasifikácií rizík môže byť veľmi veľký, pretože výber klasifikačného znaku (vlastností) je do značnej miery určený špecifickými cieľmi a cieľmi riadenia rizík, postupmi a možnosťami možných stratégií riadenia rizík. Treba však pamätať na to, že každé riziko najlepšie vystihuje jeho štrukturálne charakteristiky. Toto by sa malo vziať do úvahy pri výbere možných klasifikačných kritérií.

V kapitole 2 sú kritériá klasifikácie rizík zoskupené podľa štrukturálnych charakteristík:

• 
  charakterizácia „nebezpečenstva“ rizika;
• 
  skupina kritérií klasifikácie rizika, ktorá spĺňa štrukturálne
  rizikový profil "riziková expozícia";
• 
  skupina kritérií klasifikácie rizika, ktorá spĺňa štrukturálne
  charakterizácia rizikovej „zraniteľnosti“;
• 
  skupina kritérií klasifikácie rizika, ktorá spĺňa štrukturálne
  charakterizácia rizika „interakcia s inými rizikami“.

Okrem použitia kritérií klasifikácie rizík zoskupených podľa obsahu charakteristiky štrukturálneho rizika je možná úplnejšia identifikácia rizika aj pri použití iných skupín kritérií klasifikácie rizík, z ktorých každá už nie je spojená so štrukturálnym, ale s dodatočným riziková charakteristika. V tejto školiacej príručke medzi takéto dodatočné charakteristiky (parametre) rizika patria:

• 
  
• 
  veľkosť rizika;
• 
  

Prirodzene, charakteristiky činností spoločnosti môžu určovať aj špecifické klasifikácie rizík. Kapitola 2 uvádza príklady špecifických klasifikácií bankových a poistných rizík.

Riadenie rizík zahŕňa formuláciu samotnej koncepcie riadenia rizík, poznanie vlastností systému riadenia rizík, objasnenie a pochopenie úlohy a miesta riadenia rizík v celkovom riadení podniku, konkretizáciu cieľov a cieľov rizika riadenie, identifikácia možných obmedzení systému riadenia rizík s prihliadnutím na špecifiká riadenia rizikového portfólia, dynamiku samotného riadenia rizík.proces, znalosť ko-
holding a špecifiká hlavných etáp riadenia rizík. Týmito kritickými otázkami sa zaoberá 3. kapitola učebnice.

Kapitola 4 sa zaoberá problémami identifikácie a analýzy rizík, t.j. proces poskytovania informácií systému riadenia rizík. Uvádza sa podrobný popis zdrojov informácií a ich spracovania. Osobitná pozornosť sa venuje využívaniu informačných technológií a vizualizácii dát. Táto kapitola poskytuje prehľad najbežnejších konceptov merania rizika.

Kapitola 5 obsahuje popis podstaty a vlastností rôznych metód riadenia rizík. Vo svetovej praxi sa používajú rôzne klasifikácie metód riadenia rizík. V tejto kapitole sú charakteristiky každej z metód uvedené z pohľadu dvoch najdôležitejších klasifikácií metód.

Na základe prvej klasifikácie „možnosť ovplyvnenia rizika“ sú všetky metódy riadenia rizík podmienene rozdelené do dvoch skupín: skupina metód transformácie rizika spojená s priamym vplyvom na riziko a skupina metód financovania rizika zameraná na náhrada možnej škody.

Vo všeobecnosti je stratégia riadenia a rozvoja spoločnosti spojená s implementáciou nasledujúcich možných možností riadenia rizík: opatrný, vyvážený, rizikový. Postupy prioritného riadenia rizík môžu byť spojené s každou z možných možností riadenia rizík. Vo všeobecnosti sa rozlišujú tieto postupy riadenia rizík: vyhýbanie sa riziku, znižovanie rizika, prenos rizika. V tejto kapitole sú na základe druhej klasifikácie metód riadenia rizík „obsah postupu riadenia rizík“ všetky metódy podmienene rozdelené do troch skupín, z ktorých každá zodpovedá zodpovedajúcemu postupu riadenia rizík.

Kapitola 6 je venovaná praktickým problémom riadenia rizík. Riadenie rizík na úrovni firmy sa vykonáva na základe špeciálne vyvinutého a neustále preverovaného programu riadenia rizík (RMP). Na vypracovanie takéhoto programu, monitorovanie jeho implementácie a v prípade potreby jeho revíziu by mal mať manažér rizík všeobecné a špecifické základné informácie. Dokument obsahujúci takéto informácie môže byť „Smernicami pre vývoj, monitorovanie a preskúmanie programu riadenia rizík“. Táto „Príručka“ by mala poskytnúť základné informácie o celkovej stratégii firmy a možnostiach riadenia rizík na úrovni firmy; ciele a ciele riadenia rizík; postupy riadenia rizík a prahové hodnoty parametrov používaných pri výbere postupov; zásady riadenia rizík; riziká; straty; zásady pre vypracovanie a preskúmanie programu riadenia rizík, ako aj metódy riadenia rizík na firemnej a ekonomickej úrovni.

6 Úvod

účelnosť ich použitia; metódy hodnotenia finančných možností firmy a efektívnosti programu riadenia rizík. Okrem štandardného obsahu „Smerníc pre tvorbu, kontrolu a revíziu programu riadenia rizík“ sa v kapitole 6 zaoberáme organizáciou riadenia rizík na úrovni firmy, najmä postupnosťou činností a funkčnými zodpovednosťami manažéra. na vypracovanie programu riadenia rizík, vytvorenie plánu preventívnych opatrení a najviac programov riadenia rizík, znaky jeho kontroly a revízie.

Súčasný trend prelínania sa výskumných a vzdelávacích aktivít, ako aj nízky rozvoj problematiky manažmentu rizík najmä v Rusku určujú postoj autorov: táto učebnica sa neobmedzuje len na jednoduchý zoznam známych faktov, ale je syntéza známych prístupov a autorov výsledkov výskumu. Sú tu teda autorské výklady, ako aj nekontroverzné ustanovenia a tézy. Napriek tomu je tento tutoriál jedným z prvých v tejto problematike.

Niektoré problémy sú prezentované len koncepčne, čo vysvetľuje aj názov školiaceho manuálu: „Risk Manažment“.

Ku každej kapitole sú priložené materiály na samoštúdium. Otázky na konci každej kapitoly upozorňujú čitateľa na najdôležitejšie body prezentovaného materiálu.

Navrhovaný manuál pripravili učitelia Ekonomickej fakulty Petrohradskej štátnej univerzity – jednej z najstarších v Rusku. Pri práci na knihe sa autori snažili zovšeobecniť, doplniť a rozvinúť skúsenosti z riadenia rizík dostupné vo svetovej praxi. Prezentovaný materiál autori niekoľko rokov testovali a používali pri výučbe kurzov rizikového manažmentu a poistenia na Štátnej univerzite v Petrohrade, ako aj na mnohých iných univerzitách.

čo je riziko?

Po preštudovaní tejto kapitoly pochopíte pojmy ako:

• 
  riziko a neistota;
• 
  objektívne a subjektívne chápanie rizika;
• 
  štrukturálna charakteristika rizika;
• 
  ekonomické riziko a rozsah tohto pojmu.
  Fráza „riadenie rizík“ na prvý pohľad vyzerá veľmi

zvláštne. Veď prvé, čo vám napadne, keď sa povie „riziko“, je nepriaznivá udalosť, ktorá môže nastať náhodne. A ako môžete zvládnuť to, čo sa stane náhodou? Ako ovplyvniť niečo, čo nezávisí od našich túžob a činov?

Tento uhol pohľadu však v podstate znamená pasívne akceptovanie akýchkoľvek nepriaznivých udalostí, zanechanie pokusov brániť sa neúspechom, smolu a materiálnym stratám. Samozrejme, pokora je veľká cnosť, ale naša každodenná skúsenosť nám hovorí, že je možné a potrebné aktívne prekonávať následky takýchto udalostí. Navyše v rade prípadov je možné predvídať možnosť ich vzniku a snažiť sa im predchádzať, alebo sa na vznik takýchto situácií aspoň finančne a psychicky pripraviť. Dá sa to nazvať manažmentom rizika.

8 Kapitola 1. Čo je riziko?

§ 1. Pojem riziko 9

§ 1. Pojem riziko

Aktívne zvládanie nepriaznivých udalostí sa javí ako také prirodzené správanie, že by sa preň nemal vymýšľať špeciálny termín. Pre úplnejšie pochopenie toho, čo je riadenie rizík, je preto dôležité aj jasné vymedzenie predmetu riadenia, t.j. samotný pojem riziko.

Riziká vo svete okolo nás

Riziká a s nimi spojená neistota nás v realite neustále obklopujú. Preto intuitívne chápeme význam týchto pojmov bez ďalších vysvetlení od znalých ľudí, výkladového slovníka alebo učebníc. Stačí sledovať správy v televízii, aby ste si uvedomili, že prírodné a človekom spôsobené katastrofy sa vo svete neustále vyskytujú. Prinášajú ľuďom smrť a utrpenie, vedú k ničeniu a ničeniu hmotných predmetov, spôsobujú priame a nepriame finančné straty.

Aj v bežnom živote sú ľudia vystavení rizikám. Sú medzi nimi riziká chorobnosti, úmrtnosti, prepúšťania z práce atď. Keď sa tieto udalosti vyskytnú, môže dôjsť k neekonomickým dôsledkom (napríklad strata zdravia v dôsledku choroby alebo depresie v dôsledku straty zamestnania), ako aj k ekonomickým škodám. Tie možno rozdeliť na priame (výdavky na liečenie atď.) a nepriame (najmä strata zárobku v dôsledku choroby).

Navyše, každý deň pri rozhodovaní o každodenných veciach čelí každý z nás neistote. Pri plánovaní denného dochádzania je teda prirodzené počítať s možnou neistotou spojenou s absenciou alebo narušením cestovných poriadkov verejnej dopravy alebo v prípade použitia osobného auta s pravdepodobným výskytom dopravných zápch.

Ešte väčšia miera rizika a neistoty sa týka podnikateľskej sféry. Manažéri každej spoločnosti musia denne rozhodovať o predaji, nákupe, organizácii práce výroby a ostatných oddeleniach spoločnosti. Zároveň čelia meniacim sa podmienkam na trhu, konaniu konkurentov, meniacim sa preferenciám spotrebiteľov, environmentálnym obmedzeniam, osobitostiam legislatívy a iným faktorom.

Manažéri pri podnikaní sledujú rôzne ciele: zvyšovanie zisku, zvyšovanie hodnoty firmy, rozširovanie svojho trhového podielu vyrábaných produktov atď. Tieto ciele si môžu čiastočne protirečiť, čo zvyšuje mieru neistoty pri rozhodovaní.

Riešenia. Napomáha tomu aj to, že ciele podnikania, technológia výroby, podmienky na trhu a ďalšie okolnosti spolu úzko súvisia. Je zrejmé, že žiadny obchod nemožno vykonávať v podmienkach úplnej istoty.

Navyše, vzhľadom na narastajúcu zložitosť obchodných praktík je nevyhnutné brať do úvahy riziko a neistotu v obchodnej oblasti. Je to spôsobené predovšetkým nasledujúcimi faktormi:

• 
  rýchly rast negatívnych dôsledkov porušovania „norm
  th "fungovanie ekonomických procesov. Napríklad reakcie
  Dôvodom zvýšenia zložitosti dodávok a distribúcie bolo
  rozvoj takých oblastí ako logistika a marketing;
• 
  zvýšenie potreby a možnosti zapojenia prvkov,
  s vysokou mierou neistoty
  manažérske rozhodnutia. Najmä účtovanie rizika a neistoty
  lenivosť môže výrazne ovplyvniť motiváciu k podnikaniu
  a jeho náklady. Takže v roku 1999 bol 5 % podiel vo švajčiarskej jadrovej elektrárni v Leib-
  Mesto Stadt (Švajčiarsko) bolo prevedené na iného investora s doplatkom
  60 miliónov eur, čo bolo odrazom vysokej (podľa účasti
  transakčné prezývky) jadrové riziko 1 .

Slovo „riziko“ vo vzťahu k podnikaniu môže znamenať úplne iné veci. Riziko možno chápať najmä ako:

• 
  potenciálna možnosť (nebezpečenstvo) pravdepodobného
  udalosti alebo súbory udalostí, ktoré spôsobujú konkrétnu
  materiálne škody;

• 
  možnosť výpadku zisku alebo príjmu;

• 
  charakteristika prejavu poškodenia - frekvencia výskytu alebo / a
  závažnosť (veľkosť) poškodenia;

poistený predmet, ktorý môže byť poškodený.

Slová „riziko“ a „neistota“ sú teda preťažené rôznymi význammi, čo sťažuje ich jednoznačné pochopenie. Pozrime sa na tieto pojmy podrobnejšie.

Riziko a neistota

Pojmy „riziko“ a „neistota“ sú si veľmi blízke a dokonca sa často používajú ako synonymá. Oba výrazy sa totiž používajú na označenie absencie alebo nedostatku istoty, t.j. jasnosť a/alebo dôveru vo výsledok udalosti.

Ako však bolo zdôraznené vyššie, tieto pojmy sú často preťažené významami, takže pre jasnejšie rozlíšenie medzi nimi

Neue Ziercher Zeitung. 29. 12. 1999. S.19.

10 Kapitola 1. Čo je riziko?
§ 1. Pojem riziko „11

významy slov „riziko“ a „neistota“ sú niekedy oddelené. Žiaľ, ani vo vedeckej terminológii neexistujú jednotné normy používania slov a tieto pojmy v rôznych kontextoch nemusia znamenať ani zďaleka to isté. Najčastejšie sa používajú nasledujúce dve možnosti oddelenia skúmaných pojmov.

Informačný prístup. Zakladá sa na myšlienke, že rozdiely medzi rizikom a neistotou vyplývajú z množstva dostupných informácií o skúmanej situácii. V kontexte ekonomickej vedy takúto reprezentáciu prvýkrát sformuloval F. Knight na začiatku 20. storočia.Podľa jeho klasifikácie by sa termín „riziko“ mal používať vtedy, keď je známe rozdelenie náhodnej veličiny, s ktorou je modelovaná riziková situácia. Iným spôsobom to možno nazvať „merateľná neistota“ alebo dokonca „pravdepodobnostná (stochastická) istota.“ Knight navrhol použiť slovo „neistota“ v prípadoch, keď výsledok nebol určený, ale rozdelenie pravdepodobnosti zostalo neznáma („nemerateľná neistota“).

Inými slovami, táto klasifikácia je založená predovšetkým na prítomnosti alebo absencii informácií o rozdelení pravdepodobnosti, hoci sám Knight doplnil toto kritérium analýzou rizikových skupín, ktorých vytvorenie by mohlo ovplyvniť mieru náhodnosti implementácie zodpovedajúceho výsledky. Takáto informačná interpretácia Knightovej klasifikácie umožnila jej následné doplnenie o medzikroky (napríklad pre prípad, keď je známa trieda distribúcií, ale nie sú známe presné hodnoty parametrov).

Hodnotiaci prístup. Vychádza z predstavy, že rozdiel medzi rizikom a neistotou spočíva v subjektívnom postoji k realizácii konkrétneho výsledku. V rámci tohto prístupu sa predpokladá, že neistota je spojená s multivariantnosťou budúceho vývoja, t.j. s nejednoznačnosťou výsledku a rizikom - s postojom k nepriaznivým výsledkom (napríklad k vzniku škody).

Takáto klasifikácia implikuje subjektivitu rizika, keďže rôzni jednotlivci môžu mať rôzne postoje k možnosti nepriaznivých výsledkov, t.j. posúdiť toto riziko. Pojem neistoty, ktorý nezahŕňa žiadne subjektívne preferencie, je zároveň relatívne neutrálny. Môže byť objektívna alebo subjektívna v závislosti od toho, či je nejednoznačnosť budúcich výsledkov spôsobená povahou príslušného objektu alebo nedostatkom vedomostí osoby s rozhodovacou právomocou.

1 Rytier F.H. Riziko, neistota a zisk. Boston, 1921. Pre ruský preklad časti knihy zaoberajúcej sa rizikom a neistotou pozri F. Knight Koncepty rizika a neistoty // DIPLOMOVÁ PRÁCA. 1994. č. 5. S. 12-28.

Niekedy sa hodnotiaci prístup interpretuje odlišne. Riziko merané veľkosťou potenciálnej škody sa považuje za objektívnu charakteristiku a neistota je spojená s neistotou osoby s rozhodovacou právomocou, pokiaľ ide o výskyt tejto škody. Je však ľahké vidieť, že v tomto prípade je dôležité určiť, vo vzťahu ku ktorej osobe sa riziko posudzuje. Ak sa môže zmeniť, potom je táto interpretácia vo všeobecnosti špeciálnym prípadom hlavnej.

Napriek tomu, že slová „riziko“ a „neistota“ majú veľmi podobný význam, sú niekedy oddelené, hoci je to do značnej miery vecou terminologickej konvencie.

Objektívne a subjektívne chápanie rizika

Dôležitým metodologickým aspektom je štúdium objektívnych a subjektívnych koreňov rizika. Situácia, keď je riziko integrálnou súčasťou prírodného a sociálneho prostredia, v ktorom žijeme, sa totiž zásadne líši od situácie, keď je riziko len výplodom našej fantázie či postoja k životu. Riziko zemetrasenia ani zďaleka nie je také isté ako riziko, že sa zastrelíte pri hraní ruskej rulety, alebo riziko, že vás zožerú vesmírni mimozemšťania.

Objektívne chápanie rizika by mala znamenať existenciu neurčitej možnosti nepriaznivého výsledku, nezávisle od vôle a vedomia ohrozenej osoby. Inými slovami, neistota je objektívnou charakteristikou zodpovedajúcej situácie. Tento prístup k riziku prináša svoje zdroje do ľudského prostredia. Reakcia ľudí na takéto situácie a ich subjektívny postoj k neistote sú dôsledkom prejavu rizika, a nie jeho súčasťou.

Tento uhol pohľadu vôbec neznamená, že ohrozený nemôže ovplyvniť jeho prejav. Tento vplyv je však možný len vplyvom na životné prostredie ako zdroj rizika a nie je spojený so zmenou pohľadu na riziko. Štúdium rizikovej situácie je preto podľa tohto prístupu identifikáciou a štúdiom zdrojov rizika a neistoty, ako aj získavaním čo najpodrobnejších informácií o správaní sa skúmaného systému.

Subjektívne chápanie rizika by mala znamenať prítomnosť nášho postoja alebo nášho hodnotenia existujúcej neistoty. Inými slovami, zdroj neistoty nespočíva v situácii samotnej, ale v subjektívnom postoji k nej. Najmä subjektívne pravdepodobnosti realizácie neistej možnosti nepriaznivého výsledku priamo nesúvisia so skutočnými šancami na jeho realizáciu, ale vyjadrujú, čo si o takejto možnosti myslí osoba s rozhodovacou právomocou. Riziko je teda v tomto kontexte hodnotenie situácie z hľadiska vnímania potenciálnej realizovateľnosti negatívnych dôsledkov.

12 Kapitola 1. Čo je riziko?

§ 1. Pojem riziko „13

Z toho vyplýva, že riziko, chápané subjektívne, je spojené so správaním a myslením rozhodovateľa, t.j. je charakteristická pre túto osobu, nie pre prostredie. Štúdia rizikovej situácie je preto potrebná len do tej miery, do akej umožňuje subjektom s rozhodovacou právomocou zlepšiť hodnotenie rizika.

Tradícia subjektívneho chápania rizika má korene vo vede 17. – 18. storočia. s jeho mechanizmom a vierou v existenciu jednoduchých prírodných zákonov. Najjasnejšie ho sformuloval francúzsky matematik, astronóm a fyzik P. Laplace, ktorý žil koncom 18. – začiatkom 19. storočia. Napriek tomu, že vesmír považoval za úplne určený, tvrdil, že prekážkou jeho úplného a spoľahlivého poznania, a teda úplne presnej predpovede budúceho stavu, je nereálnosť zhromažďovania a spracovania všetkých potrebných informácií. Rozdiely medzi takouto ideálnou možnosťou, pripisovanou podmienenej „mysli“ s neobmedzenými schopnosťami (v literatúre nazývanej „Laplaceov démon“), a reálnou situáciou so znalosťou okolitého sveta podľa Laplacea umožňujú použitie pravdepodobnostných uvažovanie. Zdroj neistoty teda spočíva v obmedzených vedomostiach a pravdepodobnosť je v podstate mierou nevedomosti. Toto hľadisko je predovšetkým základom klasickej (newtonskej) fyziky.

Tento prístup sa vo vede dlho považoval za zastaraný, nezodpovedajúci skutočnému obrazu sveta. To sa odráža aj v oblasti fyziky. Najmä kvantová fyzika je založená na princípe neurčitosti, ktorý v roku 1926 predložil nemecký fyzik W. Heiselberg. Podľa tohto princípu nie je možné súčasne presne merať polohu a energiu elementárnych častíc. Naše znalosti o svete okolo nás teda nemôžu byť absolútne presné. Napriek tomu je Heiselbergov princíp často interpretovaný ako objektívna vlastnosť okolitého sveta, t.j. ako odraz imanentnej neistoty prírody. Tento uhol pohľadu je v súčasnosti pomerne rozšírený v rôznych oblastiach poznania.

V spoločenských vedách vrátane ekonomickej teórie podporujú subjektívne chápanie neistoty aj dve ďalšie okolnosti:

Zložitosť predmetu štúdia. Na rozdiel od prírodných vied možno ilúziu jednoduchosti predmetu skúmania, najmä zákonitostí, ktoré ho opisujú, ľahko vyvrátiť zložitosťou reálnych javov, hoci pokusy o vybudovanie čistej sociálnej teórie založenej na „železných“ zákonoch boli urobené opakovane. Samozrejme, v ekonomike existujú vzorce, ale prejavujú sa vo forme trendov a nie sú absolútne,

Čo otvára možnosť opísať ekonomické procesy z hľadiska rizika a neistoty;

Potreba brať do úvahy subjektívne faktory. Spoločenské vedy skúmajú správanie ľudí. Ak veríme v slobodnú vôľu 1, tak musíme brať do úvahy možnosť individuálnych vlastností rôznych ľudí. To bráni konštrukcii „úplnej“ deterministickej teórie, ktorá všetko vysvetľuje, takže sa opäť nedá vyhnúť potrebe zaviesť pojmy riziko a neistota. Zároveň je potrebné uznať, že aspoň niektoré zdroje neistoty v ekonomike nie sú spojené so žiadnymi subjektívnymi faktormi, ale sú objektívne spôsobené charakterom skúmaných procesov. Preto bude v niektorých prípadoch adekvátnejšie objektívne pochopenie rizík v ekonomickej teórii a ekonomickej praxi.

Štrukturálne charakteristiky rizika

Zraniteľnosť

(citlivosť

riskovať)

Štrukturálne možno riziko opísať pomocou nasledujúcich charakteristík: nebezpečenstvo, vystavenie riziku, zraniteľnosť (citlivosť na riziko) a stupeň interakcie rizika (obr. 1.1).

Ryža. 1.1. Štrukturálne charakteristiky rizika

Nebezpečenstvo- potenciálna hrozba škody alebo iná forma realizácie rizika, vzhľadom na špecifiká objektu, charakteristiku rizikovej situácie a charakter špecifikovanej škody.

V prípade viery v predurčenie sa zdá, že spoločenské vedy strácajú svoje

14 Kapitola 1. Čo je riziko?

§ 1. Pojem riziko 15

Táto charakteristika odráža interakciu dvoch hlavných prvkov:

• 
  rizikový nosič, tie. objekt alebo subjekt, ktorému
  toto riziko sa posudzuje. Vskutku, ak nástup niektorých
  buď je udalosť ľahostajná k nejakému subjektu alebo
  nemá vplyv na skúmaný objekt, nemožno s ním uvažovať
  ako riziko pre daný subjekt alebo objekt;
• 
  prostredie, v ktorom žije rizikový nosič a ktorý môže
  môže vyvolať uvedomenie si rizika. Však taký vplyv
  môže byť oboje pozitívne (zníženie šancí na cvičenie
  nepriaznivá situácia) a negatívna (zvý
  podobné šance). Navyše uvažovaná situácia
  prispievajú k vzniku nie jedného, ​​ale viacerých rizík,
  ktorých interakcia má na objekte (predmete) už spoločné
  nový, komplexný vplyv.

Nebezpečenstvo je kľúčovou charakteristikou rizika, bez neho je riziko jednoducho nemožné. Definuje vystavenie sa riziku.

Vystavenie riziku je charakteristická pre situáciu, ktorá je spojená so vznikom škody alebo inej formy realizácie rizika. V technickom zmysle je vystavenie riziku počet jednotiek pozorovania. V závislosti od charakteristík rizika to môže znamenať rôzne veci: pri analýze úmrtnosti to môže byť počet osôb v skúmanej skupine; pri diskusii o rizikách spojených s parkoviskom - množstvo strojových hodín používania príslušných vozidiel; pri analýze rizika prírodných katastrof - oblasť nebezpečného územia.

Zraniteľnosť vyjadruje mieru alebo intenzitu, s akou môže dôjsť k poškodeniu rôznej veľkosti vo vzťahu k predmetnému predmetu, t.j. vzniká zodpovedajúce riziko. Zraniteľnosť v podstate znamená, ak nie pokus o kvantifikáciu rizika, tak identifikáciu vplyvu rôznych faktorov na veľkosť rizika. Zmena takýchto faktorov vedie k transformácii rizika, preto je štúdium rizikových faktorov jednou z dôležitých úloh štúdie. V praxi je zraniteľnosť často úmerná času pozorovania ohrozeného objektu.

Interakcia s inými rizikami má významný vplyv na individuálne riziko. Táto charakteristika zahŕňa zohľadnenie rizikovej skupiny (rizikového portfólia). Vzťah rizík je zároveň chápaný v najširšom zmysle slova, a to nielen v zmysle prítomnosti alebo absencie štatistickej závislosti. Analýza interakcie rizík zase môže ovplyvniť pochopenie nebezpečenstiev, ktorým sú skúmané objekty vystavené.

Vezmime si ako príklad obytný komplex nachádzajúci sa v blízkosti chemického závodu. Spomedzi možných vyberieme riziko poškodenia bytového komplexu a popíšeme ho na základe zadaných charakteristík.

• 
  Nebezpečenstvo. Z hľadiska uvažovaného rizika táto charakteristika
  tiky je špecifická interakcia bývania
  komplex ako nositeľ rizika a jeho geografická poloha,
  vrátane umiestnenia chemického závodu, najmä
  reliéf terénu, veterná ružica a pod. Nebezpečenstvo spojené s
  možnosť poškodenia predmetného obytného súboru
  v dôsledku havárie v blízkom závode. Preto
  riziko bude určené najmä použitou chemickou technológiou
  používané v závode (napríklad možnosť výbuchu niektorých
  alebo chemický závod), geografické prvky
  (krajina, prítomnosť alebo neprítomnosť lesných plantáží a čiastočne počasie
  stavy, ktoré môžu zosilniť alebo oslabiť rázovú vlnu,
  vyplývajúce z výbuchu), ako aj vlastnosti samotného krytu
  (najmä schopnosť odolať rázovej vlne). V čom
  nebezpečenstvo odráža kvalitatívnu stránku tohto vzťahu.
• 
  Vystavenie riziku. Táto charakteristika odráža „sféru rás
  rozšírenie“ skúmaného nebezpečenstva, teda ako nosiť
  nositeľ rizika tým bude ovplyvnený. Vystavenie riziku bude
  byť definovaný ako počet objektov (predmetov), ​​ktoré môžu
  škoda môže byť spôsobená, keď je dané riziko realizované.
  V našom príklade by to mohol byť počet obytných budov
  komplex, ktorý sa môže poškodiť (prípadne s prídavnými
  klasifikácia podľa druhov a charakteru poškodenia), počet
  ľudia, ktorým môže byť ublížené atď.
• 
  Zraniteľnosť. Táto vlastnosť určuje, ako silný
  skúmané nebezpečenstvo, do akej miery môže byť ovplyvnená veda
  príslušný bytový komplex. Titul
  zraniteľnosť bude tým väčšia, čím vyššia je pravdepodobnosť (pravdepodobnejšia
  pravdepodobnosť) vzniku škody. V našom príklade bude zraniteľnosť
  čím významnejšia, tým nebezpečnejšia je technológia použitá v chemikálii
  skom závode, čím bližšie sa bytový komplex nachádza
  binatu, tým menej prekážok môže vzniknúť na ceste otrasu
  vlny.
• 
  Interakcia s inými rizikami. Obsah nebezpečenstva, t.j. bli
  averzia voči chemickému závodu, určuje možnosť reálnej
  iné riziká, ako je riziko požiaru alebo úniku škodlivín
  látok. Tieto riziká môžu úzko súvisieť so skúmanou ryžou.
  com poškodenie bytového komplexu. Môžu implementovať
  zároveň. Napríklad požiar, ako aj zničenie bývania

16 Kapitola 1. Čo je riziko?

§ 2. Ekonomické riziká „17

komplex, môže byť výsledkom výbuchu v chemickom závode, ktorý je sprevádzaný uvoľnením toxických látok do atmosféry. Tieto riziká sa budú pravdepodobne vzájomne posilňovať, pretože požiar zhorší ničenie a uvoľnenie chemikálií bude brzdiť záchranné práce.

§ 2. Ekonomické riziká

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že pojem riziko nie je jednoduchý a elementárny. To znamená, že v rámci koncepcie riadenia rizík je potrebné určiť, v akom význame sa pojem „riziko“ používa.

Definícia ekonomického rizika

V kontexte riadenia rizík sa z mnohých konceptov rizík používa nasledujúca definícia ekonomických rizík.

Ekonomické riziko - možnosť náhodného vzniku nežiaducich strát, meraných v peňažnom vyjadrení.

V tejto definícii sú dôležité nasledujúce body:

• 
  možnosť straty(napríklad výroba niektorých
  alebo výrobkov môže sprevádzať vznik strát
  atď.). Situácie, v ktorých dôjde k určitej strate alebo k strate
  neexistuje žiadna istota, vo všeobecnom prípade sa nepovažujú za rizikové. takže,
  v súčasnej výrobe v prípade úmyselného nedoplnenia
  obsah skladu polotovarov, disponibilné zásoby budú
  vyčerpaná, a výroba z dôvodu nedostatku polotovarov
  zastaviť;
• 
  neistota, nepredvídateľnosť, náhodnosť tejto možnosti
  ness. V prípade, že sa sklad dopĺňa s prihliadnutím na priemer
  potreby polotovarov, situácia je riziková,
  koľko môže presiahnuť reálna potreba polotovarov
  priemer (napríklad v prípade, že kvalita prijatého semi
  výmysly sa ukázali ako nevhodné, teda skutočné
  dopyt sa zvýšil.)
• 
  strata nežiaduca Ak dôjde k strate
  neovplyvňuje záujmy subjektu, s ktorým táto strata môže
  môžu byť spojené, potom to už pre tento subjekt nie je rizikom.
  Strata starého kartónu pri požiari tak môže byť menšia
  prospešné pre majiteľa, ak by ho chcel využívať
  ako druhotná surovina, alebo ju môže nechať ľahostajnou. V jazdnom pruhu
  V tomto prípade máme do činenia s ekonomickým rizikom (pretože
  tso záujem subjektu na znižovaní straty), a v druhom
  V ostatných prípadoch neexistuje žiadne ekonomické riziko;

peňažné meranie straty, ktorý umožňuje kvantifikovať možné riziká a straty (prirodzenou formou pre podnikanie), ako aj ich riadiť pomocou rôznych ekonomických nástrojov a metód, ktoré umožňujú pracovať s peňažnými čiastkami. Napríklad riziko straty zdravia v dôsledku choroby alebo nehody je fyziologickej povahy. Ekonomické ho možno považovať len vtedy, keď možno fyziologické poškodenie nejakým spôsobom vyjadriť v peniazoch. Medzi možné spôsoby takéhoto vyjadrenia patria najmä: výška priamych nákladov na liečbu a starostlivosť, prípadne odhad ušlého príjmu v dôsledku zdravotného postihnutia, prípadne suma, ktorú je spoločnosť ochotná vynaložiť na kompenzáciu verejných a príp. súkromné ​​straty v prípade choroby alebo úrazu.

Rozsah definície ekonomického rizika

Ekonomickému riziku môže čeliť každý subjekt - jednotlivec, skupina osôb, výrobno-hospodárska jednotka (firma, podnik, banka, poisťovňa, investičná spoločnosť a pod.), štát zastúpený orgánmi štátnej správy.

Ochorenie jednotlivca je teda sprevádzané dodatočnými nákladmi na liečbu a možným výpadkom príjmu v mieste výkonu práce. Existuje možnosť straty majetku v dôsledku požiaru atď. Skupine ľudí môžu vzniknúť škody v dôsledku prírodných katastrof (povodne, zemetrasenia, krupobitie, búrky atď.).

Výrobná spoločnosť môže byť poškodená v dôsledku poruchy zariadenia, poruchy vykurovacieho systému, zemetrasenia, chyby zamestnanca podniku, čo vedie k uvoľneniu výrobkov nízkej kvality atď. Banke hrozí krádež, poškodenie zariadenia alebo databázy, chyby pokladníka pri vydávaní peňazí, nesprávne papierovanie a pod. Poisťovacia a investičná spoločnosť môže čeliť nedostatku finančných prostriedkov na splnenie svojich platobných záväzkov.

Štát v zastúpení vlády čelí rizikám plnenia štátneho rozpočtu. Centrálna banka ako inštitúcia štátu plní funkcie udržiavania rovnováhy menovej sféry. Systém civilnej ochrany sa zaoberá následkami katastrof a živelných pohrôm. Určité riziká existujú tak na úrovni krajských úradov, ako aj miestnej samosprávy.

Táto príručka sa zameriava na ekonomické riziká, ktorým firma čelí pri svojej činnosti.

Veľkoobchod 09

18 Kapitola 1. Čo je riziko?

Je potrebné upozorniť, že pojem ekonomické riziká nezahŕňa len tie riziká, ktorých vznik vedie k peňažnej škode. Zahŕňajú aj riziká, ktoré majú za následok škody neekonomického charakteru, ktoré možno (priamo alebo nepriamo) oceniť v peniazoch. S rizikom chorobnosti, ktoré je rizikom neekonomického charakteru, sa teda spája fyziologická ujma, ktorá plne nezodpovedá priamej a nepriamej ekonomickej škode, meranej ako náklady na liečenie, strata zamestnávateľa a pod. „Rezíduum“ (morálne utrpenie, znížená kvalita života atď.), pre ktoré neexistuje žiadny priamy ekonomický ekvivalent, možno napriek tomu odhadnúť v ekonomickej forme, napríklad prostredníctvom kompenzačných zmien v príjmoch, ktoré zabezpečia obnovenie blahobytu. (úžitok) chorého človeka.

Inými slovami, za určitých okolností možno pod pojem ekonomické riziká zahrnúť aj riziká neekonomického charakteru. Napríklad strata dobrého mena (v dôsledku nesplatenia úveru, podvodu so zákazníkmi atď.) by mala byť klasifikovaná ako ekonomické riziko do tej miery, že vedie k porušeniu podmienok fungovania firmy a negatívne ovplyvňuje rozvoj podnikania. .

závery

1. 
   Neustále obklopujú riziká a s tým spojená neistota
   nás v realite. Avšak pojmy riziko a neistota
   väzby sú preťažené rôznymi význammi, čo sťažuje jednoznačnosť
   pochopenie.
2. 
   Slová „riziko“ a „neistota“ sa často používajú zameniteľne.
   Ich význam by však mal byť oddelený. Najmä rozlišujú
   formačné a hodnotiace prístupy k deleniu týchto pojmov.
3. 
   Existuje objektívne a subjektívne chápanie rizika. objekt
   pozitívne chápanie rizika znamená existenciu neistej možnosti
   možnosť nepriaznivého výsledku, ktorý nezávisí od vôle a vedomia osoby,
   v ohrození. Predpokladom musí byť subjektívne chápanie rizika
   uhádnuť prítomnosť subjektívneho postoja alebo subjektívneho hodnotenia
   súčasná neistota. Z viacerých dôvodov je najnovšia interpretácia dos
   je v ekonomickej literatúre veľmi populárny, hoci obe majú svoje výhody.
   majetok a nevýhody.
4. 
   Štrukturálne možno riziko opísať pomocou nasledujúcich charakteristík.
   palica: nebezpečenstvo, vystavenie riziku, zraniteľnosť a interakcia
   s inými rizikami. Analýza rizík podľa štrukturálnych charakteristík
   teritika umožňuje presnejšie identifikovať riziká.
5. 
   V tejto príručke je pojem riziko zúžený na pojem „ekonomický
   riziko". Ekonomické riziko - možnosť náhodného výskytu
   žiaduce straty merané v peňažnom vyjadrení. s ním môže
   čeliť akémukoľvek ekonomickému subjektu. V tomto návode
   sa zameriava na ekonomické riziká, ktorým čelia
   firma vzniká v priebehu jej fungovania.
6. 
   Ekonomické riziká nepokrývajú len riziká, výskyt
   čo má za následok peňažnú škodu, ale aj riziká vedúce ku škode
   neekonomického charakteru, ktorý možno (priamo alebo nepriamo) posúdiť
   vo forme peňazí. Za určitých okolností riziká odpadu
   ekonomického charakteru možno zaradiť aj pod pojem ekonomický
   riziká.

20 Kapitola 1. Čo je riziko?

Kontrolné otázky a úlohy

1. 
   čo je riziko?
2. 
   Aký je rozdiel medzi „rizikom“ a „neistotou“? Aké kúpele
   Aký je informačný a hodnotiaci prístup k takémuto deleniu?
3. 
   Aké je objektívne chápanie rizika?
4. 
   Aké je subjektívne chápanie rizika?
5. 
   Uveďte hlavné dôvody popularity subjektívneho poníka.
   riziková mánia. Prečo objektívne pochopenie rizika môže byť viac
   adekvátne?
6. 
   Pomenujte štrukturálne charakteristiky rizika a vysvetlite ich význam.
7. 
   Definujte ekonomické riziko. Uveďte príklady eko
   nomické riziká.
8. 
   Je pojem ekonomické riziká spojený výlučne s tými
   riziká, ktorých vznik vedie k peňažnej škode?

Kapitola 2 Klasifikácia rizika

Po preštudovaní tejto kapitoly budete rozumieť všeobecným a špecifickým klasifikáciám rizík. Riziko najlepšie vystihujú jeho štrukturálne charakteristiky, ako aj niektoré ďalšie dodatočné parametre. V tejto kapitole sa dozviete o možných všeobecných klasifikáciách rizík identifikovaných podľa obsahu štrukturálnych charakteristík rizika:

• 
  nebezpečenstvo;
• 
  vystavenie riziku;
• 
  zraniteľnosť (citlivosť na riziko);
• 
  interakcia s inými rizikami;

ako aj obsah jeho ďalších parametrov, ako napr.

• 
  dostupné informácie o rizikách;
• 
  veľkosť rizika;
• 
  náklady (náklady) spojené s rizikom.

Zoznámite sa aj s takými špeciálnymi klasifikáciami rizík, akými sú špecifické bankové a špecifické poistné riziká.

Ako už bolo spomenuté v predchádzajúcej kapitole, riziko je nejednoznačný pojem. Preto, aby bolo možné identifikovať konkrétne riziká, je potrebné ich klasifikovať podľa rôznych kritérií.

Výber kritérií závisí od cieľov a charakteristík postupu riadenia rizík. Táto kapitola zváži možné kritériá klasifikácie ekonomických rizík.
z dôvodu príčiny alebo povahy škody);

aký typický je tento typ poškodenia pre tento objekt? (trieda
fikcia podľa typickosti negatívnych dôsledkov).

Klasifikácia podľa typu objektu

Originalita ohrozeného objektu je najdôležitejšou charakteristikou tohto rizika. Podľa tohto kritéria riziká spojené s:

• 
  s majetkom (majetkom). Vyskytujú sa podobné riziká
  pomerne často a ľahko vyjadrené v peňažnom vyjadrení. stupňa
  riziko sa vykonáva na základe skutočnej hodnoty
  sti. Samozrejme, charakteristika konkrétnych rizík závisí od typu immu
  majetok: nehnuteľný, hnuteľný, nehmotný majetok. Jasný,
  že riziká špecifické pre budovy sú odlišné od rizík, ktoré
  predmetné auto alebo autorské práva;
• 
  s príjmom. Sú to skôr špecifické riziká, keďže sú rozruch
  kabín len v rámci tvorby príjmov (podnikania) alebo ich distribúcie
  leniya (napríklad problémy s dedičstvom). Tieto riziká sa hodnotia
  na základe porovnania vzájomne sa vylučujúcich alternatív možných
  príjem príjmu v budúcnosti, čo trochu komplikuje ich analýzu;
• 
  s personálom. Tieto riziká majú často neekonomický charakter.
  du, takže je ťažké ich ohodnotiť v peňažnom vyjadrení. Často také
  ohodnotenie je limitované len hodnotou záporných finančných
  dôsledky. Je zrejmé, že tieto riziká sa budú líšiť
  kľúčových zamestnancov a ostatných zamestnancov, ako v prvom
  čaj budú oveľa vyššie;
• 
  so zodpovednosťou. Relevantné riziká sú určené reakciou
  náchylnosť vyplývajúca z nepredvídateľnej udalosti
  vo vzťahu k osobám, ktoré v čase hodnotenia rizika ešte nie sú známe.
  To výrazne komplikuje hodnotenie takýchto rizík. Príklady sú
  slúžiť profesionálnej zodpovednosti alebo súvisiacim rizikám
  s prostredím.

§ 1. Kritériá klasifikácie podľa profilu nebezpečnosti 23

Klasifikácia podľa príčiny (povahy) poškodenia

Príčina škody určuje povahu a mechanizmus poškodenia, čo je veľmi dôležité pre analýzu akéhokoľvek rizika. Podľa tohto kritéria možno rozlíšiť nasledujúce riziká.

prírodné riziká, spôsobené prírodnými katastrofami a prírodnými katastrofami (povodne, zemetrasenia, búrky, klimatické katastrofy a pod.).

technické riziká, spôsobené dôsledkami fungovania technických a technologických systémov a/alebo ich porušením (požiare, zmeny v technológii, zhoršenie kvality a produktivity výroby, špecifické riziká technológie, chyby v projektovej a odhadovej dokumentácii). Meranie týchto rizík môže byť založené na ekonomických aj neekonomických ukazovateľoch.

Riziká spojené s ľudským faktorom. Medzi tieto typy rizík patria:

• 
  riziká spojené so samotným personálom (smrť, invalidita
  život, odchod do dôchodku, prepustenie);
• 
  riziká spojené s konaním personálu (nehody, ľudské
  la).

V tomto prípade sú ťažkosti s hodnotením rizika spojené s určitou mierou ich subjektivity. Toto hodnotenie rizika je založené najmä na ekonomických dôsledkoch ich implementácie.

Riziká spojené s hospodárskou činnosťou, tie. vlastne s podnikaním a výsledkami ekonomických procesov. Medzi nimi sú:

• 
  komerčné, ktoré závisia od rozhodnutí manažérov (výroba
  súkromné, dopravné, obchodné, finančné atď.);
• 
  trhu, ktoré nezávisia od rozhodnutí manažérov (súvisiace riziká
  spojené s ekonomickými zmenami alebo zvýšenou konkurenciou
  mena, inflácia atď.).

Spravidla sú tieto riziká prirodzene vyjadrené v peniazoch, takže problém ocenenia v podstate spočíva v získaní potrebných informácií.

Politické riziká. Rozumejú sa nimi riziká spôsobené hospodárskou politikou, najmä:

• 
  riziká spojené so zdanením;
• 
  riziká vládnej regulácie (napríklad zmeny v anti-
  monopolná regulácia);
• 
  právne riziká (licencie a patenty, neplnenie zmlúv, napr
  dlhové procesy, vyššia moc atď.).

24 Kapitola 2. Klasifikácia rizík

§ 2. Kritériá klasifikácie podľa charakteristík vystavenia riziku 25

Niektoré z týchto rizík (zmeny daňových sadzieb, náklady na licenciu) sa dajú z ekonomického hľadiska ľahko posúdiť, no riziká spojené so súdnym sporom alebo vyššou mocou je ťažké vyjadriť v peniazoch.

sociálne riziká,čo sa týka rizík takých negatívnych spoločenských javov, akými sú kriminalita, porušovanie bezpečnosti zariadení, nepriaznivé sociálne externality a pod. V niektorých prípadoch je ťažké tieto riziká vyjadriť ekonomickou formou.

Klasifikácia podľa typickosti negatívnych dôsledkov

Je veľmi dôležité zvážiť, aké typické je uvažované riziko pre dané zariadenie a/alebo situáciu. Podľa tohto kritéria môžeme rozlišovať:

• 
  základné riziko, tie. pravidelné riziko
  (imanentné) k danému objektu a/alebo situácii, ako aj založené
  na základe prírodných alebo sociálnych vzorcov. Zodpovedajúce
  spúšťacie udalosti sú tiež náhodné, ale náchylné
  riziko je dostatočne veľké. Medzi tieto riziká patrí napr.
  sti, riziká dopravných nehôd alebo poškodenia úrody krupobitím;
• 
  sporadické riziko, tie. nepravidelné riziko spôsobené vylúčením
  mimoriadne zriedkavé udalosti a vyššia moc,
  riziko, ktoré sa realizuje s veľmi nízkou pravdepodobnosťou. Príkladom je
  Dochádza k zničeniu majetku v dôsledku dopadu meteoritu.

Pri riadení rizík by sa mali najskôr zvážiť základné riziká a sporadické riziká by sa mali zvažovať len do tej miery, do akej sa zdajú byť dôležité podľa iných klasifikačných kritérií.

§ 2. Kritériá klasifikácie podľa charakteristík vystavenia riziku

Ako je uvedené v kapitole 1, vystavenie riziku je dôležitou charakteristikou nebezpečenstva, ktorému je vystavený predmet alebo proces, ktorý je predmetom vyšetrovania. Manažérka vo svojom výskume odpovedá na nasledujúce otázky:

Aké sú vlastnosti výsledkov, v ktorých sa riziko prejavuje? (klasifikácia podľa špecifík výstupov);

Je riziko spôsobené vonkajšími alebo vnútornými okolnosťami? (klasifikácia podľa miesta výskytu rizík);

Ako súvisí škoda s iniciačnou udalosťou? (klasifikácia podľa stupňa závislosti škody od iniciačnej udalosti);

Kto trpí uvedomením si rizika? (klasifikácia podľa charakteru rozloženia bremena rizika);

Na akej úrovni sa riziko vyskytuje? (klasifikácia podľa úrovne výskytu rizika);

Na akej úrovni sa prejavujú negatívne dôsledky realizácie rizika? (klasifikácia podľa úrovne prejavu negatívnych dôsledkov).

Klasifikácia podľa konkrétnych výsledkov

V závislosti od zloženia výsledkov možných realizácií rizika existujú:

• 
  čisté riziko, v ktorej sú všetky výsledky okrem šetrenia prúdu
  situácie s negatívnymi dôsledkami. Príklad takého
  rizikom môže byť požiar alebo lúpež;
• 
  špekulatívne riziko, tie. riziko, ktorého výsledky sú spojené s oboma negatívnymi
  pozitívny ("strata") a pozitívny ("zisk")
  dôsledky. Príkladom sú riziká hry
  na burze.

Táto klasifikácia je dôležitá pre identifikáciu vlastností metód boja proti tomuto riziku. Čisté riziká sú teda často chránené poistením a špekulatívne zaistením.

Klasifikácia podľa miesta výskytu rizík

Podľa tohto kritéria možno rozlíšiť tieto riziká:

• 
  interný, tie. tie, ktoré súvisia s organizáciou práce
  sledovaná spoločnosť alebo činnosť skúmanej osoby. Ďalšie vrstvy
  vy, to sú riziká, ktoré môže manažment firiem ovplyvniť
  my. Príklady zahŕňajú zlyhanie zariadenia, nedostatok
  v sklade skladu potrebného tovaru a pod.;
• 
  vonkajší, tie. ktoré určujú vonkajšie okolnosti
  mi. Príklady zahŕňajú objavenie sa konkurentov
  efektívnejšia technológia, zhoršovanie životného prostredia
  ki atď.

Manažér musí brať do úvahy riziká oboch typov, ale ak dokáže riadiť interné, tak môže brať do úvahy len vonkajšie.

Klasifikácia podľa stupňa závislosti poškodenia od iniciačnej udalosti

Podľa tohto kritéria je možné rozlíšiť:

• 
  primárne riziko, tie. riziká priamo súvisiace s nepriaznivými
  príjemná iniciačná udalosť;
• 
  sekundárne riziká, spôsobené následkami nepriaznivých
  pôvodné podujatie.

Príkladom takejto iniciačnej udalosti by bolo zemetrasenie: zničenie majetku (najmä priehrady) by zodpovedalo primárnemu riziku a následky povodne spôsobenej poruchou tejto priehrady by zodpovedali sekundárnemu.

26

MDT 65,011 (075,8) BBK 65,290-2ya73 4-45

G.V. Chernova, Doktor ekonómie vied, prof., prednosta. Katedra poisťovníctva, Štátna univerzita v Petrohrade;

A.L. Kudryavtsev, cand. hospodárstva vedy, doc. Katedra poisťovníctva, Štátna univerzita v Petrohrade.

Chernova G.V., Kudryavtsev A.A.

4-45 Manažment rizík: Príručka . - M.: TK Velby, Vydavateľstvo Prospekt, 2003. - 160 s.

ISBN 5-98032-067-9

Školiaci manuál podrobne rozoberá pojem „riziko“, klasifikáciu rizík vrátane bankovníctva a poisťovníctva, metódy riadenia rizík. Samostatná kapitola je venovaná praktickým problémom riadenia rizík. Podrobne je popísaná problematika riadenia rizík na úrovni jednotlivých spoločností. Ku každej kapitole sú priložené materiály na samoštúdium.

Pre učiteľov, študentov, výskumníkov, postgraduálnych študentov ekonómie a matematiky, odborníkov z praxe (finanční riaditelia, analytici, finanční plánovači, vývojári systémov finančného riadenia).

65,011 MDT (075,8) BBK 65,290-2ya73

Vzdelávacie vydanie

Chernova Galina Vasilievna,
, Kudrjavcev Andrej Alekseevič

| Návod na RIADENIE RIZÍK

Podpísané na zverejnenie 23.07.2003. Formát 60 x 90 /] $. Ofsetová tlač. Pech. l. 10. Náklad 3000 kópií. Číslo objednávky 0303560.

OOO TK Velby 107120, Moskva, Chlebnikov per., 7, budova 2.

Vytlačené v plnom súlade

s kvalitou poskytnutých fólií

JSC "Yaroslavl Polygraph Plant"

150049, Jaroslavľ, ul. Sloboda, 97.

ISBN 5-98032-067-9

O G.V. Černovová, A.A. Kudryavtsev, 2003

© Špeciálna ekonomická fakulta, Štátna univerzita v Petrohrade, 2003

JI 785 980 "32 0676

© TK Velby LLC, 2003

Úvod

V každodennom živote a vo svojej profesionálnej činnosti sa človek neustále vyrovnáva s rizikami – geopolitickými, politickými, sociálnymi, ekonomickými, finančnými, obchodnými, človekom spôsobenými, technologickými atď. Možnosť negatívnej realizácie rizika – vzniku škody – nás núti brať problém riadenia rizík veľmi vážne. Navyše s rozvojom spoločenskej produkcie sa rozsah rizika neustále rozširuje a veľkosť možných negatívnych dôsledkov sa zvyšuje.

V tomto smere sa v budúcnosti stanú konkurencieschopnejšie a v spoločnosti žiadanejšie tie inovácie, technológie a produkty, ktoré budú poskytovať nižšiu mieru rizika – nižšiu pravdepodobnosť a množstvo možných škôd.

Znižovanie rizika je spojené predovšetkým s hľadaním a implementáciou nových produktov, služieb a technológií, ktorých výroba nevedie k zvýšeniu rizika. Po druhé, je to možné prostredníctvom riadenia rizík, ktoré zahŕňa ich identifikáciu a hodnotenie, ako aj používanie takých postupov a metód riadenia, ktoré by znížili možné riziká.

Tento tutoriál je venovaný úvahám o všeobecných a špecifických problémoch riadenia rizík. Obsahovo spĺňa požiadavky štátneho vzdelávacieho štandardu pre vyššie odborné vzdelávanie vo viacerých ekonomických odboroch.

Kapitola 1 poskytuje opis a porovnávaciu analýzu používania pojmov ako „riziko“ a „neistota“. Je uvedená podstata objektívneho a subjektívneho chápania rizika. Ústrednou témou tejto kapitoly je popis rizika na základe jeho nasledujúcich štrukturálnych charakteristík: nebezpečenstvo, vystavenie riziku, zraniteľnosť (citlivosť na riziko) a interakcia s inými rizikami. Hlavným pojmom použitým v návode je pojem ekonomické riziko. Táto kapitola popisuje vlastnosti tohto konceptu a rozsah jeho použitia.

Problematika riadenia ekonomických rizík je v učebnici uvažovaná na úrovni jednotlivého podniku, preto jeho obsah podlieha reflektovaniu čŕt riešenia tohto problému na úrovni konkrétneho podniku.

4 Úvod

Úvod 5

Riadenie rizík na úrovni firmy bude najúčinnejšie, ak budú identifikované špecifické riziká, na ktoré možno použiť špecifické postupy a techniky riadenia rizík. Alokácia špecifických rizík zase zahŕňa znalosť rôznych klasifikácií rizík a v súvislosti s tým aj rôznych kritérií pre takéto klasifikácie.

Počet možných klasifikácií rizík môže byť veľmi veľký, keďže výber znaku (vlastností) klasifikácie je do značnej miery určený špecifickými cieľmi a cieľmi riadenia rizík, postupmi a možnosťami možných stratégií riadenia rizík. Napriek tomu je potrebné mať na pamäti, že každé riziko najlepšie vystihuje jeho štrukturálne charakteristiky. Toto by sa malo vziať do úvahy pri výbere možných klasifikačných kritérií.

V kapitole 2 sú kritériá klasifikácie rizík zoskupené podľa štrukturálnych charakteristík:

charakterizácia „nebezpečenstva“ rizika;

skupina kritérií klasifikácie rizika, ktorá spĺňa štrukturálne
rizikový profil "riziková expozícia";

skupina kritérií klasifikácie rizika, ktorá spĺňa štrukturálne
charakterizácia rizikovej „zraniteľnosti“;

skupina kritérií klasifikácie rizika, ktorá spĺňa štrukturálne
charakterizácia rizika „interakcia s inými rizikami“.

Okrem použitia kritérií klasifikácie rizík zoskupených podľa obsahu charakteristiky štrukturálneho rizika je možná úplnejšia identifikácia rizika aj pri použití iných skupín kritérií klasifikácie rizík, z ktorých každá už nie je spojená so štrukturálnym, ale s dodatočným riziková charakteristika. V tejto školiacej príručke medzi takéto dodatočné charakteristiky (parametre) rizika patria:

dostupné informácie o rizikách;

veľkosť rizika;

náklady (náklady) spojené s rizikom.

Prirodzene, charakteristiky činností spoločnosti môžu určovať aj špecifické klasifikácie rizík. Kapitola 2 uvádza príklady špecifických klasifikácií bankových a poistných rizík.

Riadenie rizík zahŕňa formuláciu samotnej koncepcie riadenia rizík, poznanie vlastností systému riadenia rizík, objasnenie a pochopenie úlohy a miesta riadenia rizík v celkovom riadení spoločnosti, špecifikáciu cieľov a zámerov riadenia rizík , identifikácia možných obmedzení systému riadenia rizík s prihliadnutím na špecifiká rizík riadenia portfólia, dynamika samotného procesu, znalosť

holding a špecifiká hlavných etáp riadenia rizík. Tieto kritické otázky sú diskutované v kapitole 3 učebnice.

Kapitola 4 sa zaoberá problémami identifikácie a analýzy rizík, t.j. proces poskytovania informácií systému riadenia rizík. Uvádza sa podrobný popis zdrojov informácií a ich spracovania. Osobitná pozornosť sa venuje využívaniu informačných technológií a vizualizácii dát. Táto kapitola poskytuje prehľad najbežnejších konceptov merania rizika.

Kapitola 5 obsahuje popis podstaty a vlastností rôznych metód riadenia rizík. Vo svetovej praxi sa používajú rôzne klasifikácie metód riadenia rizík. V tejto kapitole sú charakteristiky každej z metód uvedené z pohľadu dvoch najdôležitejších klasifikácií metód.

Na základe prvej klasifikácie „možnosť vplyvu na riziko“ sú všetky metódy riadenia rizík podmienene rozdelené do dvoch skupín: skupina metód transformácie rizík spojených s priamym vplyvom na riziko a skupina metód financovania rizík zameraných na pri náhrade možnej škody.

Vo všeobecnosti je stratégia riadenia a rozvoja spoločnosti spojená s implementáciou nasledujúcich možných možností riadenia rizík: opatrný, vyvážený, rizikový. Postupy prioritného riadenia rizík môžu byť spojené s každou z možných možností riadenia rizík. Vo všeobecnosti sa rozlišujú tieto postupy riadenia rizík: vyhýbanie sa riziku, znižovanie rizika, prenos rizika. V tejto kapitole sú na základe druhej klasifikácie metód riadenia rizík „obsah postupu riadenia rizík“ všetky metódy podmienene rozdelené do troch skupín, z ktorých každá zodpovedá zodpovedajúcemu postupu riadenia rizík.

Kapitola 6 je venovaná praktickým problémom riadenia rizík. Riadenie rizík na úrovni firmy sa vykonáva na základe špeciálne vyvinutého a neustále preverovaného programu riadenia rizík (RMP). Na vypracovanie takéhoto programu, monitorovanie jeho implementácie a v prípade potreby jeho revíziu by mal mať manažér rizík všeobecné a špecifické základné informácie. Dokument obsahujúci takéto informácie by mohol byť „Smernicami pre vývoj, monitorovanie a preskúmanie programu riadenia rizík“. Táto „Príručka“ by mala poskytnúť základné informácie o celkovej stratégii firmy a možnostiach riadenia rizík na úrovni firmy; ciele a ciele riadenia rizík; postupy riadenia rizík a prahové hodnoty parametrov používaných pri výbere postupov; zásady riadenia rizík; riziká; straty; zásady pre vypracovanie a preskúmanie programu riadenia rizík, ako aj metódy riadenia rizík na firemnej a ekonomickej úrovni.

6 Úvod

účelnosť ich použitia; metódy hodnotenia finančných možností firmy a efektívnosti programu riadenia rizík. Okrem štandardného obsahu „Smerníc pre tvorbu, kontrolu a revíziu programu riadenia rizík“ sa v kapitole 6 zaoberáme organizáciou riadenia rizík na úrovni firmy, najmä postupnosťou činností a funkčnými zodpovednosťami manažéra. na vypracovanie programu riadenia rizík, tvorbu plánu preventívnych opatrení a samotného programu riadenia rizík, znaky jeho kontroly a revízie.

Súčasný trend prelínania sa výskumných a vzdelávacích aktivít, ako aj nízky rozvoj problematiky manažmentu rizík najmä v Rusku určujú postoj autorov: táto učebnica sa neobmedzuje len na jednoduchý zoznam známych faktov, ale je syntéza známych prístupov a výsledkov výskumu autorov. Sú tu teda autorské výklady, ale aj kontroverzné ustanovenia a tézy. Napriek tomu je tento tutoriál jedným z prvých v tejto problematike.

Niektoré problémy sú prezentované len koncepčne, čo vysvetľuje aj názov školiaceho manuálu: „Risk Manažment“.

Ku každej kapitole sú priložené materiály na samostatnú prácu. Otázky uvedené na konci každej kapitoly upozorňujú čitateľa na najdôležitejšie body prezentovaného materiálu.

Navrhovaný manuál pripravili učitelia Ekonomickej fakulty Petrohradskej štátnej univerzity – jednej z najstarších v Rusku. Pri práci na knihe sa autori snažili zovšeobecniť, doplniť a rozvinúť skúsenosti z riadenia rizík dostupné vo svetovej praxi. Prezentovaný materiál autori už niekoľko rokov testujú a používajú pri výučbe kurzov manažmentu rizík a poisťovníctva na Štátnej univerzite v Petrohrade, ako aj na mnohých ďalších univerzitách.

čo je riziko?

Po preštudovaní tejto kapitoly pochopíte pojmy ako:

riziko a neistota;

objektívne a subjektívne chápanie rizika;

štrukturálna charakteristika rizika;

ekonomické riziko a rozsah tohto pojmu.
Fráza „riadenie rizík“ na prvý pohľad vyzerá veľmi

zvláštne. Veď prvé, čo vám napadne, keď sa povie „riziko“, je nepriaznivá udalosť, ktorá môže nastať náhodne. A ako môžete zvládnuť to, čo sa stane náhodou? Ako ovplyvniť niečo, čo nezávisí od našich túžob a činov?

Tento uhol pohľadu však v podstate znamená pasívne akceptovanie akýchkoľvek nepriaznivých udalostí, odmietnutie snažiť sa odolávať zlyhaniam, smole a materiálnym stratám. Samozrejme, pokora je veľká cnosť, ale naša každodenná skúsenosť nám hovorí, že je možné a potrebné aktívne prekonávať následky takýchto udalostí. Navyše v rade prípadov je možné predvídať možnosť ich vzniku a snažiť sa im predchádzať, alebo sa na vznik takýchto situácií aspoň finančne a psychicky pripraviť. Dá sa to nazvať manažmentom rizika.

8 Kapitola 1. Čo je riziko?

§ 1. Pojem riziko 9

§ 1. Pojem riziko

Aktívne vyrovnávanie sa s nepriaznivými udalosťami sa javí ako také prirodzené správanie, že by nebolo potrebné vymýšľať preň špeciálny výraz. Pre úplnejšie pochopenie toho, čo je riadenie rizík, je preto dôležité aj jasné vymedzenie predmetu riadenia, t.j. samotný pojem riziko.

Riziká vo svete okolo nás

Riziká a s nimi spojená neistota nás v realite neustále obklopujú. Preto intuitívne chápeme význam týchto pojmov bez ďalších vysvetlení od znalých ľudí, výkladového slovníka alebo učebníc. Stačí sledovať správy v televízii, aby ste si uvedomili, že prírodné a človekom spôsobené katastrofy sa vo svete neustále vyskytujú. Prinášajú ľuďom smrť a utrpenie, vedú k ničeniu a ničeniu hmotných predmetov a spôsobujú priame a nepriame finančné straty.

Aj v bežnom živote sú ľudia vystavení rizikám. Medzi nimi možno menovať riziká chorobnosti, úmrtnosti, prepúšťania z práce atď. Keď nastanú tieto udalosti, môžu nastať neekonomické dôsledky (napríklad strata zdravia v dôsledku choroby alebo depresie v dôsledku straty zamestnania), ako aj ekonomické škody. Tie možno rozdeliť na priame (výdavky na liečenie atď.) a nepriame (najmä strata zárobku v dôsledku choroby).

Navyše, každý deň pri rozhodovaní o každodenných veciach čelí každý z nás neistote. Pri plánovaní denného dochádzania je teda prirodzené počítať s možnou neistotou spojenou s absenciou alebo narušením cestovných poriadkov verejnej dopravy alebo v prípade použitia osobného auta s pravdepodobným výskytom dopravných zápch.

Ešte väčšia miera rizika a neistoty sa týka podnikateľskej sféry. Manažéri každej spoločnosti musia denne rozhodovať o predaji, nákupe, organizácii práce výroby a ostatných divíziách spoločnosti. Zároveň čelia meniacim sa podmienkam na trhu, konaniu konkurentov, meniacim sa preferenciám spotrebiteľov, environmentálnym obmedzeniam, osobitostiam legislatívy a iným faktorom.

Manažéri pri podnikaní sledujú rôzne ciele: zvyšovanie zisku, zvyšovanie hodnoty firmy, rozširovanie svojho trhového podielu vyrábaných produktov atď. Tieto ciele si môžu čiastočne protirečiť, čo zvyšuje mieru neistoty pri rozhodovaní.

riešenia. Napomáha tomu aj to, že ciele podnikania, technológia výroby, podmienky na trhu a ďalšie okolnosti spolu úzko súvisia. Je zrejmé, že žiadny obchod nemožno vykonávať v podmienkach úplnej istoty.

Navyše, vzhľadom na narastajúcu zložitosť obchodných praktík je nevyhnutné brať do úvahy riziko a neistotu v obchodnej oblasti. Je to spôsobené predovšetkým nasledujúcimi faktormi:

rýchly rast negatívnych dôsledkov porušovania „norm
„fungovanie ekonomických procesov. Napríklad
Dôvodom zvýšenia zložitosti dodávok a distribúcie bolo
rozvoj takých oblastí ako logistika a marketing;

zvýšenie potreby a možnosti zapojenia prvkov,
s vysokou mierou neistoty
manažérske rozhodnutia. Najmä s prihliadnutím na riziko a neistotu
lenivosť môže výrazne ovplyvniť motiváciu k podnikaniu
a jeho náklady. Takže v roku 1999 bol 5 % podiel vo švajčiarskej jadrovej elektrárni v Leib-
Mesto Stadt (Švajčiarsko) bolo prevedené na iného investora s doplatkom
60 miliónov eur, čo bolo odrazom vysokej (podľa
transakčné prezývky) jadrové riziko 1 .

Slovo „riziko“ vo vzťahu k podnikaniu môže znamenať úplne iné veci. Riziko možno chápať najmä ako:

potenciálna možnosť (nebezpečenstvo) pravdepodobného
udalosti alebo súbory udalostí, ktoré spôsobujú konkrétnu
materiálne škody;

možnosť výpadku zisku alebo príjmu;

charakteristika prejavu poškodenia - frekvencia výskytu alebo / a
závažnosť (veľkosť) poškodenia;

Poistený predmet, ktorý môže byť poškodený.

Slová „riziko“ a „neistota“ sú teda preťažené rôznymi význammi, čo sťažuje ich jednoznačné pochopenie. Pozrime sa na tieto pojmy podrobnejšie.

Riziko a neistota

Pojmy „riziko“ a „neistota“ sú si veľmi blízke a dokonca sa často používajú ako synonymá. Oba výrazy sa totiž používajú na označenie absencie alebo nedostatku istoty, t.j. jasnosť a/alebo dôveru vo výsledok udalosti.

Ako však bolo zdôraznené vyššie, tieto pojmy sú často preťažené významami, takže pre jasnejšie rozlíšenie medzi nimi

Neue Ziercher Zeitung. 29. 12. 1999. S.19.

10 Kapitola 1. Čo je riziko?

§ 1. Pojem riziko „11

významy slov „riziko“ a „neistota“ sú niekedy oddelené. Žiaľ, ani vo vedeckej terminológii neexistujú jednotné normy používania slov a tieto pojmy v rôznych kontextoch nemusia znamenať ani zďaleka to isté. Najčastejšie sa používajú nasledujúce dve možnosti oddelenia skúmaných pojmov.

Informačnéprístup. Vychádza z predstavy, že rozdiely medzi rizikom a neistotou sa zmenšujú na množstvo dostupných informácií o skúmanej situácii. V kontexte ekonomickej vedy takúto reprezentáciu prvýkrát sformuloval F. Knight na začiatku 20. storočia.Podľa jeho klasifikácie by sa termín „riziko“ mal používať vtedy, keď je známe rozdelenie náhodnej veličiny, s ktorou modeluje sa riziková situácia. neistota“ alebo dokonca „pravdepodobnostná (stochastická) istota“.

Inými slovami, táto klasifikácia je založená predovšetkým na prítomnosti alebo absencii informácií o rozdelení pravdepodobnosti, hoci sám Knight doplnil toto kritérium analýzou rizikových skupín, ktorých vytvorenie by mohlo ovplyvniť mieru náhodnosti implementácie zodpovedajúceho výsledky. Takáto informačná interpretácia Knightovej klasifikácie umožnila jej následné doplnenie o medzikroky (napríklad pre prípad, keď je známa trieda distribúcií, ale nie sú známe presné hodnoty parametrov).

Odhadovanýprístup. Vychádza z predstavy, že rozdiel medzi rizikom a neistotou spočíva v subjektívnom postoji k realizácii konkrétneho výsledku. V rámci tohto prístupu sa predpokladá, že neistota je spojená s multivariantnosťou budúceho vývoja, t.j. s nejednoznačnosťou výsledku a rizikom - s postojom k nepriaznivým výsledkom (napríklad k vzniku škody).

Takáto klasifikácia implikuje subjektivitu rizika, keďže rôzni ľudia môžu mať rôzne postoje k možnosti nepriaznivých výsledkov, t.j. posúdiť toto riziko. Pojem neistoty, ktorý nezahŕňa žiadne subjektívne preferencie, je zároveň relatívne neutrálny. Môže byť objektívna alebo subjektívna v závislosti od toho, či je nejednoznačnosť budúcich výsledkov spôsobená povahou príslušného objektu alebo nedostatkom vedomostí osoby s rozhodovacou právomocou.

1 Rytier F.H. Riziko, neistota a zisk. Boston, 1921. Pre ruský preklad časti knihy zaoberajúcej sa rizikom a neistotou pozri F. Knight Koncepty rizika a neistoty // DIPLOMOVÁ PRÁCA. 1994. č. 5. S. 12-28.

Niekedy sa hodnotiaci prístup interpretuje odlišne. Riziko merané veľkosťou potenciálnej škody sa považuje za objektívnu charakteristiku a neistota je spojená s neistotou osoby s rozhodovacou právomocou, pokiaľ ide o výskyt tejto škody. Je však ľahké vidieť, že v tomto prípade je dôležité určiť, vo vzťahu ku ktorej osobe sa riziko posudzuje. Ak sa môže zmeniť, potom je táto interpretácia vo všeobecnosti špeciálnym prípadom hlavnej.

A tak aj napriek veľmi blízkym sémantickým významom slov „riziko“ a „neistota“ sú niekedy oddelené, hoci je to do značnej miery vecou zhody v terminológii.

Objektívne a subjektívne chápanie rizika

Dôležitým metodologickým aspektom je štúdium objektívnych a subjektívnych koreňov rizika. Situácia, keď je riziko integrálnou súčasťou prírodného a sociálneho prostredia, v ktorom žijeme, sa totiž zásadne líši od situácie, keď je riziko len výplodom našej fantázie či postoja k životu. Riziko zemetrasenia ani zďaleka nie je také isté ako riziko, že sa zastrelíte pri hraní ruskej rulety, alebo riziko, že vás zožerú vesmírni mimozemšťania.