Perfektná súťaž. Dokonale konkurenčný trh 1 Dokonale konkurenčný trh

P0

Dokonale konkurencieschopná firma berie cenu svojich produktov tak, ako je daná, nezávisle od objemu produktov, ktoré predáva.

Produkt jednotkovej ceny konkurenčná firma a objem predaných výrobkov predstavuje hrubý príjem.

Povedzme, že v odvetví je 10 tisíc konkurenčných firiem, z ktorých každá vyrába 100 jednotiek produktu. Celková dodávka je teda 1 milión kusov. Teraz predpokladajme, že jedna z týchto 10 tisíc firiem zníži svoju produkciu na 50 jednotiek. Ovplyvní to cenu? Nie A dôvod je jasný: zníženie produkcie jednej firmy má takmer nepostrehnuteľný vplyv na agregátna ponuka– presnejšie, celková ponuka klesá z 1 milióna na 999 950 kusov. Toto zjavne nie je dostatočná zmena v agregátnej ponuke, ktorá by výrazne ovplyvnila cenu produktu. Ale pre každú cenu, ktorá čo i len o malé množstvo prekročí p 0, je požadované množstvo 0. Firma stratí svojich zákazníkov, ak sa pokúsi zvýšiť cenu nad p 0 . Ak konkurenčná firma stanoví cenu nižšiu ako je trhová cena, potom všetci kupujúci budú nakupovať tovar iba od tejto firmy a množstvo dopytu po produktoch firmy sa bude rovnať obchodný dopyt za stanovenú cenu. Takáto cena však nebude nikdy stanovená konkurenčnou firmou, pretože to vedie k jej nerentabilnosti. Konkurenčná firma teda vždy stanovuje cenu za svoj produkt rovnú prevládajúcej trhovej cene.

Údaje v stĺpcoch (1) a (2) tabuľky 1.1 opisujú dokonale elastickú krivku dopytu pri trhovej cene rovnajúcej sa 142 USD. Firma nie je schopná dosiahnuť vyššiu cenu obmedzením produkcie; Na zvýšenie predaja nepotrebuje ani nižšiu cenu.

Tabuľka 1.1 - Dopyt po produkte firmy a jej príjem v podmienkach čistej konkurencie.

Je zrejmé, že krivka dopytu po produktoch firmy je zároveň krivkou príjmov. To, čo je v stĺpci (1) tabuľky 2.1 označené ako cena za jednotku produktu pre kupujúceho, je výnos z predaja jednotky produktu alebo priemerný príjem predávajúceho. Vyhlásenie, že kupujúci musí zaplatiť cenu 142 USD. na jednotku produktu, je identická s nasledujúcou tézou: príjem za jednotku produktu alebo priemerný príjem, ktorý predajca dostane, je 142 USD. Cena a priemerný príjem sú to isté, ale s rôzne body vízie.

Hrubý príjem pre akýkoľvek objem predaja možno ľahko určiť vynásobením ceny zodpovedajúcim množstvom produkcie, ktorú je firma schopná predať (stĺpec (3)). V tomto prípade sa hrubý príjem zvyšuje o konštantnú sumu 142 USD. – z každej ďalšej jednotky predaja. Každá predaná položka pripočítava svoju cenu k hrubému príjmu.

Vždy, keď firma plánuje akúkoľvek zmenu vo výstupe, zaujíma sa o to, ako sa v dôsledku tohto posunu výstupu zmení príjem. Aký bude dodatočný príjem z predaja ďalšej jednotky produktu? Hraničný príjem je zmena hrubého príjmu, to znamená dodatočný príjem, ktorý je výsledkom predaja ďalšej jednotky produktu. Ako je uvedené v stĺpci (3) tabuľky 1.1, hrubý príjem je nula, keď sa predá nula jednotiek produktu. Prvá predaná jednotka zvyšuje hrubý príjem z nuly na 142 USD. Hraničný príjem – zvýšenie hrubého príjmu vyplývajúceho z predaja prvej jednotky produktu – je teda 142 USD. Druhá predaná jednotka zvyšuje hrubý príjem zo 142 USD na 284 USD, takže hraničný príjem je opäť 142 USD. V stĺpci (4) je hraničný príjem konštantná hodnota rovnajúca sa 142 USD, pretože o túto konštantnú hodnotu sa hrubý príjem zvyšuje s každou ďalšou jednotkou produktu.

1.3 Rovnováha konkurencieschopnej firmy v krátkodobom horizonte.

Krátkodobé obdobie je obdobie, počas ktorého je produkčná kapacita každého podniku (firmy) fixná a produkcia sa môže meniť zmenou objemu použitia variabilných zdrojov. Celkový počet podnikov v priemysle zostáva nezmenený. Predpokladajme, že objem výroby sa rovná objemu predaja.

Výnosy konkurenčnej firmy (TR) so stálou trhovou cenou (p) sú úmerné objemu predaja (Q):

TR=p*Q (1,1)

Z tohto vzorca vyplývajú dva závery:

Priemerný príjem (AR) konkurenčnej firmy sa rovná trhovej cene produktu.

Hraničný príjem (MR) konkurenčnej firmy sa tiež rovná trhovej cene produktu.

Odtiaľ dostaneme nasledujúci vzťah:

AR=MR=p (1,2)

Zisk spoločnosti sa vypočíta podľa vzorca:

P = TR-TC (1,3);

Kde: TC - náklady

Ak je zisk záporný, potom sa prebytok nákladov nad výnosmi nazýva strata. Veľkosť strát je pozitívna.

Rovnovážny výstup je objem výroby, pri ktorom je maximalizovaný zisk firmy. V rovnovážnom stave firmy sa hraničný príjem rovná hraničným nákladom a trhovej cene produktu:

MR = MC = p (1,4)

Na obr. 1.3 (a) je krivka výnosov konkurenčnej firmy znázornená ako priamka prechádzajúca počiatkom. Jeho sklon je určený cenou produktu. Krivka celkových nákladov pretína krivku výnosov v bodoch Q 1 a Q 2. Pri týchto objemoch výroby sa zisk firmy rovná 0. Ak je výstup nižší ako Q 1 alebo vyšší ako Q 2, potom sú náklady vyššie ako výnosy a zisk firmy je záporný (obr. 1.3 (b)).

Q 1 Q * Q 2

Obrázok 1.3 - Rovnováha konkurencieschopnej firmy v krátkodobom horizonte

Ak výstup firmy leží v rozmedzí od Q 1 do Q 2, potom krivka výnosov je umiestnená nad krivkou nákladov a zisk firmy je kladný. Pre každý výstup z tohto intervalu sa zisk rovná dĺžke vertikálneho segmentu spájajúceho zodpovedajúce body krivky výnosov a krivky nákladov. Na obr. 1.3 (a) tvoria tieto segmenty obrazec, ktorý pripomína rybu a maximálny zisk sa rovná najhrubšej časti tejto „ryby“. Maximálny zisk sa dosiahne, keď dotyčnica ku grafu celkových nákladov je rovnobežná s grafom výnosovej funkcie, to znamená, že hraničné náklady sa rovnajú cene produktu. Na obr. 1.3 je rovnovážny výstup označený Q *.

Ak je výstup firmy menší ako rovnovážna hodnota Q *, potom dotyčnica ku krivke celkových nákladov má menší sklon k osi x ako krivka výnosov, to znamená, že hraničné náklady sú menšie ako cena produktu. V tomto prípade jednotkové zvýšenie produkcie zvyšuje zisk firmy. Ak je produkcia väčšia ako rovnovážna hodnota, hraničné náklady sú vyššie ako cena produktu a je vhodné znížiť produkciu.

Obrázok 1.3 (c) ukazuje, že rovnovážny výstup konkurenčnej firmy zodpovedá priesečníku grafu funkcie konštantných hraničných príjmov a grafu funkcie hraničných nákladov (prípad je znázornený, keď sa hraničné náklady zvyšujú pre akýkoľvek výstup) .

1.4 Ponuka konkurencieschopnej firmy v krátkodobom horizonte.

Vyššie získaný rovnovážny stav konkurencieschopnej firmy využívame na objasnenie ekonomickej podstaty jej individuálnej krivky ponuky v krátkodobom horizonte. Najprv určíme, pri akej cene produktu je vhodné, aby konkurenčná firma zastavila výrobu. Predstavte si nerentabilnú spoločnosť. Krátkodobo má dve možnosti: pokračovať vo výrobe s minimálnymi stratami alebo zastaviť výrobu.

Ak bude výroba pokračovať, straty firmy sa budú rovnať rozdielu medzi celkovými nákladmi a príjmami:

TC – pQ (1,5)

kde Q je rovnovážny objem výroby.

Ak sa výroba zastaví, príjmy firmy sú nulové a jej straty sa rovnajú celkovým nákladom, ktoré sa pri nulovej produkcii rovnajú fixným nákladom FC. Spoločnosť zastaví výrobu, ak sú náklady v prvom prípade vyššie ako náklady v druhom prípade, to znamená:

TC – pQ > FC (1,6)

teda p< AVC , где AVC – средние переменные издержки.

Preto je vhodné, aby nezisková konkurenčná firma zastavila výrobu Trhová cena produkt klesne pod minimálnu priemernú hodnotu variabilné náklady. Inými slovami, minimálna individuálna dodávateľská cena konkurenčnej firmy sa rovná minimálnym priemerným variabilným nákladom.

Zamyslime sa teraz nad otázkou tvaru individuálnej krivky ponuky konkurenčnej firmy. Z rovnovážnej podmienky vyplýva, že pri každej cene p (vyššej ako minimálne priemerné variabilné náklady) konkurenčná firma vyrobí a ponúkne objem produkcie S, ktorý zabezpečí rovnosť hraničných nákladov a tejto ceny, teda:

p = MC(S) (1,7)

Funkcia hraničných nákladov teda stanovuje vzájomný súlad medzi cenou produktu a dodaným množstvom.

Krivka ponuky konkurenčnej firmy teda predstavuje tú vetvu krivky hraničných nákladov, ktorá leží nad minimom priemerných variabilných nákladov. Krivka ponuky konkurenčnej firmy je znázornená na obrázku 1.4. Pri uvoľnení Q 1 sa dosiahne minimum priemerných variabilných nákladov rovných p 1 a pri uvoľnení Q 2 sa dosiahne minimum priemerných nákladov rovných p 2.

Ak je trhová cena produktu nižšia ako p 1, potom firma zastaví výrobu a jej ponuka je nulová. Ak je trhová cena produktu v rozmedzí od p 1 do p 2, potom firma pokračuje vo výrobe, ale utrpí straty. Ak je cena produktu väčšia ako p 2, potom firma dosahuje zisk.

1.5 Ponuka konkurencieschopnej firmy z dlhodobého hľadiska.

Dlhodobé obdobie je obdobie, počas ktorého možno výrobnú kapacitu prispôsobiť podmienkam dopytu a nákladom. Ak sú prevádzkové podmienky pre spoločnosť nepriaznivé, potom môže opustiť trh (priemysel). Na druhej strane, nové firmy môžu vstúpiť na trh (priemysel), ak sú podmienky priaznivé. Počet firiem v odvetví je teda z dlhodobého hľadiska premenlivý.

Dokonalá konkurencia predpokladá rovnaký prístup všetkých firiem k zdrojom, vrátane technologických informácií. Z dlhodobého hľadiska si teda každá firma môže vybrať a implementovať najefektívnejšiu možnosť výroby, v dôsledku čoho budú krivky celkových nákladov všetkých firiem v rovnakom odvetví identické a môžeme povedať, že z dlhodobého hľadiska bude priemysel pozostáva z rovnakých alebo typických firiem.

S
V priebehu času sa na dokonale konkurenčnom trhu cena produktu približuje k minimálnym dlhodobým priemerným nákladom (obr. 1.5).

Po prvé, cena nemôže dlhodobo klesnúť pod minimálne dlhodobé priemerné náklady (cena p 1 na obr. 1.5), keďže v takejto situácii je podnik stratový. Vyplýva to zo vzorca, ktorý určuje zisk firmy v dlhodobom horizonte:

П=Q(p – AC) (1,8)

Kde: Q – uvoľnenie;

p – cena produktu;

LRAC – dlhodobé priemerné náklady.

Po druhé, cena nemôže dlhodobo presahovať minimálne dlhodobé priemerné náklady (cena p 2 na obr. 1.5), keďže v tejto situácii je zisk firmy kladný. Pozitívne zisky prilákajú do odvetvia nové firmy, čo zvýši ponuku na trhu a zníži trhovú cenu. Cena bude klesať, kým opäť nedosiahne minimálne dlhodobé priemerné náklady.

1. Perfektné súťaž (4)

   Testy >> Ekonomická teória

   Sme dôležití a relevantní. Perfektné súťaž. Podmienky " perfektné súťaž", « perfektné trhu“ sú uvedené do vedeckého... existujúceho v konkurenčnom priemysle. b) Nevýhody perfektné súťaž: Perfektné súťaž, Páči sa mi to trhové hospodárstvo všeobecne...

2. Perfektné súťaž (6)

   Abstrakt >> Ekonomická teória

   Nazýva sa polypoly a dáva vznik tzv perfektné súťaž. 2. Obrovské množstvo izolovaných spotrebiteľov a... trh obsahuje heterogénne tovary. V podmienkach perfektné súťaž firmy vyrábajú štandardizované (homogénne) produkty...

3. Perfektné súťaž (3)

   Abstrakt >> Ekonomika

   ... ………4 Perfektné súťaž(všeobecná koncepcia)………….5 Podmienky existencie perfektné súťaž………6 Je tam? perfektné súťaž v...zásahu. Podmienky existencie perfektné súťaž Perfektné(zadarmo) súťaž založené na súkromnom...

Hlavné rysy:

1. Prítomnosť veľkého počtu firiem, veľa kupujúcich a predávajúcich; žiadna cenová diskriminácia; výrobcovia a predajcovia sa prispôsobujú existujúcim cenám a konajú ako príjemcovia cien. Krivka dopytu po produktoch firmy je vždy horizontálna (dokonale elastická).

2. Existuje mobilita všetkých zdrojov, čo znamená slobodu vstupu a výstupu z odvetvia.

3. Homogenita tovarov a služieb, t.j. výroby štandardných produktov a absolútnej informovanosti výrobcov a spotrebiteľov.

4. Voľný prístup k informáciám o podmienkach na trhu, cenách, nákladoch atď.

Firma maximalizuje svoj zisk výberom objemu produkcie, pri ktorom MR = MC = P. Ak cena produktu v krátkodobom časovom intervale prevyšuje priemerné náklady, potom firma dostáva ekonomický zisk. Ak sa cena rovná priemerným nákladom, potom firma dostane normálny (nulový) zisk . Ak je trhová cena nižšia ako priemerné náklady, firma utrpí straty. Výroba sa dočasne zastaví, ak cena tovaru klesne pod minimálne priemerné variabilné náklady ( uzatváracie body ).

Po dlhú dobu je to nemožné, pretože v podmienkach voľného vstupu a výstupu z odvetvia priťahujú vysoké zisky toto odvetvie ostatné firmy a neziskové firmy opúšťajú odvetvie. V podmienkach dokonalej konkurencie z dlhodobého hľadiska sa dodržiava rovnosť:

MR = MC = AC = P.

Dokonalá konkurencia pomáha distribuovať obmedzené zdroje tak, aby sa dosiahlo maximálne uspokojenie potrieb. Toto je zabezpečené za podmienky, že P = MC. Toto ustanovenie znamená, že firmy budú produkovať maximálne možné množstvo produkcie, kým sa marginálne náklady na zdroj nebudú rovnať jeho cene. Dokonalá konkurencia núti firmy vyrábať produkty za minimálne priemerné náklady a predávať ich za cenu zodpovedajúcu týmto nákladom.

Dokonalá konkurencia existuje v oblastiach činnosti, kde je pomerne veľa malých predajcov a kupujúcich rovnakého produktu, a preto nikto z nich nemôže ovplyvniť cenu produktu. Cena je určená voľnou hrou ponuky a dopytu v súlade s trhovými zákonmi ich fungovania.

Hlavné charakteristiky dokonale konkurenčného trhu:

1) veľké množstvo malí predajcovia a kupujúci;

2) predávaný produkt je jednotný od všetkých výrobcov a kupujúci si môže vybrať ktoréhokoľvek predajcu produktu na nákup;

3) neschopnosť kontrolovať cenu a objem nákupu a predaja vytvára podmienky pre neustále kolísanie týchto hodnôt pod vplyvom zmien trhových podmienok;

4) úplná sloboda „vstúpiť“ na trh a „opustiť“ trh.

V skutočnosti dokonale konkurenčný trh neexistuje.

V podmienkach čistej konkurencie veľkosť podielu firmy na objeme produkcie a predaja tovaru nepresahuje 1%.

Obrázok 1 - Dopyt na trhu (b) a dopyt po produktoch spoločnosti v podmienkach dokonalej konkurencie (a)

Všetky firmy v tomto odvetví sú malé a vyrábajú homogénne produkty. Každý z nich sa riadi trhovou cenou, ktorá je mimo kontroly jednotlivých spoločností.

Krivka dopytu jednotlivej firmy je dokonale elastická a výnosy sa rovnajú cene.

Maximalizácia zisku spoločnosti v krátkodobom horizonte

Obrázok 2 – Maximalizácia zisku spoločnosti v krátkodobom horizonte.

Hraničný príjem (МR) je suma, o ktorú sa zmení celkový príjem, keď sa objem výstupu zmení na jednotku výstupu:

Celkový príjem- množstvo a cena produktu:

Zmeny hraničného a priemerného príjmu sú znázornené na obrázku 3.

Obrázok 3 - Zmeny v hraničnom a priemernom príjme.

Aby firma maximalizovala zisk, musí rozširovať produkciu, kým hraničný príjem neprekročí hraničné náklady. A oplatí sa zastaviť zvyšovanie produkcie hneď, ako rastúce hraničné náklady začnú prevyšovať hraničné príjmy (obr. c). Pre spoločnosť to znamená výrobu jednotiek „q *“. Produkty. Rovnaký výsledok sa získa porovnaním celkových nákladov a celkových príjmov.

Minimalizácia krátkodobých strát

Obrázok 4 – Minimalizácia strát konkurencieschopnej spoločnosti v krátkodobom horizonte.

Ak je na trhu nepriaznivá situácia: ceny klesli z úrovne C na úroveň D a neexistuje taká úroveň produkcie, aby podnik dosiahol zisk, potom je potrebné zvoliť taký objem výroby (q*) minimalizovať straty. Na obrázku 4 je to priesečník vzostupnej časti krivky hraničných nákladov s hraničnými príjmami.

Dlhodobá rovnováha firmy v dokonalej konkurencii

Aby bola firma na dokonale konkurenčnom trhu v stave dlhodobej rovnováhy, musia byť splnené nasledujúce tri podmienky.

1 Spoločnosť by nemala mať motiváciu zvyšovať alebo znižovať objem výroby vzhľadom na danú veľkosť podniku. To znamená, že krátkodobé hraničné náklady sa musia rovnať krátkodobým hraničným príjmom, t.j. podmienky krátkodobá rovnováha je podmienkou dlhodobej rovnováhy.

2 Každá firma musí byť spokojná s veľkosťou svojho existujúceho podniku.

3 Nemali by existovať žiadne stimuly pre nové firmy, aby vstúpili do odvetvia, alebo pre staré firmy, aby vystúpili.

Obrázok 5 – Dlhodobá rovnováha firmy v dokonalej konkurencii.

Graf (obrázok 5) zobrazuje spoločnosť, pre ktorú sú splnené všetky tri podmienky:

1) Krátkodobé hraničné náklady sa rovnajú cene pri množstve Q 1 . Tento objem zabezpečuje spoločnosti maximálny zisk

2) Veľkosť podniku je taká, že priemerné celkové náklady presne rovná najmenšiemu možné dlhodobé priemerné náklady.

3) Dlhodobé priemerné náklady sa rovnajú cene pri rovnovážnom objeme produkcie Q 1. To zaručuje absenciu motívov, ktoré podnecujú firmy k opätovnému vstupu na trh alebo k odchodu z trhu.

PS: Náklady pozostávajú z explicitných a implicitných nákladov. Tie zahŕňajú alternatívne náklady kapitálu alebo „normálny výnos“.

Keď sa cena rovná priemerným celkovým nákladom, firma zarobí nulový ekonomický zisk.

Ak je ekonomický zisk 0, potom to pritiahne nové firmy do odvetvia.

Ak je ekonomický zisk 0, potom to spôsobí odchod starých firiem z odvetvia.

Všetky tri podmienky pre dlhodobú rovnováhu možno zhrnúť takto:

Cena = hraničné náklady = krátkodobé priemerné celkové náklady = dlhodobé priemerné náklady

P = MC = ATC k = ATC d

monopol

monopol- situácia, keď existuje jeden predajca a ten vyrába produkt, ktorý nemá žiadne blízke náhrady.

Rozlišujú sa tieto: charakterové rysy monopoly:

1) jediný predajca;

2) neexistujú žiadne blízke náhrady;

3) „diktovanie ceny“;

4) prítomnosť prekážok vstupu do tohto odvetvia.

Bariéry vstupu do odvetvia môže byť v nasledujúce formuláre:

A) úspory z rozsahu (pozitívny efekt môže viesť k vytvoreniu situácie, keď mať iba jednu firmu bude najviac efektívne riešenie) - Toto prirodzené monopoly;

b) vlastníctvo patentov a Vedecký výskum (pre iné firmy nie je možné vstúpiť na trh, kým neskončí platnosť patentu);

V) vlastníctvo alebo kontrola vysoko citlivých surovín;

G) nekalá súťaž(sprisahanie niekoľkých firiem s cieľom obmedziť objem výroby a zvýšiť ceny).

Tieto bariéry sú významné z krátkodobého hľadiska, ale z dlhodobého hľadiska môžu byť prekonateľné. Prekážky vstupu do odvetvia môžu monopolistovi umožniť zarábať ekonomické zisky aj z dlhodobého hľadiska. kde:

a) monopolista nestanoví maximálnu možnú cenu;

b) maximálny celkový zisk sa zriedka zhoduje s maximálne zisky na jednotku produkcie;

c) vysoké náklady a slabý dopyt môžu monopolistovi brániť v dosahovaní zisku;

D) monopolista bude mať tendenciu vyhýbať sa neelastickej časti svojej krivky dopytu.

Sú nasledujúce typy monopolov:

1 Uzavretý monopol– chránené pred konkurenciou prostredníctvom zákonných obmedzení (patentová ochrana, autorské práva)

2 Prirodzený monopol Odvetvie, v ktorom sú dlhodobé priemerné náklady na minime len vtedy, keď jedna firma obsluhuje celý trh. Ide o monopoly založené na úsporách z rozsahu vo výrobe alebo na vlastníctve unikátov prírodné zdroje(Gazprom, RAO ES)

3 Otvorený monopol- spoločnosť sa stáva výhradným dodávateľom akýkoľvek produkt bez špeciálnej ochrany pred konkurenciou. Ide o spoločnosti, ktoré ako prvé vstúpili na trh s nové produkty. Ich konkurenti sa na trhu objavia neskôr.

Predpokladá sa, že v podmienkach monopolizácie predstavuje jedna spoločnosť 60 – 64 % tržieb.

PS: Monopsony- trh s mnohými predávajúcimi a iba jedným kupujúcim. Napríklad automobilová spoločnosť má monopsónovú silu na trhoch s pneumatikami, batériami a inými automobilovými dielmi.

Maximalizácia zisku

Obrázok 6 – Maximalizácia zisku monopolistom

Trhová pozícia čistého monopolistu sa líši od postavenia konkurenčnej firmy v tom, že krivka dopytu monopolistu je klesajúca, takže krivka hraničných príjmov bude pod krivkou dopytu.

Rovnako ako konkurenčný predajca, čistý monopolista maximalizuje zisky vyrovnávanie hraničných príjmov hraničným nákladom.

je prekladom podmienky rovnosti hraničných príjmov na hraničné náklady.

Základné pravidlo pre tvorbu cien predstavuje nasledovné: prebytok ceny nad hraničnými nákladmi sa rovná prevrátenej hodnote elasticity dopytu so znamienkom mínus.

Monopolista účtuje cenu, ktorá prevyšuje hraničné náklady o sumu nepriamo úmernú elasticite dopytu.

kde MC = marginálne náklady,

E d – cenová elasticita dopytu.

Ak je dopyt veľmi elastický, potom sa cena bude blížiť hraničným nákladom a monopolizovaný trh bude podobný trhu voľnej konkurencie.

- index Lernerova monopolná sila

Pre dokonale konkurencieschopnú firmu P=MC, L=O.

Čím väčšie L, tým viac monopolná moc. L sa pohybuje od 0 do 1.

Zoberme si straty spoločnosti z monopolu, ktoré sú znázornené na obrázku 7.

Obrázok 7 – Straty spoločnosti z monopolu

Ak by bola cena stanovená na úrovni bodu E 1 (priesečník krivky MC a krivky dopytu), t.j. cena P 1 by zodpovedala podmienkam dokonalej konkurencie MC = P, potom by sa spotrebiteľský prebytok (spotrebiteľská renta) rovnal ploche trojuholníka P 1 E 1 P 0.

V podmienkach nedokonalá konkurencia(monopol) cena je stanovená na úrovni bodu E 2 (priesečník MC a MR). Pri rovnakej cene P 2 je objem ponuky firmy - Q 2 menší ako objem, ktorý by bol v dokonalej konkurencii (Q 2

Čistá strata pre spoločnosť je trojuholník EE 1 E 2.

Monopol teda „roztrháva na kusy“ spotrebiteľskú rentu a výrobnú rentu: časť ide do samotného monopolu (tieňovaný obdĺžnik), druhá časť spotrebiteľskej renty (CE 1 E 2) sa spravidla stráca spoločnosti a nechodí k nikomu. Taktiež nikto nedostane časť nájomného od výrobcu (ECE 1) – to je zničené bohatstvo spoločnosti.

P. Samuelson a V. Nordhaus sa domnievajú, že „mŕtva strata“ vznikajúca v dôsledku monopolnej distribúcie zdrojov predstavuje 0,5 – 2 % HNP USA.

Rôzne možné možnosti štátnej regulácie prirodzených monopolov:

1) Cena je stanovená ako hraničné náklady (P=MC) - na priesečníku kriviek dopytu a hraničných nákladov, čo predstavuje „spoločensky optimálna“ cena;

2) Cena je stanovená rovná priemerným nákladom (P = AC) - na priesečníku kriviek dopytu a priemerných nákladov, čo predstavuje cena, ktorá poskytuje „spravodlivý zisk“;

TRH DOKONALEJ KONKURENCIE

Každý sektor ekonomiky môže pôsobiť v určitej trhovej štruktúre. Charakterizuje podmienky, v ktorých dochádza ku konkurencii. Tieto podmienky môžu byť slobodné, keď ich podmienky nemôže ovplyvniť žiadny z účastníkov trhu, alebo neslobodné.

V druhom prípade niektoré podniky ovládajú veľkú časť (časť) trhu výroby a predaja určitého produktu, a preto mu môžu diktovať svoje podmienky. V súlade s tým rozlišujú dva typy trhov: dokonalá a nedokonalá konkurencia.

Dokonalá konkurencia nastáva na trhu, kde žiadny z účastníkov nemôže ovplyvniť trhovú cenu a objem ponuky a dopytu.

Konkurencia medzi výrobcami na danom trhu (na strane ponuky) je tzv polypoly, čo znamená „veľa predajcov“ a konkurencia medzi kupujúcimi (na strane dopytu) - polypsónia, teda „veľa kupujúcich“.

Dokonale konkurenčný trh sa vyznačuje týmito hlavnými črtami:

- neobmedzený počet nezávislých predajcov a kupujúcich tovar v konkurenčnom odvetví (niekoľko stoviek alebo tisícok), pričom každý predajca má obmedzený podiel na trhu;

- absolútna homogenita produktu znamená, že tovar ponúkaný na predaj má rovnaké štandardné vlastnosti, pokiaľ ide o kvalitu, balenie a vzhľad;

- úplne voľný prístup na trh nové podniky a voľný odchod existujúcich spoločností;

- absolútna mobilita, to znamená sloboda pohybu všetkých výrobných faktorov, schopnosť zbaviť sa prebytočných zdrojov alebo prilákať ďalšie faktory;

- úplný prehľad (transparentnosť) trhu znamená, že predávajúci a kupujúci sú informovaní o cenách, kvalite tovaru, objeme dopytu a ponuky, to znamená, že sa rozhodujú za podmienok istoty;

- podmienky súťaže sú rovnaké pre všetkých účastníkov trhu nesmie byť dovolené, aby konkurencia vytvárala pre niekoho výhody vyplývajúce z priateľstva alebo rozdielov v dodacej lehote tovaru.

Na dokonalom trhu sa predávajúci a kupujúci stretávajú nielen na rovnakom mieste, ale aj v rovnakom čase, aby každý z nich mohol bez meškania reagovať na všetky zmeny na trhu. Pozoruhodným príkladom takéhoto trhu sú komoditné, menové a akciové burzy. Cena konkrétneho produktu na trhu dokonalej štruktúry je stanovená v závislosti od ponuky a dopytu. Každý jednotlivý predávajúci a kupujúci to nemôže priamo ovplyvniť.

Napríklad, ak predávajúci žiada vysokú cenu, všetci kupujúci prejdú k jeho konkurentom, ale ak predávajúci žiada nižšiu cenu, potom sa hlavný dopyt sústredí na neho, ktorý nie je schopný uspokojiť kvôli svojim zanedbateľný podiel na trhu. Preto sa predajca prispôsobuje trhu úpravou objemu predaja. Určuje množstvo, ktoré zamýšľa predať za danú cenu. Stále je možné zmeniť cenu, ak všetci predajcovia konajú spoločne.

Dopyt na tomto trhu je pomerne stabilný, to znamená, že nedochádza k prudkým výkyvom dopytu. Kupujúcim je jedno, od akého výrobcu výrobok kupujú, keďže ide o štandard. Ukazuje sa, že predávajúci ani kupujúci nemajú na výber, za akú cenu produkt predať alebo kúpiť. Môžu to urobiť len za prevládajúcu trhovú cenu.

Trh dokonalej (čistej, voľnej, ideálnej) konkurencie je obľúbeným trhom ekonómov, na ktorom skúmajú správanie výrobcov a spotrebiteľov. Hoci je tento trh teoretickým modelom, má veľký praktický význam, pretože dokáže vysvetliť skutočnú situáciu na trhoch blízkych dokonalej konkurencii. Ekonómovia zahŕňajú trhy cenných papierov, mien, značkového benzínu, pšenice, kukurice, mlieka a mäsa, bavlny a vlny, zeleniny a ovocia. Mnohé ekonomické teórie, najmä ponuka a dopyt, sú konštruované vo vzťahu k dokonale konkurenčnému trhu. Navyše je to benchmark, model na porovnanie s inými trhmi.

Dodávka za podmienok dokonalej konkurencie.

Predpokladajme, že máme trh, na ktorom je dokonalá konkurencia. Dokonalú konkurenciu na trhu určujú dve hlavné charakteristiky:

Všetky produkty ponúkané predajcami sú približne rovnaké.

Existuje toľko kupujúcich a predávajúcich, že žiadny kupujúci alebo predávajúci nemôže ovplyvniť trhovú cenu. Pretože v dokonalej konkurencii musia kupujúci a predávajúci brať trhovú cenu ako danú, nazývajú sa príjemcami cien.

V skutočnom živote sa definícia dokonalej konkurencie dokonale hodí na trhy ako trh s cennými papiermi, zahraničné meny a trh s pšenicou, kde tisíce farmárov predávajú obilie a milióny kupujúcich konzumujú pšenicu a výrobky z nej. Žiadny kupujúci ani predávajúci neovplyvňuje cenu pšenice, každý to považuje za samozrejmosť.

V skutočnosti je dokonalá konkurencia pomerne zriedkavá a len málo trhov sa jej približuje. Významná bola nielen oblasť praktického uplatnenia našich poznatkov (na týchto trhoch), ale aj to, že dokonalá konkurencia je najjednoduchšia situácia a poskytuje východiskovú, referenčnú vzorku na porovnanie a hodnotenie efektívnosti reálnych ekonomických procesov. .

Samozrejme, v krátkom čase, v podmienkach dokonalej konkurencie, môže firma zarobiť nadmerné zisky alebo utrpieť straty. Takýto predpoklad je však dlhodobo nereálny, pretože v podmienkach voľného vstupu a výstupu z odvetvia priťahujú príliš vysoké zisky ďalšie firmy do tohto odvetvia a neziskové firmy skrachujú a opúšťajú odvetvie.

Dokonalá konkurencia pomáha alokovať obmedzené zdroje tak, aby sa dosiahlo maximálne uspokojenie dopytu. Toto je zabezpečené za podmienky, že P = MC. Toto ustanovenie znamená, že firmy budú produkovať maximálne možné množstvo produkcie, kým sa hraničné náklady na zdroj nebudú rovnať cene, za ktorú boli nakúpené. Tým sa dosahuje nielen vysoká efektívnosť pri alokácii zdrojov, ale aj maximálna efektívnosť výroby. Dokonalá konkurencia núti firmy vyrábať produkty za minimálne priemerné náklady a predávať ich za cenu zodpovedajúcu týmto nákladom. Graficky to znamená, že krivka priemerných nákladov je len dotyčnicou krivky dopytu. Ak by náklady na výrobu jednotky výstupu boli vyššie ako cena (AC > P), potom by bol každý produkt ekonomicky nerentabilný a firmy by boli nútené opustiť toto odvetvie. Ak by boli priemerné náklady pod krivkou dopytu, a teda aj cena (AC< Р), это означало бы, что кривая средних издержек пересекала кривую спроса и образовался некий объем производства, приносящий сверхприбыль. Приток новых фирм рано или поздно свел бы эту прибыль на нет. Таким образом, кривые только касаются друг друга, что и создает ситуацию длительного равновесия: ни прибыли, ни убытков.

Existujú tri obdobia elasticity ponuky: krátkodobé, strednodobé a dlhodobé. Krátkodobo nie je firma schopná meniť objem produkcie a je nútená sa prispôsobovať dopytu, pričom mení len cenu. V strednodobom horizonte môže podnik zvýšiť objem výroby pomocou okamžitých rezerv, existujúcich zásob a intenzifikácie práce. Z dlhodobého hľadiska je možné reštrukturalizovať výrobu a nahradiť staré zariadenia novými technicky vyspelými kapacitami. Z dlhodobého hľadiska elasticita ponuky dosahuje svoju maximálnu hodnotu, z krátkodobého hľadiska je úplne neelastická.

Z kurzu ekonomická teória Vieme, že trh možno klasifikovať z rôznych pozícií. Z pohľadu jednotlivých firiem alebo domácností sa však v mikroekonomickom výskume stáva najdôležitejším produktový trh (hotové výrobky). Práve na týchto trhoch každý ekonomický subjekt vystupuje ako kupujúci alebo predávajúci pri interakcii s inými firmami a spotrebiteľmi. Každý odvetvový (produktový) trh je entita, ktorá má charakteristické organizačné črty, ktoré sa dajú navzájom kombinovať. Tieto stabilné základné kombinácie charakteristík predurčujú model trhu alebo inak povedané štruktúru trhu.

Trhová štruktúra je súbor organizačných charakteristík trhu, ktoré predurčujú typ konkurencie medzi firmami a spôsob nastolenia trhovej rovnováhy. V podstate ide o ekonomické prostredie, v ktorom kupujúci a predávajúci pôsobia na danom trhu.

Typológia trhových štruktúr je založená na prvkoch, ktoré sme predtým analyzovali. V súlade s tým sa rozlišujú dva typy trhových štruktúr, ktoré sú zase kritériami na identifikáciu dvoch typov konkurencie – dokonalej a nedokonalej. Pozrime sa stručne na jednotlivé typy, pretože podrobnejší rozbor ich fungovania bude uvedený neskôr v tejto a nasledujúcich kapitolách.

Dokonalá konkurencia je organizácia trhu, v ktorej pôsobí mnoho malých firiem, ktoré nie sú schopné ovplyvňovať ceny a trhovú rovnováhu.

Nedokonalá konkurencia je organizácia trhu, v ktorej firmy môžu ovplyvňovať ceny a trhovú rovnováhu. V rámci nedokonalej konkurencie existuje niekoľko typov trhových štruktúr (pozri tabuľku 3.1).

Tabuľka 3.1. Typy konkurenčných štruktúr.

Typy konkurenčných štruktúr	Počet a veľkosť firiem	Popis produktu	Podmienky vstupu a výstupu z trhu	Cenová kontrola zo strany spoločnosti
Perfektná súťaž	Veľa malých firiem	Homogénne	Žiaden problém	Ceny určuje trh
Monopolistická konkurencia	Veľa malých firiem	Heterogénne	Žiaden problém	Vplyv firmy je obmedzený
oligopol	Počet firiem je malý. Existujú veľké spoločnosti	Heterogénne alebo homogénne	Možné prekážky vstupu	Existuje vplyv cenového vodcu
monopol	Jedna spoločnosť	Jedinečný	Neprekonateľné prekážky vstupu	Takmer úplná kontrola

Monopolistická konkurencia je typ trhovej štruktúry, v ktorej firmy môžu ovplyvňovať cenu produktu v rámci určitého segmentu trhu. Miera ich vplyvu je určená úrovňou diferenciácie a jedinečnosti produktu, ktorý vyrábajú. Táto štruktúra trhu je pomerne bežná moderné podmienky a typické pre reštauračné podnikanie, trhy s oblečením, obuvou, kníhtlačou.

Oligopol je typ trhovej štruktúry, v ktorej existuje vzájomná závislosť a strategická interakcia niekoľkých spravodlivo veľké firmy s významným podielom na trhu. Trhy s oligopolnou štruktúrou vznikajú spravidla v high-tech kapitálovo náročných odvetviach, ktoré sa vyznačujú dlhodobými úsporami z rozsahu – v lodiarstve, automobilovom priemysle, výrobe domáce prístroje atď.

Ak proti mnohým výrobcom na trhu stojí niekoľko veľkých odberateľov produktu, ktorí „pokrývajú“ významnú časť dopytu v odvetví, vzniká oligopsónia. Tento typ trhovej štruktúry je typický pre trhy komponentov používaných na výrobu technicky zložitých produktov.

Čistý (absolútny) monopol je typ trhovej štruktúry, v ktorej na jednej strane existuje jeden predajca a na druhej strane veľa malých kupujúcich jeho produktu. Monopolista, ktorý vyrába jedinečný produkt, má veľkú silu na trhu a môže mu diktovať svoje podmienky. Príklady monopolných trhov zahŕňajú letiská, železnice a ropovody a plynovody.

Dokonalá konkurencia a jej hlavné črty. Dopyt po produkte a hraničný príjemdokonalý konkurent.

Perfektná súťaž - toto je to, čo to je štruktúru trhu, v ktorej je na trhu veľa, zvyčajne nie veľmi veľkých firiem, vyrábajú homogénne produkty, vstup a výstup z trhu je pomerne jednoduchý, informácie o stave predaja tovaru sú dostupné všetkým účastníkom trhu. Trh čistej (dokonalej) konkurencie – najstaršia zo všetkých typov trhových štruktúr, zároveň je najjednoduchšia a najzrozumiteľnejšia pre cenotvorbu: je postavená výlučne na základe dopytu a ponuky na trhu. Preto je tu použitý mechanizmus stanovovania cien najvhodnejší pre proces formovania výrobných nákladov, výpočtu výnosov a zisku podniku. Trh dokonalej konkurencie je charakteristický tým, že výrobok vstupujúci na trh je prísne štandardizovaný a vo svojich spotrebiteľských vlastnostiach homogénny, takže kupujúcemu je jedno, od ktorej spoločnosti ho kúpi. Jediným kritériom pre nákup je tu cena a jej hodnotu určuje trh. Proces formovania trhového dopytu a trhovej ceny pri dokonalej konkurencii prebieha s prihliadnutím na trhový mechanizmus, t.j. na základe pomeru dopyt na trhu a ponuka trhu. Pokiaľ ide o individuálnu firmu, tu sa proces vyvíja inak: individuálna firma sa nezúčastňuje na tvorbe cien, riadi sa cenou už zavedenou na trhu, ktorá sa mení veľmi pomaly. Krivka dopytu po produktoch firmy za týchto podmienok je horizontálna čiara. Celkový príjem TR = Q*P Priemerný príjem(príjem z predaja jednotky produktu) AR = TR/Q = P Hraničný príjem (príjem, ktorý firma získa z predaja každej ďalšej jednotky výstupu) PÁN.= dTR / dQ = P, d – zvýšenie celkového príjmu a zvýšenie objemu výroby. Bez ohľadu na to, koľko doplnkového produktu firma vyrába, nemôže ovplyvniť trhovú cenu. Preto sa každá ďalšia jednotka produktu predá za rovnakú cenu ako predchádzajúca a prinesie spoločnosti rovnaký priemerný príjem.

Rovnováha dokonalej konkurenčnej firmy v krátkodobom horizonte: maximalizácia ziskov, minimalizácia strát.

V alternatívnom prístupe firma porovnáva, koľko každá ďalšia vyrobená jednotka pridá k jej hrubým príjmom a celkovým nákladom. Inými slovami, firma porovnáva hraničný príjem (MR) a hraničné náklady (MC) výroby každej nasledujúcej jednotky výstupu. Akákoľvek jednotka výstupu, ktorej hraničný príjem prevyšuje hraničné náklady s ňou spojené, by mala byť vyrobená, pretože výroba a predaj každej takejto jednotky zvyšuje príjem firmy o viac, ako jej celkové náklady. Naopak, ak hraničné náklady na výrobu jednotky produktu prevyšujú hraničný príjem z predaja, firma by mala odmietnuť jeho výrobu, pretože to zníži celkový zisk alebo spôsobí straty. Výroba a predaj takejto jednotky zvýši náklady viac ako príjmy, to znamená, že jej výroba sa nezaplatí. Pravidlo rovnosti hraničných príjmov a hraničných nákladov: pravidlo MR = MS : Firma maximalizuje zisky alebo minimalizuje straty, keď jej produkcia dosiahne bod, kde sa hraničný príjem rovná hraničným nákladom.

Krivka ponuky firmy v krátkom období. Ponuka priemyslu v krátkodobom horizonte.

Vždy, keď sa určuje rovnovážny objem výroby, treba nájsť bod, v ktorom MR = MS, a spustite výstupok z nej na os Q . V tomto prípade je referenčným bodom vždy krivka hraničných nákladov firmy. Hraničné náklady firmy určujú dodávateľskú cenu firmy (či má zmysel produkt vyrábať alebo nie). Ak firma čelí trhovej cene R 1, potom v súlade s myšlienkou maximalizácie zisku bude produkovať Q 1 výrobná jednotka. Ak trhová cena klesne na úroveň R 2, potom firma zníži výrobu na Q 2 výrobné jednotky a bude pracovať v podmienkach sebestačnosti, pričom svoje úspory kompenzuje prijatým príjmom. náklady. Ak bude cena naďalej klesať na úroveň R 3, potom firma zníži výrobu na Q 3, snažia minimalizovať svoje straty. Nakoniec, ak trhová cena klesne na úroveň R 4, spoločnosť si bude musieť vybrať: zastaviť výrobu alebo ju vykonať na úrovni Q 4. To znamená: pre firmu pôsobiacu v podmienkach dokonalej konkurencie, krivka hraničných nákladov nad jej priesečníkom s krivkou priemerných variabilných nákladov ( AVC) sa zhoduje s krivka ponuky firmy v krátkodobom horizonte. To je krivka PANI ukazuje, koľko produktov firma vyrobí pri každej danej cenovej hladine. Ak je ponuka variabilného zdroja v konkurenčnom odvetví dokonale elastická, potom krivka ponuky odvetvia tohto odvetvia možno získať horizontálnym sčítaním zodpovedajúcich častí kriviek hraničných nákladov všetkých firiem. Ak je zvýšenie spotreby variabilného zdroja v odvetví sprevádzané zvýšením jeho ceny, potom krivka ponuky odvetvia krátkodobé obdobie nadobudne strmší sklon ako ten, ktorý vzniká pri stálych cenách zdroja. Naopak, pokles ceny variabilného zdroja s nárastom jeho spotreby v krátkodobom horizonte sa prejavuje v krivka ponuky odvetvia konkurenčný priemysel je viac plochý v porovnaní so situáciou, keď sa ceny zdrojov nemenia. Dá sa však celkom určite povedať, že bez ohľadu na to, ako sa mení cena variabilného zdroja pri zmene jeho spotreby, Krivka ponuky odvetvia dokonale konkurencieschopného odvetvia má z krátkodobého hľadiska pozitívny sklon. To znamená, že na zvýšenie produkcie v konkurencieschopnom odvetví musia byť kupujúci ochotní zaplatiť vyššiu cenu za viac tovaru.

Rovnováha dokonalej konkurenčnej firmy z dlhodobého hľadiska.

Aby firma na dokonale konkurenčnom trhu bola schopná dlhodobá rovnováha, vyžaduje sa súlad podmienky: 1. Firma by nemala mať žiadnu motiváciu zvyšovať alebo znižovať produkciu za dané fixné náklady, čo znamená, že krátkodobé hraničné náklady sa musia rovnať krátkodobým hraničným príjmom. 2. Každá spoločnosť sa musí uspokojiť s veľkosťou svojho existujúceho podniku, t.j. objemy fixných nákladov všetkých používaných druhov. 3. Nemali by existovať žiadne motívy, ktoré by povzbudzovali staré podniky k odchodu z odvetvia a nové, aby doň vstúpili. Ak sú tieto požiadavky splnené, potom: 1) cena sa bude rovnať krátkodobým hraničným nákladom; 2) cena sa bude rovnať krátkodobým hraničným nákladom; 3) cena sa bude rovnať dlhodobým priemerným nákladom. A len v tomto prípade sa dosiahne dlhodobá rovnováha. Rovnováha dlhodobej rovnováhy: Cena = Hraničné náklady = Krátkodobé priemerné celkové náklady = Dlhodobé priemerné náklady. Ak sú splnené vyššie uvedené podmienky, firma bude v danom bode v stave dlhodobej rovnováhy E za cenu R a objem výroby Q . Porušenie ktorejkoľvek z týchto podmienok vyvedie firmu zo stavu dlhodobej rovnováhy. Trhové sily pod vplyvom ponuky a dopytu vedú firmy z dlhodobého hľadiska do stavu, kedy všetky vyrábajú na úrovni dlhodobých priemerných nákladov, čo znamená, že firma kryje všetky svoje náklady a navyše dostáva normálnu zisk, ktorý je zahrnutý do nákladov . Nikto nemôže dostať vyšší príjem, ako je jeho bežný zisk. Dosiahnutie dlhodobej rovnováhy trvá veľmi dlho a je extrémne krátkodobé. Zároveň firmy spravidla z dlhodobého hľadiska zažívajú viaceré prípady prechodu rovnovážnych bodov.

Dlhodobá rovnovážna možnosť je založená na podmienke, že dochádza k zmenám objemu produkcie v odvetví pri zachovaní stálych cien zdrojov. To znamená, že výrobné náklady v odvetví sa nemenia. Toto odvetvie sa zvyčajne nazýva odvetvie fixných nákladov. Je prirodzené, že krivka ponuky tu sa bude stavať s prihliadnutím na fixné náklady, t.j. neovplyvnia cenu a objem výroby. Odvetvie s fixnými nákladmi má dokonale elastickú dlhodobú krivku ponuky. V praxi sú však ceny zdrojov veľmi nestále a konkurencieschopné firmy sú nútené prispôsobiť sa týmto podmienkam. Ponuka sa bude meniť aj v závislosti od príjmu alebo meniaceho sa vkusu spotrebiteľov. Ak ceny zdrojov rastú so zvyšujúcim sa objemom výroby ( rastúce náklady v odvetví), potom krivka ponuky v odvetví nadobudne kladný sklon a ak ceny zdrojov klesnú ( klesajúci nákladový priemysel), potom má dlhodobá krivka ponuky v odvetví negatívny sklon.

Dlhý termínv konkurenčnom odvetví. Dokonalá konkurencia a ekonomická efektívnosť.

Berúc do úvahy vlastnosti správania spoločnosti v dlhodobom horizonte, ktoré sme zvažovali, môžeme určiť úroveň jej ponuky pri každej možnej cene. Pri optimalizácii svojej kapacity podľa princípu rovnosti trhovej ceny a dlhodobých hraničných nákladov si firma vyberá objemy produkcie ležiace na krivke LMC. Podmienka zvratu predpokladá, že trhová cena nemôže byť nižšia ako minimálne dlhodobé priemerné náklady. Z toho vyplýva záver: dlhodobá krivka ponuky dokonale konkurencieschopnej firmy je časťou jej krivky dlhodobých hraničných nákladov, ktorá leží nad krivkou dlhodobých priemerných nákladov. Pretože firma má z dlhodobého hľadiska väčší manévrovací priestor, jej dlhodobá krivka ponuky je plochejšia ako jej krátkodobá krivka ponuky.