Sieťové plánovanie a riadenie technickej prípravy výroby. Open Library - otvorená knižnica vzdelávacích informácií

PLÁNOVANIE SIETE

PLÁNOVANIE A RIADENIE PRÍPRAVY PROGRAMU

Programovo-cieľový spôsob plánovania a riadenia prípravy výroby umožňuje zabezpečiť vzájomnú previazanosť prác plánovaných na realizáciu vo vzťahu k všeobecnému cieľu, vyvážiť ciele plánu so zdrojmi a riešiť problémy riadenie súboru prác na vytvorenie špecifického typu zariadenia.

Komplexný program tvorby nového technologického nástroja v procese prípravy výroby je plánovací dokument, ktorý odráža plánovaný súbor výskumných, technických, organizačných, ekonomických a výrobných prác prebiehajúcich v divíziách združenia alebo podniku a zameraný na dosiahnutie hlavný cieľ- vytvorenie nového typu produktu v stanovenom čase a v rámci pridelených zdrojov.

Program by mal obsahovať tieto časti:

· štúdie uskutočniteľnosti o potrebe prác na vytvorení nového technického zariadenia;

· výsledky hodnotenia efektívnosti alternatívnych možností vykonávania prác v rámci programu a charakteristika vybraných možností;

· rozdelenie prác na divíziách a vymenovanie vedúcich, zodpovedných vykonávateľov;

· harmonogram vykonávania prác podliehajúcich účtovníctvu a kontrole s uvedením termínu ich ukončenia;

· charakteristika organizačnej štruktúry systému riadenia programu a súboru regulačných dokumentov;

· podmienka materiálneho a morálneho povzbudenia účastníkov prác.

Riadiace orgány určujú ciele, ktoré sa musia dosiahnuť v procese implementácie konkrétneho programu. Na riadenie jednotiek zapojených do práce na programoch sú vymenovaní kompetentní programoví manažéri. Sú obdarení právami a možnosťami ovplyvňovať všetky väzby súvisiace s dosahovaním cieľa programu. Pod vedením vedúcich sa vytvárajú malé skupiny riadenia práce.

Pri realizácii programu dochádza často k prerozdeleniu funkcií nasledovne: programový manažér zabezpečuje priame funkčné riadenie výkonu práce a konkrétne prácu vykonávateľov organizujú vedúci príslušných oddelení.

Systémy sieťového plánovania sú súborom grafických a výpočtových metód, organizačných a manažérskych techník, ktoré umožňujú modelovanie zložitých procesov tvorby Nová technológia a operatívne riadenie postupu prác na jeho tvorbe. Hlavným plánovacím dokumentom v systéme plánovania siete je plán siete.

Vytvorenie sieťového grafu. V sieťovom modeli sú udalosti označené krúžkami, úlohy šípkami. Vytvorený graf by mal mať jednu počiatočnú a jednu koncovú udalosť. Udalosť je medziprodukt alebo konečný výsledok jednej alebo viacerých činností. Nemá žiadne časové trvanie, ale naznačuje začiatok niektorých prác a môže byť zároveň dokončením iných.

Práca v sieťovom diagrame je chápaná ako akýkoľvek proces, ktorý si vyžaduje prácu; čakanie, ktoré si vyžaduje vynaloženie určitého času; závislosť, ktorá naznačuje, že začiatok tejto činnosti závisí od dokončenia predchádzajúcej. Graficky je práca označená plnou šípkou. Šípka vyjadrujúca iba závislosť jednej úlohy od druhej sa nazýva fiktívna úloha a je označená bodkovanou čiarou. Má nulovú časovú hodnotu. Práca si vyžaduje aj čas. Trvanie práce v dňoch (týždňoch) je znázornené nad šípkou.

Pri výpočte harmonogramu siete sa určujú tieto parametre: trvanie práce a kritická cesta; najskorší a najneskorší dátum výskytu udalostí a dokončenia práce; vidieť všetko: časové rezervy na aktivity a udalosti, ktoré neležia na kritickej ceste.

Akákoľvek postupnosť činností spájajúcich udalosť začiatku s udalosťou konca sa nazýva cesta. Cesta s najdlhším trvaním práce sa nazýva kritická cesta a je znázornená hrubými šípkami.

Činnosti na kritickej ceste nemajú žiadnu voľnosť. Preto nedodržanie termínov dokončenia akýchkoľvek prác na kritickej ceste vedie k zlyhaniu celkového termínu dokončenia celého komplexu. Aktivity, ktoré nie sú na kritickej ceste, majú medzeru.

Pred určením kritickej cesty je potrebné vypočítať skorý a neskorý dátum dokončenia udalostí, ako aj rezervu pre každú udalosť. Udalosti s nulovou vôľou a označujú prechod kritickej cesty. Najskorší možný dátum výskytu udalosti je charakterizovaný najskorším možným dátumom výskytu udalosti. Termín jeho splnenia je určený hodnotou najdlhšieho úseku cesty od počiatočnej udalosti k uvažovanej udalosti. Predčasný dátum podujatia je určený:

kde t p j- skorý dátum ukončenia nasledujúceho podujatia; t p i- skorý dátum ukončenia predchádzajúceho podujatia; tij- trvanie práce ij, prepojenie udalosti i s udalosťou j.

Neskorý dátum udalosti charakterizuje dátumy; najneskorší z prípustného termínu ukončenia akcie alebo inej udalosti. Neskoré termíny ukončenia podujatia sú nasledujúci vzorec:

kde t n i- neskorý čas predchádzajúcej udalosti; t ij - neskorý čas dokončenia nasledujúcej udalosti.

Ak sa výpočet skorých dátumov dokončenia udalosti vykonáva zľava doprava, od počiatočnej udalosti po konečnú, potom sa pri určovaní neskorých dátumov dokončenia udalostí musí výpočet vykonať sprava doľava, od záverečnej udalosti po úvodnú.

Medzera udalosti je rozdiel medzi neskorým a skorým dátumom udalosti:

Časový limit pre udalosť ukazuje maximálne prípustné časové obdobie, o ktoré môže byť ukončenie udalosti odložené bez nebezpečenstva narušenia termínu dokončenia záverečnej udalosti. Ak je časová rezerva plne využitá

udalosť bude na kritickej ceste. Algoritmy na výpočet zostávajúcich parametrov harmonogramu siete sú zhrnuté v tabuľke 4. Ak termíny dokončenia všetkých prác nezapadajú do smernice, je potrebné sieť optimalizovať (obr. 4; tabuľka 5).

„Štátny technologický inštitút v Petrohrade

(Technická univerzita)"

UGS (kód, názov) ______________________________________________

Špecializácia (špecializácia) ____________________________________

Fakulta______________________________________________________

Oddelenie _________________________________________________________

PROJEKT KURZU

Téma „Plánovanie a riadenie siete technický tréning

výroby nové produkty Napríklad

Študent __________________ ___________________

supervízor,

názov práce ________________ ___________________

(podpis, dátum) (iniciály, priezvisko)

3) Podprogram pre návrh a výrobu neštandardných zariadení a nástrojov;

4) Podprogram technologického rozvoja výroby nových výrobkov na predpísanú konštrukčnú úroveň.

Pre každý podprogram sú zostavené lokálne sieťové diagramy, ktoré sú potom spojené do všeobecného sieťového diagramu cieľového vedeckého a technologického programu.

Rozhodnutia prijaté v rámci podprogramu 1. Rozhodnutia v rámci podprogramu stanovujú použitie technologických procesov, jeho realizácia by sa mala začať po obdržaní plne prepracovanej technologickej dokumentácie na základe výsledkov testovania prototypov nových produktov. V závislosti od novosti technologických procesov sa rozhoduje o rekonštrukcii dielní a rozmiestnení výrobných priestorov.

Väčšina dôležité rozhodnutia na aktualizáciu výrobnej technológie by sa malo považovať široké používanie CNC zariadení v kombinácii s robotickými zariadeniami. V súlade s tým sa mení aj systém riadenia, pretože výroba sa stáva flexibilnejšou, zameranou na individuálne objednávky spotrebiteľov produktov. Primárny organizačný prvok v agilnom manažmente automatizovaná výroba(GAP) je flexibilný výrobný modul (FPM), ktorý funguje offline. Niekoľko technologicky prepojených GPM a automatizovaný transportný a skladovací systém (ATSS) tvoria flexibilnú automatizovanú sekciu (GAU). Na druhej strane sú zahrnuté GAU rôznych technologických účelov, ktoré sú spojené spoločnými výrobnými úlohami Organizačná štruktúra flexibilný automatizovaný obchod (GAC).

V podmienkach častej obrátky výrobkov je flexibilita výroby doplnená funkčnými systémami počítačom podporovaný dizajn(CAD) a automatizovaný systém technologickej prípravy výroby (ASTPP). Zároveň aj možnosti efektívna aplikácia ASTPP závisia od informačného obsahu konštrukčno-technologických klasifikátorov, určených úrovňou nadväznosti konštrukčných riešení v CAD.

Na základe polí údajov o zložení výrobkov, výpočte sadzieb spotreby materiálu, trasách výroby dielov a montážnych zostáv, zložitosti získavania hotových dielov a zmontovaných zostáv sú harmonogram realizácie prác tohto projektu.

Plánovanie siete je navrhnuté tak, aby poskytovalo:

• definícia a analýza všetkých vzájomných vzťahov existujúcich medzi aktivitami projektu;
• predbežná analýza výsledkov možností plánu a zdôvodnenie prijatého plánu;
• včasné prijímanie informácií o aktuálnom stave vecí a sústredenie pozornosti projektových manažérov na vedúce diela;
• včasné prispôsobenie operačných plánov práce, čím sa implementuje zásada kontinuity plánovania;
• viac efektívne využitie pracovné zdroje.

Zoznam udalostí v sieti:

• 1. Schválený TOR a štúdia realizovateľnosti predmetu projektu.
• 2. Základné elektrické obvody zariadení.
• 3. K zariadeniu bola vypracovaná projektová dokumentácia.
• 4. Uskutočnilo sa technologické spracovanie projektovej dokumentácie.
• 5. Zakúpené materiály a komponenty na požiadanie vývojových oddelení.
• 6. Bola realizovaná konštrukčná a technologická príprava výroby.
• 7. Bol vyrobený prototyp zariadenia.
• 8. Zariadenie bolo odladené.
• 9. Vykonalo sa odladenie mechanickej časti zariadenia.
• 10. Uskutočnili sa predbežné skúšky prototypu zariadenia.
• 11. Boli vykonané akceptačné skúšky zariadenia.

Realizácia tejto úlohy v podmienkach používania počítača sa uskutočňuje na základe systému plánovania a riadenia siete (SPU). Špecifickým vyjadrením SPM je sieťový harmonogram, ktorý odráža logickú postupnosť a previazanosť práce projektu.

Na zostavenie sieťového diagramu (obr. 1) sa používajú dva logické prvky: práca a udalosť.

Práca je proces, ktorý si vyžaduje prácu a čas. V sieťovom diagrame je práca znázornená šípkou.

Udalosť- je výsledkom vykonania jednej alebo viacerých činností potrebných na začatie vykonávania nasledujúcich činností.

Udalosť na sieťovom grafe je znázornená ako kruh alebo obdĺžnik (ak udalosť zodpovedá koncu etapy). Všetkým udalostiam je priradená digitálna šifra z prirodzeného radu čísel.

Číslovanie akcií sa vykonáva po vybudovaní harmonogramu siete a zároveň je dodržaná logická a technologická postupnosť projektových prác.

Ryža. jeden.

Reťazec práce v sieťovom diagrame, napríklad: 1-2-3-4 (pozri obr. 1), v ktorom koniec jedného diela slúži ako začiatok druhého, sa nazýval „cesta“. Keď poznáme trvanie každej práce na pláne siete, je možné vypočítať trvanie každej cesty a na základe porovnania všetkých ciest podľa trvania určiť cestu, ktorá charakterizuje maximálne trvanie celej technickej prípravy výroby. Táto cesta sa nazýva kritická cesta.

V harmonograme siete sú vypočítané skoré a neskoré termíny ukončenia prác a vzniku udalostí a na každú prácu sú kalkulované časové rezervy. Podstatným bodom v harmonograme siete je, že všetky práce patriace do kritickej cesty nemajú časové rezervy, a preto ich predčasné vykonanie môže spôsobiť zmeškanie plánovaného termínu celej technickej prípravy výroby. Na tom je postavené riadenie technickej prípravy výroby, to znamená, že v každom okamihu sa odhaľuje kritická cesta a k nej patriace práce sa stávajú predmetom pozornosti projektových manažérov.

Prvotnými údajmi pre plánovanie technickej prípravy výroby nových produktov sú informácie o:

• projektové činnosti naznačujúce ich vzájomnú závislosť;
• pracovná náročnosť a výkonní pracovníci pre každé dielo;
• plánovanú dobu trvania projektu.

Na základe týchto údajov sa pomocou počítača zostaví model siete, stanovia sa termíny a časové rezervy na realizáciu každého diela projektu a plánovaná záťaž účinkujúcich a niekoľko možností plánu realizácie projektu. ponúkol. Obdržané varianty plánu sú odovzdané na analýzu projektovému manažérovi, ktorý ich spolu so zainteresovanými službami vyhodnotí.

Projektový zámer s konečnou platnosťou prijatý na realizáciu schvaľuje manažér a oznamuje ho všetkým účinkujúcim s uvedením termínov a časových rezerv na výkon prác. Okrem plánu projektu je možné vypočítať zaťaženie účinkujúcich podľa zložitosti práce, ktorú vykonávajú.

Vo fáze operatívneho riadenia projektu sa projektové plány pravidelne upravujú podľa skutočného stavu prác. Za týmto účelom sú faktické informácie o činnostiach kritickej cesty, o konečnom vykonávaní určitých činností pre vykazované obdobie. Na základe získaných údajov sa upraví plán a náplň práce účinkujúcich.

Výstupné dokumenty z počítača sú prinesené projektovým manažérom, oddeleniam plánovania a riadenia projektov, spracovania, uchovávania a výdaja informácií, zodpovedným vykonávateľom.

Systémy sieťového plánovania sú súborom grafických a výpočtových metód, organizačných a manažérskych techník, ktoré umožňujú modelovať zložité procesy tvorby novej technológie a operatívne riadenie postupu prác na jej tvorbe. Hlavným plánovacím dokumentom v systéme plánovania siete je plán siete.

Vytvorenie sieťového diagramu. V sieťovom modeli sú udalosti označené krúžkami, úlohy šípkami. Vytvorený graf by mal mať jednu počiatočnú a jednu koncovú udalosť. Udalosť je medziprodukt alebo konečný výsledok jednej alebo viacerých činností. Nemá žiadne časové trvanie, ale naznačuje začiatok niektorých prác a môže byť zároveň dokončením iných.

Práca v sieťovom diagrame sa vzťahuje na akýkoľvek proces, ktorý si vyžaduje prácu; čakanie, ktoré si vyžaduje vynaloženie určitého času; závislosť, ktorá naznačuje, že začiatok tejto činnosti závisí od dokončenia predchádzajúcej. Graficky je práca označená plnou šípkou. Šípka vyjadrujúca iba závislosť jednej úlohy od druhej sa nazýva fiktívna úloha a je označená bodkovanou čiarou. Má nulovú časovú hodnotu. Práca si vyžaduje aj čas. Trvanie práce v dňoch (týždňoch) je uvedené nad šípkou.

Počas výpočtu sieťového diagramu sa určujú nasledujúce parametre; trvanie práce a kritická cesta; najskorší a najneskorší dátum výskytu udalostí a dokončenia práce; všetky typy nevyužitých činností a udalostí, ktoré nie sú na kritickej ceste.

Akákoľvek postupnosť činností spájajúcich udalosť začiatku s udalosťou konca sa nazýva cesta. Cesta s najdlhším trvaním práce sa nazýva kritická cesta a je znázornená hrubými šípkami.

Činnosti na kritickej ceste nemajú žiadnu voľnosť. Preto nedodržanie termínov dokončenia akýchkoľvek prác na kritickej ceste vedie k zlyhaniu celkového termínu dokončenia celého komplexu. Aktivity, ktoré nie sú na kritickej ceste, majú medzeru.

Pred určením kritickej cesty je potrebné vypočítať skorý a neskorý dátum dokončenia udalostí, ako aj rezervu pre každú udalosť. Udalosti s nulovou vôľou a budú indikovať prechod kritickej cesty Skorý dátum udalosti (t p j) charakterizuje najskorší možný čas vzniku udalosti. Termín jej ukončenia je určený hodnotou najdlhšieho úseku cesty od počiatočnej udalosti po uvažovanú. Najskorší čas na dokončenie udalostí je definovaný takto:

kde je skorý dátum dokončenia nasledujúceho; - skorý dátum ukončenia predchádzajúceho podujatia; t ij - trvanie práce ij, spojenie udalosti i s udalosťou j.

Neskorý dátum podujatia t i PP charakterizuje dátum posledného z prípustných termínov ukončenia podujatia. Neskoré dátumy dokončenia udalostí sa nachádzajú podľa nasledujúceho vzorca:

kde je neskorý čas predchádzajúcej udalosti; -neskorý čas nasledujúcej udalosti.

Ak sa výpočet skorých dátumov dokončenia udalosti vykonáva zľava doprava, od počiatočnej udalosti po konečnú, potom sa pri určovaní neskorých dátumov dokončenia udalostí musí výpočet vykonať sprava doľava, od záverečnej udalosti po úvodnú.

Medzera udalosti je rozdiel medzi neskorým a skorým dátumom udalosti:

Časová rezerva pre udalosti ukazuje maximálne prípustné časové obdobie, o ktoré môže byť ukončenie podujatia odložené bez toho, aby došlo k nebezpečenstvu narušenia termínu dokončenia záverečného podujatia. Ak je rezerva plne využitá, udalosť sa dostane na kritickú cestu. Algoritmy na výpočet zostávajúcich parametrov siete sú zhrnuté v tabuľke. 8.4. Ak termíny dokončenia všetkých prác nezapadajú do smerníc, je potrebné sieť optimalizovať. Na tieto účely je možné po prvé zvýšiť počet výkonných pracovníkov a po druhé prerozdeliť pracovné zdroje presunom časti pracovníkov z pracovných miest s veľkými časovými rezervami na výkonné práce, ktoré ležia na kritickej ceste. Schéma siete je znázornená na obrázku 8.1.

Tabuľka 8.4

Vzorce na výpočet parametrov sieťového modelu

Názov parametrov	Vzorec na výpočet	konvencie
skorý štart		Skorý začiatok práce; T p i- skoré ukončenie akcie
skorý koniec		T r.o.- skoré ukončenie; t ij - trvanie prac
		Koniec tabuľky. 8.4.
Neskorý štart		T b.s. i-j - neskorý začiatok
Neskorý koniec práce		T na. i-j- neskoré dokončenie práce; T n j- neskoré ukončenie akcie
Plná prevádzková rezerva		R nij- plná rezerva pracovného času
Plná rezerva cestovného času		R(Li) - plná rezerva cestovného času; t (L kr ) - trvanie kritickej cesty; t (L i) - trvanie analyzovanej cesty

Dôležitou úlohou je určiť množstvo času potrebného na dokončenie celej práce siete. Ak sú známe normy náročnosti na projekčné a projekčné práce a vypočíta sa počet zamestnancov v nich zamestnaných, trvanie každej práce sa stanoví podľa vzorca 8.2. Ak normy neexistujú, odhady minimálneho t min, maximálneho t max a najpravdepodobnejšieho času t n sa získajú od vedúceho alebo zodpovedného vykonávateľa práce. Tieto hodnoty sú východiskovým bodom pre výpočet očakávaného času texp, čo je matematické očakávanie náhodnej premennej, v tomto prípade trvania práce.

Ryža. 8.1. Schéma siete pre komplex projektových prác

Pre úplnejšiu charakterizáciu rozdelenia náhodnej premennej sa používa pojem rozptylu. Ak je rozptyl malý, tak je väčšia istota v dokončenie danej práce.

S - distribučným zákonom prijatým v systéme plánovania siete

Tabuľka 8.5

Výpočet parametrov sieťového diagramu